Pre deti je to prvá návšteva týchto miest. Trasa nášho výletu dopĺňa okružnú dlhšiu trasu, ktorý volil Dušan popísanú v článku Osady Nesluše – okruh z Kysuckého Nového Mesta.

Vyrážame po žltej značke do osady Ostré, Samuhelovci

Autom sa vezieme z Kysuckého Nového Mesta na horný koniec Nesluše, ktorý sa nazýva Horná škola. Mohli by sme využiť autobusový spoj z Kysuckého Nového Mesta, ale uprednostňujeme auto, hoci to znamená, že sa musíme vrátiť na rovnaké miesto. Po pár minútach jazdy sme tam, kde treba - začíname na žltej značke, ktorá by nás mala vyviesť na hrebeň Javorníkov - na smerovníku je uvedený čas 50 minút.

V údolí prechádzame okolo zeleného penziónu Les, a potom ideme krajom časti Červené. Domčeky nechávame za sebou, oproti pozorujeme strmé svahy, kadiaľ lesom vedie žltá značka do osady U Mičekov. Naša žltá značka stúpa krajom lesa. Sú tu aj stĺpy elektrického vedenia, pod ktorými je pás lúk. Od jari, keď sme tu boli s manželom prvýkrát, všetko narástlo, trávy aj žihľava sú už poriadne veľké. A je veru mokrejšie, v apríli sa na chodníkoch doslova prášilo. Na trase nestretávame zatiaľ nikoho. Je ráno, ale je cítiť, že letné slniečko bude postupne naberať na sile. Tak som rada, že sa nám podarilo odísť z domu relatívne skoro - niečo po pol deviatej.

Na oblohe sú mráčiky a nasúva sa biela oblačnosť. Stúpame a naše chrbty sa pod batohmi riadne potia. Deti chytili prvú kozmickú rýchlosť, a tak som čoskoro posledná. Neprekáža, už som si na to pri mojom fotení zvykla. Predtým ako prichádzame k najnižšie položeným chalupám osady Ostré, Samuhelovci, prechádzame lesom. Aj tu je mokro, chodník je rozrytý, a tak ideme povedľa chodníka. Všímam si na čistinke červenú strechu prvej chalupy. Povyše nej sa objavujú aj ďalšie chalúpky. Pred jednou z nich pod malým prístreškom sedia domáci. Držíme sa značky, aby sme nechtiac nevstúpili na neoplotený súkromný pozemok, niektorí ľudia sú na to citliví.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nasleduje serpentína v lese a potom po čerstvo pokosenom trávniku okolo zrekonštruovanej chalupy prichádzame k smerovníku a krížu pod veľkou lipou. Sme v strednej časti osady, k tým najvyššie položeným osadám na vrchu lúky kúsok nad lipou dnes nezachádzame. Ale odporúčam sem vyjsť, ak tieto miesta navštívite, sú tu najkrajšie výhľady na ďalší bočný hrebeň Javorníkov oproti, kadiaľ vedie značka cez ďalšie neslušské osady Klimkovci či U Mičekov, ktoré spomína Dušan vo svojom článku.

V osade Ostré, Samuhelovci

Deti sú rady, že najväčšie stúpanie majú za sebou. Krátky piknik si robíme priamo pod lipou, kde je drevená tabuľa označujúca meno osady. Trávnik je aj tu vzorovo pokosený. Lúky naokolo sú nepokosené a plné lúčnych kvetov, siahajú deťom vyše pása. Parádička. Deti si dávajú sladké šišky – aspoň budú mať energiu na ďalšie šliapanie. Adam je zvedavý, ako dlho ešte pôjdeme na miesto, kde sa budeme otáčať. S tým, čo odpoviem, treba opatrne, lebo, ak to bude inak, bude veru zle-nedobre. Pod Jakubovský vrch je to podľa smerovníka asi hodinu cesty, tak odhadujeme, že by sme mohli ísť asi v takomto čase. Presne však nevieme, na tejto modrej značke sme s deťmi po prvýkrát. Dohodneme sa na hodine chôdze. Balíme veci do batohov a po vrstevnici prechádzame okolo ďalších chalúp.

Po modrej značke pod Jakubovský vrch

Nečakane objavujeme dozreté lesné jahody hneď pri chodníku, a tak nasleduje krátka zastávka. Evka sa po jahodách len tak zalizuje. Potom vchádzame do lesa - ideme po širokej ceste. Je tu aj blato a kaluže, ktoré obchádzame. Ja len dúfam, že ich takto nebudeme obchádzať stále. Našťastie nie. Horších miest je iba zopár. Máme vysoké priehlavkové topánky, bez nich by to bolo horšie. Sandále určite nie sú vhodnou obuvou do týchto končín. Myslím si, že ak by sa tu nechodilo s ťažkými mechanizmami, chodník by bol úplne v poriadku a bez veľkých kaluží, všetka voda by vsiakla do podložia. Na miestach, kde sú čistinky alebo kde sa viac prederie slnko, je cestička takmer suchá. Tak sa to strieda. Prechádzame aj divokým ihličnatým lesom. Tak si vravím, že týmto úsekom by som sama nešla, asi by som sa bála. Vidím tu sucháre, ktoré sú suché celé. Sú tu aj stromy, ktoré sú suché iba zospodu, v častiach, kam sa nedostane slnko.

Na jednej z čistiniek si na stromoch všímame biele písmená KH – deťom objasňujem, že je to označenie pre Kysucké Himaláje - peší pochod, ktorý organizujú turisti z Kysuckého Nového Mesta. Čaká nás jedno krátke stúpanie, ale nie je to nič hrozné, deti si to ani nevšímajú. To len ja sa pýtam, či nemáme ísť po modrej náhodou iba rovno. Nuž, veru nie, zle som si preštudovala mapu, jeden taký kopček na trase veru je. Za stupáčikom schádzame na rúbanisko a les sčasti mizne.

Kaplnka a osada Tabačkovci

Zakrátko sme pri malej kaplnke, pri nej stojí pár stromov. Patrí k bývalej osade Játi, ktorú zničil požiar. Kedysi kaplnka stále v lese, teraz je tu stromov pomenej, výhodou je, že sa odkryli výhľady. Keby bol opar menší, videli by sme ešte lepšie kopčeky Malej Fatry a aj hrebeň Stien s Poľanou. Od kaplnky vedie doľava mimo značky odbočka. Vydávame sa po nej, prejdeme rúbanisko a prichádzame do osady Tabačkovci. Pri prvej chalúpke schádzame na nespevnenú cestu, ktorá traverzuje svah medzi jednotlivými chalúpkami. Domy sú posadené vo svahu a niektoré majú strechy skoro až po zem. V prvej chalúpke sú domáci, a tak sa pre istotu pýtam, či smiem fotiť. Postupne prechádzame okolo domčekov a obzeráme si výhľady cez dolinu na hrebeň Kazíckej Kýčery. Mnohé svahy sú odlesnené. Samotný Jakubovský vrch nie je vidieť.

Popri chodníku je plno rozkvitnutých kvetov – leto je v plnej sile. Za poslednými domčekmi vychádzame mierne do kopca, to zbadáme ešte v húštine srnku. Adam je celý natešený. Kúsok vľavo na lúke stoja domčeky ďalšej maličkej osady Grešákovci. Prichádzame na vrch lúky, kde sa znova napájame na modrú značku. Deti chcú oddych, a tak sa na okraji lúky na dlhšie zastavujeme. Na posedenie nám poslúžia pne, vyberáme jedlo a pitie, hostina začína. Do mňa sa len tak prepadá nealkoholické pivo, škoda-preškoda, že mám iba jedno. Dlho tu nie sme sami. Zdola od Nesluše čoskoro prichádza skupina bicyklistov, ktorí sa na lúke čakajú a okolo nás prefrčí aj motorkár. Deti oddychujú a my s manželom využívame tieto okamihy na to, aby sme prešli po modrej značke ešte k blízkej osade Balošákovci. Ale nezachádzame až k nej, obzeráme si ju z diaľky, lúky sú tu pekne pokosené. Zhora od osady prichádza k nám peší turista a pokračuje po modrej značke, ktorou sa budeme vracať. Pozeráme cez ďalšie údolie a na jednom z kopčekov objavujeme siluetu rozhľadne na Marťákovskom vrchu.

Osada Grešákovci

Vraciame sa na rázcestie a doľava schádzame po spevnenej neznačenej cestičke k spomínanej osade Grešákovci. Pri chodníku si všímame zaujímavú borovicu. K domčekom sa odbočuje doľava pri kríži pod lesom. Je tu miesto, kde stála kedysi chalupa, ale zostali po nej len nízke kamenné steny, zhora je plocha zarastená trávou. V tieni stromov je tu pekné oddychové miesto. Skraja stojí ako prvá pomerne novo vyzerajúca chalupa – možno zrekonštruovaná, za nimi stoja staršie, pôvodné. Majú otvorené okná, tak budú domáci niekde nablízku. Je to veľmi pekná samota, ale život tu bol isto ťažký. Cez lúku vychádzame naspäť k deťom. Je pred dvanástou, začína byť riadne teplo, cez oblačnosť čoraz viac prekukuje slnko.

Na spiatočnej ceste

Vydávame sa na spiatočnú cestu rovnakou trasou, len teraz prechádzame po modrej nad osadami. Ešte si fotím zábery s osadou Balošákovci. Možno sa nám nabudúce podarí urobiť s deťmi okruh, vzdialenostne aj prevýšením by to už mohli zvládnuť, s návratom dolu od Mičekov po žltej značke na horný koniec Nesluše. Pozitívne je, že ideme viac dolu kopcom, vychutnávame si divočinu a ihličnatý les. Nahlas rozmýšľame, ako sa tu kedysi asi žilo. Deti sú plné energie a tešia sa, keď prídeme do prvej osady, lebo odtiaľto sa ide definitívne iba dolu kopcom.

Na modrej značke ani teraz nestretávame nikoho. Všetci sa potešíme, keď vidíme strechy chalúp a známu lipu. Dolu po žltej značke zbiehame pomerne rýchlo. Na serpentíne stretáme chalupára, ktorý robí cez chodník jarok na odtekanie vody, aby stekajúca voda neničila cestu. Na chvíľu sa s ním dávame do reči. Tesne nad Neslušou stretávame dvoch vracajúcich sa hubárov – v košíkoch vidíme celkom pekné hríby, medzi ktorými nechýbali ani dubáky. Mňam.

Naše auto stojí v tieni, a tak nie je vyhriate slnkom. Deti majú toho tak akurát, a ochotne nasadajú dnu. Evka sa prezúva, Adam si necháva blatové topánky na nohách. Štartujeme. Sme radi, že sme trasu a jej dĺžku celkom dobre odhadli. Keď sú deti príliš unavené, tak vedia byť dosť otravné - to poznajú asi všetci rodičia.

Ďalšia možnosť zostupu

Ak sa nemusíte vracať k autu, je možné po modrej značke od osady Samuhelovci pokračovať ďalej a zísť nižšie do Nesluše. Po tom, ako prejdete lúku pri osade, chodník ide prevažne lesom, čiže je tu chládok, čo oceníte v teplom lete. Cesta je pomerne široká, miestami kamenistá. Na pár miestach sú výhľady na hrebeň vľavo a aj na Malú Fatru. Strmšie klesanie je až tesne pred Neslušou. Po vyjdení z lesa môžete odbočiť doľava a chodníčkom zísť okolo domov k hlavnej ceste idúcej cez Neslušu. Sú tu aj menšie potraviny Koruna, kde si môžete dokúpiť potraviny alebo nápoje, ak niečo chýba, alebo sa chcete hneď po výlete občerstviť. Zastávka autobusu je niečo poniže, je to iba pár krokov.

Záver

Celý peší výlet cez neslušské osady nám trval s deťmi aj so zastávkami približne 4 hodiny. Spiatočnú cestu k autu sme zvládli na jeden šup asi za hodinu. Deti boli s výletom spokojné a my tiež. Osady a aj divoký ihličnatý les sa nám páčili. Výruby radšej nekomentujem, sú tu a budú. Snáď časom sa príroda spamätá. Na trase sme išli aj v tieni, aj na slnku – to bolo najmä v okolí osád na lúčnych miestach.

Na výlet treba mať už lepšiu turistickú výdrž. Ak uprednostňujete skôr kratšie prechádzky, tak cieľom môže byť osada Ostré, Samuhelovci. Má svoje genius loci.

Mňa osobne výlet presvedčil o tom, že javornícke osady majú svoje čaro a chodníky, ktorými sú pospájané, sa oplatí občas prejsť. Nájdete tu kus peknej prírody a snáď aj trochu divočiny. Treba sem zájsť, kým ešte domčeky v osadách stoja. Trvalo žijúcich obyvateľov tu už nenájdete, ale chalupárov s najväčšou pravdepodobnosťou áno.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek