Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Kráľova hoľa z Kráľovej skaly
Kráľova hoľa z Kráľovej skaly Zatvoriť

Túra Na Kráľovu hoľu cez Kráľovu skalu

Na ikonickú Kráľovu hoľu vedie viacero značiek. My sme sa na ňu vybrali po zelenej z Telgártu, cez Kráľovu skalu, ktorá mala byť pôvodne cieľom detskej túry. No naši chlapci dali najavo, že už si nechcú kopec s vysielačom obzerať len zospodu.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+1126 m stúpanie, -1126 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 02.08.2020
Pohoria
Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
prepad vodojemu nad Telgártom, Chata v Prednom sedle
Doprava
Telgárt (vlak, bus), Šumiac (bus)
SHOCart mapy
» č.475 Nízke Tatry - Chopok, … (1:40.000)

Trasa

Telgárt, námestie – Štráfy – Kráľova skala – sedlo Snehová jama – Kráľova hoľa – Predné sedlo – Skalička – Šumiac

Ráno sa prehupneme zo Smokovca cez Vernár a sedlo Besník. Pred Telgártom si robíme zastávku pri Chmarošskom viadukte. Monumentálna stavba s pozadím modrej oblohy, to si pýta fotku. Ešte vláčik keby chcel ísť.

Most je súčasťou železničnej trate Červená Skala – Margecany. Stojí 18 metrov nad údolím, jeho dĺžka je 113 metrov. Trať do prevádzky uviedli v roku 1936, dozvedáme sa z náučnej tabule. Vyštveráme sa po svahu hore k trati, no najbližší osobný vlak by sme tu čakali hodinu, a tak sa vraciame k autu a presúvame do Telgártu.

Zelená značka nás ťahá strmo hore kolmo cez vrstevnice. Som zvedavá, ako to bude deti baviť. Po pár metroch sa zastavujeme pri vodnom zdroji, vyberáme hrnčeky a robíme ochutnávku. Voda je dobrá a prameň upravený a výdatný. Ak si chcete nabrať vodu, tak tu, potom už dlho žiadna možnosť nebude.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujeme, moje obavy boli zbytočné, deti sa hrajú na pretekárske autá, takže výšku naberáme naozaj rýchlo. Vychádzame na peknú lúku, kde je veľká skala s modrým nápisom voda. Lúka je posiata hovienkami od nejakého dobytka, a tak nemám chuť vodu naberať, no Ľubo to ide aspoň preskúmať. Chlapci zatiaľ poskakujú po skale a šteklia sa trávami. Prieskum priniesol výsledok, že ide len o pramenisko pošliapané dobytkom, na pitie nevhodné.

Onedlho sme pri rázcestí Štráfy. Ak si chcete urobiť kratší okruh, dá sa tu odbočiť vľavo po žltej, ktorá vás dovedie na Skaličku. Je tam pekná skala a nový prístrešok. Potom do Šumiaca a naspäť do Telgártu po modrej cyklotrase.

Kávička na Kráľovej skale

Pokračujeme ďalej po zelenej značke, najprv lesom, potom rúbaniskom. Na širokej zvážnici, zrejme sklade dreva, si robíme desiatovú pauzu. Po nej sa dostávame do krajšieho smrekového lesa a čučoriedia. Stromy sú čoraz nižšie a redšie, postupne ich strieda kosodrevina a pribúdajú aj skalky. Stúpanie je pomerne výživné, no deťom sa táto pasáž zdá zaujímavá a fičia tak, že im takmer nestačím. Otvárajú sa výhľady na Slovenský raj a Telgárt.

Čoskoro sme na Kráľovej skale. Je to zaujímavá skalná pyramída s kruhovým výhľadom do okolia. Na jednej strane vidíme Telgárt so Stolickými vrchmi, na druhej mohutnú Kráľovu hoľu s tenkými šnúrkami ďalších chodníkov. Deťom sa zdá Kráľova hoľa veľmi blízko a nechcú ani počuť o tom, že by sme od Snehovej jamy išli do Predného sedla a do Šumiaca, čo bol pôvodný plán na dnešný deň.

Napokon sa rozhodneme pokračovať, hoci Maťko také prevýšenie za jeden deň ešte nešiel. No na túrach rôzneho trvania trávime prakticky každú voľnú chvíľu a deti majú veľmi dobrú kondičku. Denného svetla, jedla aj vody máme ešte dosť a po ceste dole Chatu v Prednom sedle. Poriadne si tu teda oddýchneme pred ďalšou cestou, po obede si ešte uvaríme kávu. Decká oddych poňali tak, že lezú po skalách hore a dole. Škoda, že ešte niekto nevymyslel spôsob transferu energie medzi ľuďmi.

Schádzame k asfaltovej ceste, tento úsek je veľmi pekný a dobre padne pred ďalším výšľapom. Na ceste je množstvo cyklistov, cyklotrasa na Kráľovu hoľu je obľúbená.

Na veľkej hore

Posledný úsek po zelenej značke stúpame lúkou popri tyčovom značení. Máme ho za sebou rýchlejšie, než som čakala, deti proste chcú už byť hore. Dúfam, že tam ich entuziazmus nevyfučí ako vzduch z prasknutého balóna a tisíc výškových metrov do Šumiaca ich nebudeme znášať na chrbte.

Posledné metre po asfaltke a sme pri vysielači. Schody k stožiaru sú obsypané ovečkami. Vrcholový smerovník je obsypaný turistami a cyklistami. My sa odpraceme o niečo ďalej a pozeráme si pre zmenu výhľad na opačnú stranu. Zelené vlnovky nízkotatranských kopcov, o niečo ďalej Kozích chrbtov. Vysoké Tatry sa strácajú v opare. Fučí, ako je na tomto kopci štandardom, a tak nám rýchlo začína byť chladno. No nie je tu hmla, nesneží, neprší, a tak sme spokojní. Hodím trochu ľútostivo očkom na pokračovanie červenej hrebeňovky, už som tadiaľ poriadne dlho nešla a pasáž od Kráľovky smerom na Orlovú a Bartkovú je nádherná. Niekedy inokedy...

Z garáže pre ratrak horská chata

Teraz nás čaká strmý zostup po modrej značke. Deti idú o poznanie pomalšie, lebo cieľ dosiahli a okrem toho premrzli. No stačí zísť o niečo nižšie, tu nefúka a pohybom sa zohrejú. Teraz je hlavnou motiváciou Chata v Prednom sedle. Trasa je inak pekná, hoci strmá, oživujú ju malé skaly v tvare hríbov, lodí, stáda a kadečoho, čo v nich vaša fantázia odhalí.

Vchádzame do lesa, tam sa klesanie zmierňuje. Onedlho sme pred chatou v Prednom sedle. Horská chata pod Kráľovou hoľou bola pôvodne búda určená pre obsluhu vysielača na vrchole Kráľovej hole. Slúžila aj ako garáž pre ratrak. V roku 2015 chatu odkúpili a začali s jej rekonštrukciou miestni športovci Peter Kalman a Vlado Jambrich. Bránu nahradili veľkým oknom, pridali ďalšie okná, urobili nový vonkajší obklad i podlahy, vymenili omietky. Plechová strecha dostala nový náter. V júni 2018 bola chata slávnostne otvorená.

Na terase pred chatou si dávame polievku a pivko či kofolu. Je tu dosť cyklistov, keďže tadiaľto vedie cyklotrasa na vrchol. Dlhšie oddychujeme, lebo Maťka už bolia nožičky. Ide dosť pomaly, ja cítim koleno, takže sa rozdelíme na dve družstvá. Ja s Maťkom ideme pohodovejším tempom do Šumiaca, a Ľubo s Kubkom zatiaľ ešte zbehnú po cyklotrase do Telgártu po auto. Klesáme lesom, míňame pekný nový prístrešok. Len vrece na smeti, nezabezpečené pred zvieratami, by tam nemuselo byť. Nikto nemôže mať na túre toľko smetí, aby si ich nezniesol sám.

Po ďalšom zostupe lesom prichádzame k rázcestiu Skalička. Aj tu je prístrešok a pekná skalka, na ktorú Maťko okamžite vylieza. V oboch prístreškoch boli na celej ploche stolíka náučné texty, pokiaľ si spomínam, v jednom o včelách a v druhom o bylinkách.

Na poslednom úseku cesty ešte odbáčame ku gréckokatolíckej kalvárii v prírode. Vyťahujem poslednú vodu a tyčinku a sedíme tu, máme čas. Potom volá druhý tím, že sa zo Šumiaca zviezol autobusom a už fičia po nás. Na námestí v Šumiaci sa stretávame naraz a ideme do Telgártu na zaslúženú večeru.

Fotogaléria k článku

Najnovšie