Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Národný park Ojców
Národný park Ojców Zatvoriť

Túra Národný park Ojców

Koncom marca 2019 sme na predĺženom víkende u susedov v poľskom Krakove. Po prvom dni spoznávania mesta a druhom dni v soľnej bani Bochnia, sa v tretí deň stretávame s našou poľskou kamarátkou Honoratou, aby sme si urobili spoločný výlet do Národného parku Ojców.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+320 m stúpanie, -320 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 23.03.2019
Pohoria
Poľsko: Krakovsko-čenstochovská vrchovina (Wyżyna Krakowsko-Częstochowska) - Olkuska vrchovina (Wyżyna Olkuska) - Ojcovský národný park (Ojcowski Park Narodowy)
Voda
bufety a reštaurácie
Doprava
Krakov (vlak, bus) - Czajowice (bus, platené parkoviská)

Ojcowski Park Narodowy (Národný park Ojców) v Krakovsko-čenstochovskej vrchovine (Wyżyna Krakowsko-Częstochowska) sa nachádza asi 16 km severne od Krakova. Predmetom ochrany je údolie riečky Prądnik a jej pravý prítok Sąspówka. Je to veľmi rozmanitá oblasť s nadmorskou výškou 300 – 515 m, plná skalných vápencových útvarov, jaskýň a dokonca aj hradov, ktoré sa tu volajú „orlie hniezda“. Tiež sa tu vyskytujú ponory a vyvieračky. Najmenší poľský národný park (výmera 21,46 km²) bol založený v roku 1956, s administratívnym centrom v dedine Ojców. Niet divu, že malebná oblasť dostala už dávno pomenovanie „poľské Švajčiarsko“, skaly a skalky tu tvoria veľmi peknú scenériu.

My sa vyberieme na okruh cez najzaujímavejšie miesta oblasti. Honorata bude našou sprievodkyňou.

Trasa

Czajowice – Brama Krakowska – náučný chodník Jaskinia Ciemna – Góra Okopy – Igla Deotymy – rybníky – Czajowice

Krakovská brána

Z Krakova sa presúvame autom do dediny Czajowice, kde na vyhradenom parkovisku na konci dediny nechávame auto. Keďže je marec, tak sa parkovné nevyberá, počas sezóny je ale potrebné počítať s platením. Dnešný výlet je tak trochu netradičný – nezačneme stúpaním, ale klesaním. Údolie Prądnika je zarezané do krajiny, a tak na začiatok musíme zostúpiť na dno doliny. Staršia 2,5-ročná Dita ide časť trasy sama, mladšia polročná Vilma sa mi nesie na hrudi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pohodlným chodníkom po modrej značke, míňajúc skalné útvary a aj jedno skalné okno, schádzame k jednému z významných miest oblasti – Brame Krakowskej (Krakovská brána), asi 15 minút od parkoviska. Skalná brána vysoká 15 metrov je častým cieľom vychádzok aj v tomto ročnom období. Napriek koncu marca sa príjemne opiera slniečko, a tak si užívame jeho lúče na neďalekej lavičke a pozorujeme ľudí a okolitú prírodu. Neďaleko je voľne dostupná jaskyňa Krowia, rovno za nami je Źródło miłości (prameň lásky). Vďaka holým stromom vynikajú vápencové skaly a mne celkom intenzívne pripomínajú naše Súľovské skaly.

Rukavica

V našej trase pokračujeme asfaltovou cestou po toku Prądnika smerom na juh. Riečka, či skôr potok tu pekne meandruje stredom údolia a vôkol neho sú parádne skalky. Míňame občerstvenie aj s detským ihriskom, ale nezastavujeme sa. Za pár chalupami ďalej v údolí opúšťame asfaltku a začíname stúpať náučným chodníkom „Jaskinia Ciemna-Góra Okopy“ (zelená turistická značka). Prvý výhľadový bod do údolia, nechýba panoramatická fotka aj s popiskami. Na kopci Okopy stál kedysi hrad, dokazuje to archeologický prieskum, ale zachovali sa len valy matne rozoznateľné v teréne. Ďalšia vyhliadka, ďalšia panoramatická tabuľa. Majú to tu pre turistov pekne pripravené. Ani sa nenazdáme (alebo aj nazdáme, tempo s malými deťmi nie je závratné) a sme na vyhliadke nad „Rukavicou“, skalou Rękawica, ktorá pripomína naozaj rukavicu s piatimi prstami. Neďaleko nej je vchod do Temnej jaskyne (Jaskinia Ciemna), ktorá je jedným z významných poľských archeologických nálezísk. Nanešťastie je otvorená až od apríla, a tak si môžeme pozrieť len priestory okolo vstupu. Vedľa jaskyne je ešte jedna pekná vyhliadka na údolie, a potom klesáme chodníkom dole k riečke.

Skalná ihla

Opäť kráčame asfaltkou, tentoraz proti prúdu Prądnika. Chceme prísť k neďalekým rybníkom, kde má Honorata vytipovanú reštauráciu pre náš neskorý obed. Cestou sa ešte pristavujeme pri ďalšej známej skale – Igla Deotymy. Skala pripomína svojim tvarom ihlu, pomenovanie dostala po poľskej poetke Jadwige Łuszczewskej, ktorá mala prezývku Deotyma, a ktorá žila v 19. storočí v chalúpke vedľa skaly, pričom okolitá príroda ju inšpirovala v jej tvorbe.

Onedlho sme pri spomínaných rybníkoch. Je tu viac reštaurácií, ale vzhľadom na ročné obdobie nie sú všetky otvorené, pričom neskorého obeda chtivých turistov tu je neúrekom. Aj my máme smolu, že vytipovaná reštaurácia práve nefunguje. A tak sadáme k „Bocianovi“ (Bar pod bocianem), kde je tak plno, že si musíme prisadnúť k iným výletníkom, aj to len k vonkajšiemu stolu. Ešteže slnko stále trochu svieti. Na obed si dávame pstruhy (iné tu ani nemôže byť). Kým dojeme, tak je dolina v tieni. Predsa len, marcové dni ešte nie sú také dlhé. Poberáme sa na odchod, aby deťom nebola zima. Obídeme rybníky a stúpame do kopca smerom k parkovisku v dedine Czajowice. Stúpanie nás aspoň trochu na poslednom úseku zahreje. Približne v polovici trasy si všímam odbočku k jaskyni Łokietka, ktorú som si cestou dole nevšimla. Jaskyňa je ale tiež uzavretá.

Prešli sme dokopy 8 kilometrov, s 320-metrovým prevýšenia. Bežný turista tu za dve hodiny nemá čo robiť, nám s malými deťmi to pomalým výletníckym tempom trvalo 5 hodín.

Herkulesov kyjak a kaplnka na vode

Autom sa ešte presúvame o pár kilometrov ďalej k renesančnému hradu Pieskowa Skała, ktorý si pozrieme aspoň z diaľky. Skôr nás zaujíma ďalší skalný útvar neďaleko hradu - Maczuga Herkulesa mohli by sme to preložiť ako Herkulesov budzogáň alebo kyjak. Tridsať metrov vysoká skala totiž úplne pripomína spomínaný nástroj.

Úplne na koniec dňa sa zastavujeme pri architektonickej zaujímavosti pred dedinkou Ojców – pri Kaplici Na Wodzie (Kaplnka na vode). Hovorí sa, že kaplnku postavili medzi dvomi brehmi riečky Prądnik preto, aby obišli vtedajší zákaz stavania na miestnej pôde. Každopádne zaujímavé. Kaplnku si stíhate pozrieť aj v rámci pešieho výletu, ktorý popisujem vyššie, to len my s deťmi sme si to už takto zľahčili. A ak budete stíhať, nevynechajte fotogenickú ruinu gotického hradu priamo v Ojcówe, tú sme už nestihli, snáď nabudúce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie