Vapec je velmi pekny kopec, este nan tento rok chcem opat vybehnut.

Inak mam pocit, ze sa clanky v tejto sekcii daju rozdelit do dvoch skupin. Tie ktore pisu zeny su ovela viac o detoch ako o turistike. Ja som z tej druhej strany, preto ma tesia najma obrazky, ktore dokumentuju skor turu (prechadzku) ako deti.

Tiež sme si dali Vápeč s deťmi v apríli tohto roku, z Poruby na Vápeč a následne na Homôlku (s využitím dvoch áut), Dita mala necelé 2 roky (22 mesiacov), Vilma bola ešte v bruchu (bola som v 7. mesiaci). Prekvapivo najviac boli zničení svokrovci a nie ja s Ditou. Pekný výlet to bol, ale presne záleží na tom, kto je ako zvyknutý a ako trénovaný :) Našej Dite takéto výlety nevadia, asi preto, že je zvyknutá fakt od narodenia a s nosením nemala problém. :) Je ale pravda, že my nie sme zrovna merítkom typickej rodiny s deťmi :D

Je to individualne, podla povahy dietata. My mame dve. Prve sa rado nosilo, druhe nie. Takze s Kubkom sme pobehali v nosici vela, s Matkom velmi malo. Netreba veci silit, no ak to ide a nie je to stres pre nikoho, je jedno aky je dopravny prostriedok.

Navyse, ked je rodic v pohode, aj dieta je v pohode. A je jedno, ci je to na ture, doma, na zahrade pri bazene, na ihrisku, ci v nakupnom centre. Samozrejme, tieto vzory spravania si nasledne dieta osvoji. Aka mamka, taka Katka...

Eric a tomXX - vďaka za vaše príspevky. Mám na to podobný názor. Tiež sme s deťmi začali chodiť do prírody skoro, ale presne v tom vašom chápaní - nie kompromis, ale prisposobiť sa na niekoľko rokov deťom. Nechápem, prečo sa dnes I veľmi malé deti nosia ( a niekedy veľmi dlho)v sedačkách a vozia vo vozíkoch za bicyklami. Chcú to ich rodičia, ktorí si neodoprú svoje koníčky..."lebo taká je doba." Mementom moze byt i zbytočná smrť mladej matky pri splavovaní Belej v apríli tohoto roku.

Eric
Je to veľmi individuálne.
Moje deti milovali nosenie sa v sedačke, ale boli to tie staré klasické sedačky, z ktorých bol veľmi dobrý výhľad. Myslím, že tie dnešné nosiče by sa im vôbec nepáčili.
Do prírody sme začali chodiť veľmi skoro, ale dĺžku trás sme len postupne predlžovali.
V dnešnej dobe medzinárodných manželstiev a možností cestovania, keď už kojenci cestujú aj stovky kilometrov v rôznych dopravných prostriedkoch, si myslím, že z času načas si pospať v nosiči je menší problém.
Ale osobne tiež nie som z toho nadšená. Taká je doba.

Eric: sme na tom rovnako :)

Presne tak, hry a zabava je jedina vec, kvoli ktorym by sa mohlo ist s tak malymi detmi na turistiku. Ja to tiez tak robim. Lebo, povedzme si pravdu, dlha chodza od nikam do nikam deti moc nezaujima a pospat si taktiez vedia lepsie v posteli ako v nejakej sedacke. Takze je to vlastne pre ne len take nutne zlo. Z toho dovodu nesuhlasim s nejakym hladamnim "kompromisov", som rodic, ktory sa dobrovolne rozhodol mat deti a preto nemam problem sa na nejake roky turistiky vzdat. Pokial lahke a hlavne kratke tury deti bavia (najma z dovodu neustaleho vymyslania roznych hier a zabav) tak to samozrejme ano.

Pekný výkon s takým drobcom. My sme tu ešte neboli, ale máme v pláne, zatiaľ sme v okolí dosahovali nižšie ciele. To, že malé dieťa nezaujímajú výhľady, to je úplná pravda. Aj to, že malé dieťa nepotrebuje ísť nikam ďaleko. Vždy treba hľadať kompromis, aby si obe strany prišli na svoje. S postupom času, ako deti rastú, sa to mení. Spoločné chvíle v prírode sú nezabudnuteľné...

pocestná07
Úplne súhlasím.

Prvou túrou našich dievčat bola Kvačianska dolina. Ja ako dieťa som ju prešla "nespočetnekrát" :)Tá staršia (4,5-ročná) sama po svojich a mladšia (2-ročná)trošku po svojich, trošku v sedačke. Je dobré pozerať sa detskými očami - čo pripomína tá skala, kto tam asi bývá, mohli by tu byť lesní škriatkovia ... a pridávať k tomu hry - skúsime preskočiť mláku, v tejto si možeme zatancovať, skúsime vyjsť tento kopček spiatočkou... A vždy spoľahlivo zabralo hľadanie pokladu. Prajem pekné zážitky s deťmi v prírode.