Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

V Stratenskom kaňone
V Stratenskom kaňone Zatvoriť

Túra Dobšinská ľadová jaskyňa – Tiesňavy – Stratenský kaňon

Južná časť Slovenského raja sa mi zdá menej navštevovaná než severná, no je rovnako zaujímavá. Naša túra v sebe kombinuje jednu z našich dvoch sprístupnených ľadových jaskýň, roklinu Tiesňavy s technickými pomôckami, voľne prístupnú Zelenú jaskyňu, Stratenský kaňon a príjemný les.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+540 m stúpanie, -540 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 07.08.2020
Pohoria
Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)
Trasa
Voda
studničky v Stratenej
Doprava
Stratená (vlak, bus)
Dobšinská Ľadová Jaskyňa (vlak, bus, platené parkoviská)
SHOCart mapy
» č.1106 Slovenský raj (1:50.000)

Trasa

Stratená, časť Dobšinská Ľadová Jaskyňa (parkovisko) – Dobšinská ľadová jaskyňa – Pod Hanesovou II – Stratená – Stratenský kaňon – Dobšinská Ľadová Jaskyňa (parkovisko) – NCH Dobšinský chotár – NCH Mokrade Hnilca

Ráno sa so synmi prehupnem z Tatier cez Vernár do Stratenej, časti Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Je tu pomerne veľké parkovisko, ktoré sa rýchlo zapĺňa. Viac ľudí pred jaskyňou som očakávala, na zvyšku túry to bude zrejme komornejšie. Platíme 3,- eurá za celodenné parkovanie a vyrážame po zelenej značke k jaskyni.

Hneď pri ceste míňame Náučný chodník Dobšinský chotár. Na prvý pohľad vyzerá dobre. To som ešte netušila, že tvorcovia sa nás neobťažovali spýtať, či môžu na náučnú tabuľu použiť našu TuristickaMapa.sk a bez okolkov ju ukradli. Neuviedli ani autorov mapy, teda Hiking.sk a spoločnosť SHOCart.

Na chodník sa rozhodneme vrátiť neskôr, lebo sa trochu obávam, ako dlho budeme pred jaskyňou čakať, a tak pokračujeme hore. Len letecky prebehneme ďalší vynovený náučný chodník, zrekonštruovaný toto leto. Venuje sa najmä prírodným vzácnostiam v okolí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prakticky bez čakania kupujeme lístky a s potešením zisťujeme, že nemusíme čakať takmer hodinu na ďalší vstup, lebo bude ešte aj mimoriadny. Ledva si stíhame priobliecť dlhé nohavice a bundu. Potom zostupujeme do hĺbky jaskyne. Deti pištia od nadšenia, keď v lete míňame kopu snehu.

Vo vzácnej jaskyni trénovali krasokorčuliari aj hokejisti

Ako vznikla Dobšinská ľadová jaskyňa? Približne pred 400 000 rokmi ju zrútenie jaskynných chodieb v priestore Duča oddelilo od Stratenskej jaskyne. Vytvoril sa priestor vrecovitého tvaru s otvorom vo vrchnej časti, ktorý bol ideálny pre zachytenie studeného vzduchu. V jaskyni sa nachádza až 2600 rokov starý ľad. Podľa náučnej tabule, z ktorej citujem, ide o jednu z najvýznamnejších ľadových jaskýň na svete, a tak na mňa pôsobí neuveriteľne, že v takomto priestore dokonca trénovali československí krasokorčuliari aj hokejisti. Prestalo sa s tým v päťdesiatych rokoch minulého storočia práve preto, že sa tak poškodzoval ľad.

Pred jaskyňou sa zase vyzliekame a potom mierime za ďalšími zážitkami. Pokračujeme po modrej značke strmo do kopca okolo spomínaného prepadliska Duča. Lesom kráčame sami, najprv po širokej vrcholovej plošine, potom klesáme k rázcestiu Pod Hanesovou II. Schádzame užšou roklinou s niekoľkými spadnutými stromami, deti sa tešia z ich preliezania, potom veľmi prudko popri skalách. Nikde ani nohy, dúfam, že sa deti nezačnú báť nejakých zvieratiek a podobne.

Práve v tejto chvíli Kubko zahlási, že táto časť túry sa mu najviac páči. Aj Maťko sa pridáva a nadšenie sa ešte vystupňuje pri Zelenej jaskyni. Je voľne prístupná. Predstavuje starý ponor potoka v Tiesňavách. Priestory sa neskôr rozšírili zvetrávaním. Deti baví behať cez dva otvory dnu a von, ideme s baterkou preskúmať jaskyňu aj do zadnej časti.

Tiesňava Tiesňavy

Posledné metre klesania a prebehneme lúkou k rázcestiu Pod Hanesovou II. Parkuje tu niekoľko áut a v lese je zjavne obľúbené kempingové miesto. Aj deti si spomenuli, že sú hladné, tak zájdeme hlbšie do lesa a vyťahujem obed. Potom budeme dlhšie kráčať popri potoku, miestami prakticky v potoku. Chlapcom sa páči, stále sa pri ňom zastavujú a čvachtajú rukami vo vode.

Čím bližšie sme k Stratenej, tým sa tiesňava zužuje. Prebehneme cez mostík, potom zliezame rebríkom. Nasleduje ďalší mostík cez poriadnu priepasť. Deti zaprisahávam, aby sa ani nehli, kým ich odfotím, našťastie sú už dosť veľké a majú rozum. Tak dva roky dozadu by som si to nedovolila. Prebehnú cez most a s nadšením sa zavesia do reťazí. Po nich prejdeme ešte dva mostíky a už sa pred nami otvorí skalná hradba nad Stratenou. Do obce prichádzame tunelom popod železnicu. Na chvíľku sa ešte zastavujeme pri výdatnom prameni, ktorý sa nám hodí, lebo je horúci deň a naše zásoby vody sa dosť stenčili. Deťom som sľúbila aj kofolu, no ikonka s pivovým pohárom v mape je neaktuálna.

Prichádzame k hlavnej ceste a nastáva dosť otravná časť túry, pretože teraz pôjdeme nejaký čas popri nej. Pochod si spríjemníme návštevou múzea, či skôr pamätnej izby Stará hyža, v budove obecného úradu vedľa kostola. Dvere sú otvorené a nikoho tam nie je, tak si len opatrne zo stredu miestnosti poobzeráme vystavené dobové predmety a obrazy. Potom pokračujeme po červenej značke.

Cesta cez Stratenský kaňon bola postavená v 19. storočí

Po asi 15 až 20 minútach prichádzame k cestnému Stratenskému tunelu, kde konečne odbočíme do Stratenského kaňona. Vyhĺbila ho riečka Hnilec. Autá kedysi premávali tadiaľto, dnes je prístupný len peším, cyklistom, rodičom s kočíkmi či imobilným návštevníkom. Tiesňava je veľmi pekná, kocháme sa riečkou pod skalami, romantickými zákrutami a čítame tabule náučného chodníka, ktorých tu je osem. Venujú sa histórii, miestnej faune a flóre či jaskyniam. Dozvedáme sa, že cestu dal postaviť nemecký rod Coburgovcov, dokončená bola v roku 1840.

Jedna z tabúľ hovorí o unikátnych Kopaneckých lúkach, ktoré ležia neďaleko. Rastie na nich až 74 druhov rastlín na meter štvorcový. Patria medzi najbohatšie lúky v Európe a aby to tak ostalo, musia sa každoročne kosiť.

Minieme odbočku žltého chodníka, ktorý vedie na Havraniu skalu. Sú odtiaľ krásne výhľady, ak by ste mali cestu okolo, najmä v dňoch s dobrou viditeľnosťou vidieť aj Vysoké Tatry. My pokračujeme ďalej kaňonom. Potom nasleduje ešte kratší úsek asfaltom, až nás napokon červená značka láka do tunela popod trať. Odtiaľ pomerne prudko stúpame do kopca. Les okolo je príjemný, no deťom sa už veľmi nechce, tak si na vrchole stúpania robíme piknik na vhodne položených kmeňoch. Potom klesáme lesom a popri niekoľkých domoch k parkovisku. Tam deti trochu ožili a predsa len sa chcú ešte vrátiť na náučný chodník Dobšinský chotár. Ja som tiež ožila. Zbadala som na smerovníku, že oproti je zasa Náučný chodník Mokrade Hnilca, a tak vravím deťom, že keď zvládnu oba chodníky, tak ešte pôjdeme na pizzu.

Náučný chodník Dobšinský chotár sa venuje najmä baníckej histórii regiónu. Deti najviac zaujala jeho forma, teda úzky chodník a imitácia banskej šachty. Kým si prečítam všetky tabule, prebehnú ho tri razy.

Po drevených lávkach cez mokraď

Následne sa vrátime k autu, ktoré tu už osamelo, a s poslednými lúčmi slnka ešte vykročíme k mokradiam Hnilca. Tento chodník je z väčšej časti vedený atraktívnymi drevenými lávkami, najprv lúkami, potom medzi brehovým porastom. Ten tu tvoria najmä jelše, vŕby. Chodník hovorí o rieke, rašeliniskách, živočíchoch a rastlinách, ktoré tu majú domov. Jedna z tabúľ vysvetľuje, prečo sú dôležité meandre, v ktorých sa rieka kľukatí. V upravených tokoch, rovných ako priamka, voda rýchlo odtečie, klesá hladina podzemnej vody. Dôsledkom je vyhynutie mnohých organizmov a usychanie stromov. Technické úpravy toku vrátane odstránenia brehových porastov môžu spôsobiť, že voda sa oteplí, zníži sa v nej množstvo kyslíka, jej samočistiaca schopnosť a zanikajú miesta vhodné na rozmnožovanie rýb. Vraciame sa rovnakou cestou. Netrvá dlho a sme pri aute.

Hoci dovolenkové destinácie v tomto období praskajú vo švíkoch, s výnimkou jaskyne sme stretli len niekoľko turistov. Južný okraj Slovenského raja teda odporúčam, ak hľadáte niečo komornejšie, pritom prírodných atrakcií a možností vzdelať sa v teréne je tu naozaj dosť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie