Trasa

Plavecký Mikuláš - Lurdská kaplnka - Mokrá dolina (Libuša) - Račia studnička - Kubašová - Starý plášť - Mon Repos - Mokrá dolina (Libuša) - jaskyňa Deravá skala - Plavecký Mikuláš

Výlet sme si naplánovali na tradičný koncoprázdninový pobyt v Plaveckom Mikuláši. Teším sa na objavovanie nového miesta. Vyrážame s mamou a mladším synom po zelenej značke, ktorá stúpa obcou až k lesu. Vidieť z nej Kršlenicu, atraktívne skaly, ktoré sú tu jedným z hlavných turistických cieľov.

Na začiatku lesa míňame náučnú tabuľu, ktorá nás informuje, že sme v Plaveckom krase. Je tu viacero jaskýň, no do nich sa bez speleológov nedostanete. Deravá skala, ktorú míňame asi o štvrť hodiny, je výnimkou. Krasovým procesom vznikla aj kaňonovitá Mokrá dolina (Libuša), ktorou stúpame hore. Skaly po bokoch doliny vidieť lepšie v zime, keď sú stromy bez listov. Potok Libuša (Hrabovec) sa väčšinu roka, s výnimkou jari, nachádza niekde v podzemí. To neplatí o dobrom prameni, ktorý vyteká oproti Lurdskej kaplnke a ohradenému vodnému zdroju. Tunajšia voda je veľmi chutná.

Jaskyňu Deravá skala teraz obchádzame a plánujeme sa v nej zastaviť cestou dole. Nie že by sme v nej už neboli stokrát, ale je to pekné miesto. No teraz ideme najprv na kopec, kým päťročné nožičky vládzu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Onedlho sa zelená značka odpája k Mon Repos a odtiaľ by sme mohli ísť červenou Štefánikovou magistrálou, no pokračujeme kratšou cestou ďalej rovno po asfaltke popri rybníku. Míňame Račiu studničku (Račí studénka), dvierka sa nedajú otvoriť, a tak nevieme, v akom je stave. Po ľavej strane sa potok hadí v pekných meandroch.

Onedlho sme pri cyklistickom rázcestníku Kubašová, červená značka sa tu pripája k asfaltke. My ideme pár metrov po červenej a potom neznačene zvážnicou hore. Po pár minútach prejdeme veľkú zákrutu a chvíľu si robíme prestávku na križovatke viacerých ciest. Odtiaľ začíname stúpať rovno za nosom k vrcholu kopca.

Chodník tu nie je žiadny, kráčame redším lesom, kde sa ťažilo, takže prekračujeme rôzne konáre. No stále tu stojí dosť stromov, niektoré poriadne hrubé. Vpravo vidím skaly a išla by som hore po ich okraji, no mamu odrádzajú vysoké byliny, a tak ešte chvíľu pokračujeme doľava a horský vodca navrhuje výstup žľabom medzi ďalšími dvomi skalnými stienkami. Intuícia je správna, vychádzame na vrcholovú plošinku a onedlho sme na samotnom vrcholovom hrebienku. Tu sa nám otvorili pekné výhľady smerom k Lošoncu, podobné, hoci trochu skromnejšie, ako z neďalekej Čiernej skaly.

Hneď po nás prichádzajú ďalší dvaja turisti, ktorí pripevňujú na strom názov kopca, takže správne predpokladám, že majú niečo do činenia s rozšírenou verziou oblastného turistického odznaku Mira Sviteka. Podebatujeme, navzájom sa pofotíme, naobedujeme sa. Po hrebienku sa prebehneme zo dve minúty na ďalšie výhľadové miesto s lavičkou. Odtiaľto je toho vidieť najviac, vrátane nezameniteľnej Vysokej.

Vraciame sa k stromu s názvom vrcholu a odtiaľto sa nechávame viesť chodníkom, ktorý schádza na opačnú stranu kopca. Zjavne obvyklá prístupová cesta je tadiaľto. Hneď po prvých metroch zostupu míňame pekne upravené ohnisko so sedením. Schádzame príjemným lesom takmer po rovinke, potom strmšie klesáme doľava. Škrapy v lese pripomínajú, že sme v krasovom území.

Vynárame sa priamo nad studničkou Mon Repos. Tá, ako obvykle, netečie. Spomeniem si, že tu je geoskrýša, ktorú som neúspešne hľadala niekedy pred sto rokmi, a tak ju teraz slávnostne, najmä pričinením mamy a Maťka, nájdeme.

Na tomto mieste stál kedysi drevený poľovnícky kaštieľ (reprofoto), ktorý vyhorel. Ostala stáť len susedná murovaná budova horárne.

Pripájame sa na červenú značku, ktorá nás zvedie dole na zelenú. Keďže ešte vládzeme, vydriapeme sa do Deravej skaly. Jaskyňa je voľne prístupná, podľa tabule ide o významné paleontologické nálezisko. Našiel sa tu hrot mamutieho kla či čeľusť jaskynného medveďa. Vo vnútri je ohnisko, vzhľadom na ohromnú výšku jaskyne sa tu podľa mňa môžete bez obáv ukryť počas búrky. Spred jaskyne je veľmi obmedzený výhľad do doliny a protiľahlého lesa. Zliezame dole a už nás čakajú len posledné metre po zelenej značke naspäť do obce.

Výlet sa vydaril, kombinácia jaskyne, vrcholu, objavovania trasy a ešte aj hľadanie "pokladu" sa ukázala ako veľmi dobrý program pre dieťa aj pre nás.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek