Tip na túru v okrese Poprad

Trasa

Nový / Starý Smokovec – Nad Zrubami – Velická poľana – Sliezsky dom, Velické pleso – Pod Slavkovským štítom – Päť prameňov – Nový / Starý Smokovec

Žltá značka zo Starého Smokovca na Sliezsky dom je pre nás klasická trasa, na ktorú chodievame seba aj deti vyvetrať pravidelne. No deti ešte neboli na viacerých úsekoch Tatranskej magistrály vrátane toho, ktorý vedie od Sliezskeho domu pod Slavkovský štít. V zime je časť magistrály zatvorená a nikto nevie, v akom režime ostane daný úsek po prijatí nového návštevného poriadku. Plán je teda jasný.

Žltá značka začína v Novom Smokovci pod vodárňou. Najprv preklenie niekoľko potokov, potom vedie lesom. Stúpanie je kontinuálne a mierne, deti už majú dobrú kondičku, ani sa nezadýchame. Zvládajú vyrábať snehové gule a pobehovať hore-dole bez ohľadu na to, že niektoré výškové metre si tak musia dať dva razy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Rázcestí nad Zrubami na chvíľu zasvieti slnko. Príjemná zmena oproti hmle, ktorá dnes vládne aj v tejto nadmorskej výške. Vystúpame na hrebienok a zrazu sa z hmly vynorí Kotlový štít. Po hmle, ktorú sme videli doteraz, nás to poteší tak, ako keby sme zbadali osemtisícovku. Ešte netušíme, že hmla sa s nami bude hrať celý deň.

S výhľadom na štít a modrú oblohu postupujeme ihličnatým lesom až k rázcestiu na Velickej poľane. Vyčasuje sa čoraz viac, takže pred pármetrovým zostupom k rázcestníku môžeme obdivovať celú krásu Velickej doliny, Kotlový štít, Gerlachovský štít, pod nimi učupený Sliezsky dom, aj skalnatý prah do Kvetnice.

Posledných 15 minút k hotelu vedie trasa monotónne v kosodrevine, ale dnes ju oživuje hmla, ktorá sa prevaľuje sem a tam. Zájdeme ešte za hotel pozrieť si Velické pleso a potom využijeme turistické okienko na kúpu občerstvenia. Máme ho síce dosť aj v batohoch, ale ako to býva, deťom sa najviac pozdáva to, čo ponúkajú v bufete.

Keďže sa nemôžeme ohriať vo vnútri, onedlho nám začína byť zima, a tak sa pohneme do ďalšej etapy. Hmly pribúda, prvý úsek po červenej kráčame v mlieku. Ale nikto sa nesťažuje, berieme to tak, že už doterajšie počasie vyšlo nad očakávanie. No z hmly onedlho vychádzame. Ako v kolíske v nej plávajú štíty, od Sliezskeho domu sa vinie chodník k Batizovskému plesu. Parádny spätný pohľad. Dolina je v chuchvalcoch hmly, ale my sme na jej hranici a výhľady sa neustále menia. Podklad na chodníku je dobrý, pomerne čerstvo nasnežené, nič sa nešmýka, a tak nemusíme až tak pozerať pod nohy.

Kosodrevina v týchto miestach nie je príliš vysoká, a tak máme široké výhľady na zasneženú krajinu so štítmi. Niekde za Slavkovským plieskom, keď začíname klesať, sa z oblakov prederie zapadajúce slnko a osvetlí scenériu. Pred nami je tmavá obloha, ktorá kontrastuje s bielym snehom. Stromy naberajú oranžovú farbu. Kráľova hoľa oproti má dva šáliky z hmly. Scenéria v diaľke sa postupne zjemňuje do svetlofialových tónov, zato nad magistrálou slnko vytvorilo zdanie požiaru. Oblohe dominuje červená a žltá, neskôr pribudne ružová, v popredí sú čierne siluety stromov. Už si necítim ruky, ale nedokážem odložiť fotoaparát.

No každé divadlo raz skončí, slnko sa s nami rozlúči na modrej, na ktorú sme sa medzičasom odpojili. Druhá možnosť je pokračovať po magistrále na Hrebienok a z neho zájsť do Starého Smokovca, kam napokon modrá privedie aj nás. No vieme, že tento úsek po magistrále trvá dlhšie, než udáva čas na smerovníku, a už sa začne stmievať. Zbiehame teda po modrej do Starého Smokovca, maximálne spokojní s dnešným dňom.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek