Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vodopády Studeného potoka
Vodopády Studeného potoka Zatvoriť

Túra Vodopády Studeného potoka z Tatranskej Lesnej

Túra vedie krásnou dolinou popri širokom potoku. Voda žblnká a omýva veľké žulové balvany, potok vyzerá ako z najtypickejšej tatranskej pohľadnice. Po veternej a lykožrútovej kalamite sa tu dajú obdivovať netradičné výhľady. A aj pestrý mladý les. V období jarných prázdnin sú Tatry dosť plné, napriek tomu pôjdeme z Tatranskej Lesnej až takmer po najvýstavnejšie vodopády sami. Mnohí si k nim len odskočia a opäť sa vrátia, čo je škoda.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+470 m stúpanie, -380 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 20.02.2020
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1331 m n. m. Tatranská magistrála nad Starolesnianskou poľanou
  • Najnižší bod: 923 m n. m. Tatranská Lesná
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Rainerova chata, Hrebienok
Doprava
Tatranská Lesná (vlak TEŽ, bus, parkovisko), Starý Smokovec (vlak TEŽ, bus, parkoviská)
SHOCart mapy
» č.701 Vysoké Tatry (1:25.000)

Trasa

Tatranská Lesná – Nad Dlhým vodopádom – Rainerova chata – Nad Rainerovou chatou – Hrebienok – Nový Smokovec

Do lesa vchádzame pod borovicami, ktoré si v Tatranskej Lesnej pamätám ešte z detstva. Za nimi už nájdeme zmiešaný mladý lesík. Po asi štvrťhodinke sa pripojíme k Studenému potoku. Teplota tieto dni kolíše od pár mínus k pár plus, takže voda veselo beží medzi veľkými balvanmi, pokrytými bielymi čiapočkami. Trocha nasnežilo, takže sa nešmýka. Deti však majú rady outdoorovú výbavu, takže sa pravidelne dožadujú “nesmekov” či mojich paličiek. Ja pravidelne odmietam, lebo ich naozaj netreba. Ak výnimočne príde na jeden šmykľavý meter do výšky, požičiavam paličku a s tou to všetci zvládneme.

Z výhľadov veľa nemáme, lebo vytrvalo slabšie sneží. Z kopcov vidíme len obrysy, ale to vôbec neprekáža. Chodník samotný je čarovný. Potok, skaly, zelené ihličnany a holé kmene vytvárajú parádne obrazy. Les, ako sa patrí, už len nejaké zvieratá chýbajú, ale to pri malých táradlách nie je šanca.

Približne v strede výstupu je strmší úsek po svahu doľava, chodník následne opäť klesne. Deti vybehnú hore ako srnky a než prídem aj ja a zhodnotím, či netreba nesmeky, oni už dávno zosánkovali dole po zadku. Našťastie potok je trochu bokom. Od potoka následne trocha odbočíme a kráčame vyšším lesom. Chlapci si našli vlastné paličky a rozhodli sa oprašovať sneh zo stromov, “aby im nebola zima”. Táto zábava im vydrží veľmi dlho. Akurát že stromov je veľa a oni sa ich snažia oprašovať čo najviac, zatiaľ čo ja mrznem. Našťastie prichádzame na drevenú vyhliadku nad potokom, sčasti pochovanú pod snehom. Husto sneží, takže pojedanie domácich sušienok a pitie čaju sa snažím urýchliť. Deti popri tom oprašujú zábradlie…

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Odtiaľto to už nemáme ďaleko k Dlhému vodopádu. Vedie k nemu veľmi vyšmýkaný zostup. Navrhujem deťom, že nám stačí vidieť ho odtiaľto, ale nechcú ani počuť. V poriadku, v podstate schvaľujem ich nadšenie pre prírodné atrakcie a tak vyberám nesmeky a rozdávam paličky s nádejou, že neskončia v potoku (deti aj paličky). Chlapci hodia očkom na vodopád a hneď sa hrabú späť hore. Potom zase dole. Zábava s nesmekmi predčí aj vodopád. Vyženiem ich hore za ďalšími vodopádmi. Ľudí výrazne pribudlo a veruže mnohí bojujú s nástrahami chodníka. My ideme bez problémov. Na rázcestí so zelenou im dávam na výber, aby som nebola za krkavčiu matku. Môžeme ísť kratšie hore okolo Bilíkovej chaty, alebo dlhšie k ďalším vodopádom a okolo Rainerovej chaty. Deti volia dlhšiu možnosť. Teším sa tomuto výberu, navyše prestalo snežiť a začína vykúkať slnko.

Krátko sa ešte zastavíme pri náučnej tabuli o zlomiskách. Ukazujem deťom, kam na opačnú stranu doliny spadol veľký kus skaly zo Slavkovského štítu. Páči sa im verzia, že ju tam strhol drak. V skutočnosti podťal svah Slavkovského štítu ľadovec a časť bralnatej steny sa odtrhla.

Schádzame k najznámejším vodopádom a dlhšie sa tu kocháme, pretože slnko svieti ako na objednávku a vystihli sme pomerne hluché okno bez ďalších ľudí. Potom stúpame ďalej popri potoku k Rainerovej chate. Cestou deti vymýšľajú najrôznejšie zábavky s mojimi paličkami, používajú ich ako meče, oštepy, lavínové sondy aj pero na písanie do snehu, takže napokon ich v záujme prevencie úrazu zabavujem. Pred Rainerovou chatou sa len rýchlo pofotíme, keďže deti nejavia záujem ísť dovnútra, a pokračujeme ďalej.

Čaká nás len posledná časť cesty po Tatranskej magistrále na Hrebienok a odtiaľ dolu po zelenej značke. Ľudí pribudlo, ale čo sa dá robiť. V polovici zostupu si ešte robíme prestávku, Maťka to už nebaví, tu to už pozná. Našťastie divadlo s dvomi obchádzajúcimi sa lanovkami vždy rozptýli. Na poslednom úseku cesty sa ešte náhodou stretávam s kamarátmi zo speváckeho zboru, takže sa rozptýlim aj ja. Potom len trielime na zaslúženú pizzu.

Suma sumárum, ďalší pekný deň vonku, deťom naozaj veľa nebolo treba, len potok, stromy, paličky, jedlo a pitie. Aj vy ostatní si bežte pozrieť výhľady nad potokom, než zasa zarastú.

Jarná verzia tejto túry: Jarné Studenopotocké vodopády a Zamkovského chata

Fotogaléria k článku

Najnovšie