Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hrad Tematín - južný bastilion
Hrad Tematín - južný bastilion Zatvoriť

Túra Tematínsky hrad a Tematínska lesostep

Alebo mrazivý novembrový slnečný kúpeľ. Sobotnú ozdravnú vychádzku sme si naplánovali v papučiach a s teplým čajom v piatok večer. Kubko navrhol hrad Tematín v Považskom Inovci, ktorý je od Bratislavy približne hodinku jazdy autom. Aby sme sa aj zahriali, pôjdeme z obce Lúka a späť cez Tematínsku lesostep. Vyzerá to aj na chôdzu mimo lesa, čo bude v predpovedanom chladnom počasí príjemné. Rada sa pridávam.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+566 m stúpanie, -575 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 21.11.2020
Pohoria
Považský Inovec
Trasa
Voda
bez prameňov
Doprava
Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus) - Lúka (bus, parkovanie na konci obce na modrej značke)
SHOCart mapy
» č.481 Biele Karpaty, Považsk… (1:40.000)

Spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval hrad Tematín ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a dôležitého brodu cez Váh. Keďže ho postavili na vysokom a zďaleka viditeľnom mieste, slúžil aj ako signalizačný objekt. Spomínané hrady si v noci pomocou ohňových signálov a cez deň vlajkami odovzdávali dohodnuté znamenia.

Hrad Tematín patrí k najodľahlejším hradom na Slovensku, postavili ho pomerne ďaleko od ľudských sídel, na vrchu ležiacom na západnom hrebeni Považského Inovca v nadmorskej výške 575 m. Je to až o 370 m vyššie ako obec Hrádok na západnom úpätí pohoria.

História hradu siaha do 13. storočia, obsadil ho Matúš Čák Trenčiansky a svojimi stavebnými aktivitami sa postaral o zlepšenie jeho obranyschopnosti. Hrad menil niekoľko majiteľov až do roku 1710, keď ho zničili cisárske vojská. Odvtedy je v ruinách. Od hradu k hradu 1. diel

Trasa

Lúka – sedlo Príkraviny – hrad Tematín – sedlo Príkraviny – Ihelník – Horný vŕšok – Lúka

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Parkujeme pred deviatou na konci dediny Lúka pred zákazom vjazdu, priamo na modrej značke. Táto nás povedie až na hrad. Ráno je studené, deti si pýtajú rukavičky a trochu šomrú, že im je zima. Mamina ich poučí, že ak vykročia, sami si zakúria. "Poučku" majú už natrénovanú z Tatier, tak radšej vykročia. Pod nohami máme namrznutú zem, zamrznuté kaluže a okolo pravý srieň. Je to krásne, no kúriť si svižnejšou chôdzou je potrebné. Cesta je obkolesená stromami, občas zrednú a keď nás opatrne pohladí slniečko, hneď je nám príjemnejšie. Sem-tam v diaľke zbadáme hrad. Deťom sa zlepší nálada, keď vidia svoj dnešný cieľ.

Tematínske vrchy

Narazíme na náučnú tabuľu Tematínske vrchy. Medzi územia európskeho významu Natura 2000 boli zaradené v roku 2004. Rozprestierajú sa na území 2 471 ha od strednej časti hrebeňa Považského Inovca (Nízky Inovec) až po údolie Váhu. Najcennejšie časti boli vyhlásené za chránené územia už skôr. Národná prírodná rezervácia Tematínska lesostep (1976), národná prírodná rezervácia Javorníček (1982) a prírodná rezervácia Kňaží vrch (1988).

Prevažne južná expozícia, dolomitické podložie a nedostatok povrchových vodných tokov spôsobili, že územie predstavuje suchý a teplý „ostrov“ medzi karpatskými lesmi.

Od stredoveku tunajšie spoločenstvá výrazne formoval človek – poľnohospodár, ktorý časť lesov vyrúbal a ostatné využíval ako pastviny. Výrazne sa tak rozšírili otvorené plochy, tzv. holiny a posilnili spoločenstvá skalného bezlesia s mnohými sucho a teplomilnými druhmi rastlín a živočíchov.

Tak takouto vzácnosťou dnes prechádzame. Točíme hlavy okolo seba a vidíme bralá ako v dolomitoch, ich biela farba v jasnom slnečnom dni je ešte belšia. Nasleduje dlhší lesný úsek miestami aj s trochu prudším stúpaním. Zaostanem za Sonkou s deťmi, a tak sa kochám okolo. Krásne skalky obrastené sýtozeleným machom, žlté javorové listy čerstvo padajúce na zem s lístím so srieňovou škrupinou v slnečnom svite. Parádička. Vpravo medzi stromami prebehne mladý diviak. Na rázcestí v sedle Príkraviny ma ostatní počkajú. Tu sa pripája cyklochodník od Ihelníka, ktorým sa budeme vracať. Odbočíme vpravo stále po modrej a úzkym chodníkom stále v lese vyjdeme k hradu. Zrazu ho máme po ľavej ruke.

Hrad Tematín

Nad vstupnou bránou je tabuľa venovaná poslednému hradnému pánovi Mikulášovi Berčénimu. Nedočkavo vstupujeme na hradné nádvorie. Je to zrúcanina, a tak treba strážiť najmä Maťka, ktorý chce všetko vidieť. Pofotíme, čo dnes hrad ponúka, odfotíme sa na vyhliadkovom mieste, vychutnáme si výhľady a radšej ustupujeme. Je tu priveľa nástrah. Nájdeme pokladničku, kde vhadzujeme symbolické vstupné na obnovu hradu, ktorému sa venuje OZ Hrad Tematín.

OZ Hrad Tematín

O záchranu hradu sa stará OZ Hrad Tematín založené v roku 2007 niekoľkými študentmi, pre ktorých je tajuplné bádanie na záhadných miestach pravé využívanie voľného času. Od roku 2008 rozbehli intenzívne práce na hrade. Našli veľa archeologických artefaktov, ktoré budú umiestnené v pripravovanej expozícii hradu. Až do roku 2012, kedy dokončili hradnú útulňu, bývali v stanoch. Od roku 2014 sa zapojili do projektu "Obnova hradov pomocou nezamestnaných", ktorý organizuje MK a MPSVR. Cez víkendy pomáhajú aj dobrovoľníci.

Pod južným bastiónom hradu je lúčka v objatí slnečných lúčov. Lúka, ktorá ponúka ideálne miesto na obed. Zjeme s chuťou a popíjame horúci čaj.

Ihelník a Tematínska lesostep

Späť ideme rovnako po modrej značke do sedlo Príkraviny a následne pokračujeme cyklochodníkom smer Ihelník. Modrá tabuľa Ochranné pásmo Prírodný minerálny zdroj Matúšov prameň v Lúke nám hovorí o dôležitosti ochrany týchto miest. Dubovo-hrabový karpatský les nahradili ostrovčeky dubovo-cerových lesov a ešte vyššie vidíme vápnomilné lesy. Obyčajný smrteľník vidí rôzne druhy borovíc, na viacerých miestach akoby vetrom zošľahané, ktoré trochu pripomínajú bonsaje.

Keď sa otvorí spätný pohľad na hrad, pestrosť farieb stromov v slnečnom objatí by si zaslúžila maliarsku paletu, no len veľký umelec by zachytil jej skutočnú krásu. Tempo máme pomalé, musíme sa kochať.

Pomaly schádzame dolu a cyklochodníkom cez otvorené lúky a pomedzi polia sa dostaneme späť priamo k autu. Sme zablatení, vyzúvame sa, blatové topánky do kufra a šup do auta. Rýchlo vyrážame, máme ešte posledný cieľ.

Záver

Návraty domov máme radi vlastivedné. Preto nevybehneme hneď na diaľnicu a aj napriek klesajúcemu slnku ešte prebehneme cez Piešťany do Hlohovca a krásu slnečného dňa zakončíme termoskovou kávou na vyhliadke Šianec. Stihneme jednu fotku a slniečko sa schovalo. Pozreli sme si z výšky mesto, Hlohovecký zámok a pripísali ďalšie možné ciele nabudúce. Bol to krásne slnečný deň.

Autorka fotografií: Soňa Mäkká

Fotogaléria k článku

Najnovšie