Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Holica, výhľad na Sivý vrch a Ostré (Ostrô)
Holica, výhľad na Sivý vrch a Ostré (Ostrô) Zatvoriť

Túra Holica – na okraji Západných Tatier

Tatranský národný park končí nenápadným vrcholom s názvom Holica. Bližšie upútal moju pozornosť túto jar, keď kvôli vírusu hľadám nejaké pokojnejšie miesto na túru. Je už mimo národného parku, takže netreba riešiť ani pohyb po značených chodníkoch či sezónnu uzáveru.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+317 m stúpanie, -317 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 07.05.2020
Pohoria
Tatry - Západné Tatry
Trasa
Doprava
Huty (bus, parkovanie v zákrute pri Kvačianskom sedle alebo na odpočívadle Savoš)
SHOCart mapy
» č.702 Západné Tatry (1:25.000)

Kopec leží vpravo od cesty, spájajúcej Liptov s Oravou cez horský priechod Huty. Auto zaparkujeme za začiatku zvážnice, ktorú som si vyhliadla v mape. Dosť miesta je aj na opačnej strane cesty, je tu odstavná plocha pri Kvačianskom sedle (Savoš).

Trasa

Cestné odpočívadlo pri Kvačianskom sedle (Savoš) – Trčoň – Holica – Holé Žiare a späť

Obídeme závoru a kráčame po lesnej ceste. Vôbec nevieme, čo čakať, videla som len jednu fotku z vrcholu. To sa mi na tom práve páči, mám rada objavovanie nových miest. Vieme, že máme ísť rovno a potom doprava na rozložitejší vrcholový hrebeň.

Celý čas kráčame po zvážnici, sme v hospodárskom lese, takže rátame s tým, že po čase natrafíme na nejakú ťažbu. Onedlho naozaj prídeme na miesto po ťažbe. Po pravej ruke sa rozprestiera samotný kopec Holica. O minútu prídeme k výhľadom na západnú stranu, z druhej strany, oproti nám je Ostrý vrch, v diaľke vidíme nezameniteľný vrchol Veľkého Choča. Terén priamo okolo teraz nie je veľmi pekný, ale keď vyjdeme na lúčku s ďalšími výhľadmi, vchádzame do mladého ihličnatého lesa. Ním mierne stúpame ďalej. Na vrchole stúpania je pekná, trochu podmáčaná lúka. Rastú tu prvosienky a záružlie močiarne. Cestou sem sme minuli kríky s ružovo kvitnúcim lykovcom jedovatým, ktorý je naozaj jedovatý.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mama odbieha na okraj lúčky a volá nás, aby sme si išli pozrieť výhľady. Vľavo pozeráme do Suchej doliny, vpravo na Liptovskú Maru. Vonku je dosť chladno, ale teraz vyšlo Slnko, tak sa tu zdržíme dlhšie. Napokon sa vraciame na zvážnicu a stúpame ďalej. Vyjdeme na väčšiu lúku. Čerstvo sa na nej ťaží. Na ľavej strane je malý domček, asi pre lesných robotníkov. Ideme sa naň pozrieť. Pod strechou by sa v prípade nepriaznivého počasia dalo schovať.

Vraciame sa na zvážnicu, čaká nás ďalšie stúpanie. Dosť fúka a kvôli ťažbe je to tu otvorené, takže tento úsek nie je veľmi príjemný. Po chvíli prídeme na lúčku Trčoň a odtiaľto pokračuje chráneným hrebienkom v lese. Potom opäť vychádzame na miesto odkryté ťažbou. Odtiaľto máme ďalší výhľad na Liptovskú Maru. Onedlho prichádzame k samotnému vrcholu Holice (1341 m n. m.). Asi by sme ho neidentifikovali bez kameňa a triangulačnej tyče.

Cesta hrebeňom pokračuje ďalej, a tak ideme ďalej aj my. Je dosť chladno a veterno, Slnko sa schováva za oblaky. Na peknom mieste s výhľadom na Oravu odbavíme rýchly piknik. Potom pokračujeme ďalej a objavujeme najkrajšie miesto celej túry. Neporušenú lúku s vencom smrekov a vzadu výhľad na Sivý vrch a Ostré (Ostrô). Maťko sa najviac teší zo zvyškov snehu, behá po nich sem a tam. Lúkou Holé Žiare sa prejdeme až na jej koniec. Tam už nie je jednak kam ísť a jednak tu začína Tatranský národný park, kde treba chodiť len po značených turistických chodníkoch.

Vraciame sa teda pomaly späť. Slnka pribudlo, a tak postupne aj rukavice a iné rekvizity putujú do batoha. Netrvá dlho a sme opäť pri aute.

Zhodnotenie

S výletom do novej lokality sme boli spokojní. Je to vhodný tip na dni, keď budete chcieť ísť niekam, kde nikoho nestretnete. Zvážnice boli na niektorých miestach dosť blatisté, ale dalo sa to obísť. Plusom boli neopozerané výhľady.

Fotogaléria k článku

Najnovšie