Bežky

Kasárne – Stratenec a späť s deťmi

06. 04. 2020
V Javorníkoch je aj počas tejto teplej zimy dostatok snehu. V piatok 21. 2. sneží a výrazne sa zlepšujú snehové podmienky. Pred jarnými prázdninami prichádza k nám na Kysuce na predĺžený víkend sestra. Rozmýšľame, kam ísť na bežky, kde sme ešte neboli.

Napokon sa rozhodujeme pre prvú návštevu lokality Kasárne nad Makovom. Je tu lyžiarsky areál a prechádza tadiaľto Javornícko-beskydská bežecká stopa. Pred týždňom boli práve tu na bežkovačke kysuckí turisti, ktorí si miestne trate veľmi pochvaľovali. Tak veríme, že sa tu bude deťom na bežkách páčiť – uľahčiť by im to mohla strojovo upravená bežkárska stopa. Mala byť by vytvorená od Kasární po Stratenec. Na stopu som zvedavá najviac. Budeme sa pohybovať v pohorí Javorníkov vo výške okolo 1000 metrov nad morom. Tejto bežkárskej lokalite sa venuje napríklad článok Kasárne – Stratenec a späť, z neho som čerpala.

A prečo sa venujeme s deťmi práve bežkovaniu? Podľa môjho názoru je bežkovanie šetrné k prírode, nie je potrebné kvôli nemu robiť zásahy do prírody a pri bežkovaní si človek užije slobodu, nemusí stále brázdiť rovnaký svah. Je uprostred prírody, a to doslova, nie je na umelo vytvorených svahoch. Taktiež sa bežkuje na prírodnom a nie na umelom snehu.

Ešte doplním informácie o deťoch - deti bežkujú druhý rok, Evka (7 rokov) tento rok bežkovala na Bystrickej cyklomagistrále a spoločne (Adam 9 rokov) sme bežkovali v lokalite Čadečka za Čadcou. Vo vyššie položenom horskom teréne budú deti na bežkách po prvýkrát. Obaja vo februári pred jarnými prázdninami absolvovali medzi začiatočníkmi svoj prvý lyžiarsky výcvik s požičaným výstrojom – celkovo 10 hodín na svahoch lokality Paseky v Malej Fatre.

Cesta autom na Kasárne, od Kopaníc dávame snehové reťaze

Z domu sa nám podarí vyraziť o ôsmej, deti vstali pomerne skoro. Na nosiči auta majú svoje bežky deti a manžel, ja so sestrou budeme peší turisti. Pre sestru bežky nemám, a tak jej budem robiť spoločnosť. Autom ideme cez Bytču, tu sa zastavujeme na kávu, ktorú si berieme do auta. Prichádzame cez Makov do časti Kopanice. Tu sa akoby šibnutím prútika objavuje súvislý utlačený sneh na ceste. A tak pre istotu dávame na predné kolesá snehové reťaze. Cestu na Kasárne nepoznáme, a ísť s reťazami som našla aj ako odporúčanie na webovej stránke lyžiarskeho strediska Kasárne. Dávanie reťazí nás trochu zdrží. Na Kasárne je to od Kopaníc asi 7 kilometrov s prevýšením 360 metrov. Konečne sa rozbiehame do kopca a vchádzame do malebnej zasneženej krajiny. Asi sa tu sneženie deň predtým poriadne vyjašilo, sneh sa stále ešte drží na ihličnatých stromoch, čo umocňuje pekný dojem z krajiny.

Na Butorkách manžel avizuje, že je to už čo by kameňom dohodil. A veru. Parkovisko je na dohľad. Vyberáme bežky z auta, deti sa prezúvajú do bežkárskych topánok. Zrazu ku nám zdola prichádza vysmiaty Zdeno Vasilišin, ktorý sem tiež prišiel za bežkovaním z Vysokej nad Kysuckou. Ide sám, synátora nechal u babky. Pýtam sa na trasu. Tiež mi potvrdzuje, že pre deti je to najvhodnejšie z Kasární po žltej značke smerom na sedlo Gežov, a nie cez Veľký Javorník. Ide rýchlejšie, určite sa na trase ešte stretneme. S bežkami v rukách traverzujeme okolo hotela Javorník, na dvoch miestach križujeme vlek a dráhy pre lyžiarov. Je zamračená biela obloha. Ale nesneží a pred nami sa na okraji lesa nad horským hotelom Fran ukazuje parádna bežkárska strojovo urobená stopa. Nádhera. Až mi srdce zaplesá. A stopy sú dve, takže sa netreba nikomu vyhýbať, každý smer má svoju stopu. Deti sa zapínajú do bežiek a vyrážame. My peší ideme v strede medzi stopami.

Vyrážame na bežkách po žltej značke k sedlu Gežov

Makov, časť Kasárne – sedlo Gežov – Stratenec – rozhľadňa Stratenec a späť

Trochu pofukuje, od bežkárov, ktorí sa vracajú, dostávam informáciu, že na hrebeni nefúka, čo je skvelé. Teším sa veľmi. Žltá značka ihličnatým lesom traverzuje svahy Veľkého Javorníka. Je tu les, a tak jeho vrchol zatiaľ nie je vidieť, je tam niekde vľavo nad nami. Cesta vedie veľmi mierne do kopca, ale iba mierne, takže je to ideálny terén na to, aby sa deti rozhýbali a zvykli si na bežky na nohách. Tabuľka nás upozorňuje na to, že sme v najvyššom, piatom stupni ochrany. Prechádzame aj okolo zurčiaceho prameňa. Potom les ustupuje, vľavo sú nad nami zasnežené svahy, kde stoja kde-tu ihličnaté stromy. Prichádzame pod sedlo Gežov, do ktorého nasleduje stúpanie. To je aj prvé stúpanie na trase, ktoré preverí deti. Zvládajú to bez problémov.

V stúpaní sa pokračuje ešte trochu vyššie. My so sestrou sme pomalšie, zdržuje nás aj fotenie. A tak bežkári odbiehajú. V sedle Gežov vo výške 1040 metrov sa stretávame s rodinkou, kde sú dve malé bežkárky v sprievode svojich tatinov. Dávame sa do reči. Podobne ako my, nevedia, kam až prejdú, závisí to od detí. V spätnom pohľade sa ukazuje Veľký Javorník. Aj z tohto smeru prichádzajú do sedla Gežov bežkári, ale je ich o dosť menej. Väčšina išla ako my – od Kasární po žltej značke. Cez Veľký Javorník nebýva strojovo upravená bežkárska trasa, tak aj to môže byť dôvod. Na Stratenec je to podľa smerovníka pešo 30 minút, na Malý Javorník ešte o hodinku viac. K hotelu Portáš je to 2.35 h. Na Bumbálku v opačnom smere 4 hodiny.

Od sedla Gežov na Stratenec a k rozhľadni

Povzbudzujeme dievčatá do ďalšieho bežkovania a vzájomne sa na pamiatku fotíme. Naši bežkári nás čakajú na vrchole stúpania, je tu výhľadové miesto. Otvára sa pred nami úsek, odkiaľ sú vskutku pekné výhľady najmä na moravskú stranu. Deti výhľady nezaujímajú, nás so sestrou áno. Nasleduje zjazd. Prvá sa odvažuje Evka, za ňou Adam. Nie je to rýchly zjazd, bežky držia pekne v stope. Zjazd sa deťom páči, výskajú od radosti. Tak nám zase ušli. Kráčame naľavo od stopy. Na pár krokoch sa nám trochu prebára, ale potom našťastie sneh drží. Výhľady sú pekné. Dominujú im štyri vyššie kopce Moravsko-sliezskych Beskýd (zľava doprava): Radhošť, Kněhyně, Smrk a najvyššia Lysá hora s výškou 1323 m. Aj Radhošť od Pusteven je dobrým cieľom na bežky, na trase je horský hotel. V tejto lokalite sme ešte nebežkovali.

Dávame si čaj z termosky. Po zjazde nasleduje rovinka. Bežkári v opačnom smere majú stopu viac pod lesom. Na listnatých bukových lesoch je pekná námraza. Pokračujeme ďalej. Zdenči sa už vracia od Stratenca naspäť, tak sa pozdravíme. Volám bežkárskemu družstvu, kde sa nachádzajú. Vravia, že sú už za Stratencom pri rozhľadni. Je to asi 15 minút chôdze. Sestre sa už nechce pokračovať ďalej, a tak im dávam správu, nech ma počkajú, že idem za nimi. Nasadzujem prvú kozmickú a čo najrýchlejšie smerujem na Stratenec, aby ma nemuseli dlho čakať. A práve teraz sa cez oblačnosť začína drať slnko, na snehu vytvárajú ihličnaté stromy tiene. Nuž, nebude to také rýchle, fotím a snažím pofotiť aj tak, aby sa podaril výhľadový panoramatický záber. Pridáva sa ku mne Moravák, ktorý ide tiež pešo. Jeho cieľom je Portáš, tak to má ešte kus cesty pred sebou. Zisťujem, že na krátkom úseku je ešte stúpanie. Za ním je mierne klesanie dolu, a potom vidím pred sebou drevený prístrešok, kamenné kríže a rozhľadňu.

Pri rozhľadni a troch krížoch

A sú tu aj deti s manželom. Je tu trochu veterno, kým ma čakali, tak sa ukryli v prístrešku a stačili sa aj posilniť. Podľa náučnej tabule sme v sedle Bukovina. Text sa venuje neďalekej slovenskej obci Papradno, ktorá leží v Papradnianskej doline. Nad ňou je Podjavorník, z ktorého sa kúsok za rozhľadňou pripája na hrebeň Javorníkov žltá značka. Na tabuli je zobrazený reliéf Javorníkov s najvyšším Veľkým Javorníkom, ktorý má 1071 m n. m., Stratenec má výšku 1055 m n. m. Rozhľadňa na mňa pôsobí pomerne vetchým dojmom. Niekoľko schodíkov v drevenom rebríku chýba, horné zábradlie je tiež akési čudné, a tak na ňu ani nevychádzame, hoci by bol z nej možno o niečo lepší výhľad na slovenskú stranu - výhľadu bránia stromy. Deti chcú ísť už naspäť. Myslím, že to bude tak akurát, netreba to prehnať, aby mali ešte dosť energie na spiatočnú cestu. Dohodujeme sa, že sa na Veľkom Javorníku počkáme. Tesne pred naším odchodom sem prichádzajú známi z nášho mesta, tak s nimi chvíľku debatujeme, a potom sa definitívne otáčame na spiatočnú cestu.

Spiatočná cesta na Kasárne

Deti vidím ešte v prvom stúpaní, potom mi miznú z dohľadu. Týždeň lyžiarskeho výcviku vo februári urobil svoje, deti vedia už lepšie pluhovať a sú odvážnejšie. Dávam si trochu džúsu a vyrážam za bežkármi. Chvíľu sem-tam ešte prebleskuje slniečko, potom sa znova mračí. Tak si hovorím, že som veľa toho nenaoddychovala, teším sa, že si na konci posedíme. So mnou sa otáča niekoľko ďalších bežkárov, snažím sa im čo najmenej zavadzať. Pred Gežovom idem vedľa stopy pod lesom, neprebára sa mi, tak som rada. Nad sedlom stretám Evku s tatinom. Na väčšom zjazde je Evka opatrnejšia, ale chce ho prejsť na bežkách, nechce ich vypínať. Schádzam nižšie k Adamovi a dávame si spoločne čaj. Všímam si peších turistov, ktorí idú na Veľký Javorník.

Sme už všetci a deti pokračujú po žltej. Keďže sa v tomto smere viac vezú dolu, odbiehajú mi. Sestra mi dáva správu, že na Javorníku neprijímajú hostí, kým sa ubytovaní nenaobedujú. A tak meníme plány a dávam manželovi vedieť, nech skúsia ísť do Franu. V smere na Kasárne ma predbieha viacero bežkárov, ale sú aj takí, ktorí s výletom iba začínajú. A neurobili zle, lebo až teraz, v neskoršie popoludnie sa úplne vyčasuje a kraľuje slnko. So sestrou sa stretávame nad Franom.

Občerstvenie v horskom hoteli Fran

Vnútri deti obsadili stôl, a tak si máme, kde sadnúť. Super, na oddych sa všetci tešíme. Objednávame si jedlo. Polievku aj nápoje máme prakticky hneď, na halušky a rezeň s ryžou čakáme. Odbieham zatiaľ na recepciu a dávam si pečiatky do zápisníkov. Majú pečiatku bežkárskej magistrály a aj rozhľadne. Jedlo nám chutí. Máme ešte dlhú cestu autom, a tak, hoci sa nám nechce, prinútime sa obliecť a vychádzame z tepla hotela. Vonku pred hotelom je modrá obloha, slniečko svieti, úplná idylka. Zbierame bežky, ktoré spadli z terasy na spodný svah, ešte sa fotíme a potom prechádzame cez zjazdovky k autu. Deti sa prezúvajú, dávame výstroj na nosič a o pár minút spokojní odchádzame.

Butorky

Na Butorkách si fotím ešte výhľad zaliaty slnkom. Od Butoriek by bolo možné pokračovať po červenej značke do sedla pod Hričovcom, odtiaľ pokračovať po modrej cez Čemerku a potom po červenej značke cez Čerenku zísť až do sedla Podjavorník (na Melocík), kde je horská chata. Ale to je už dlhšia trasa skôr pre dospelých.

Záver

Bežkovanie sa nám v lokalite Kasárne – Stratenec veľmi páčilo. Terén bol vzhľadom na prevýšenie a prejdenú vzdialenosť pre deti tak akurát. Lokalitu určite zaradíme do nášho repertoáru. Mali sme šťastie na výbornú stopu a skvelé snehové podmienky. Peších potešili výhľady a bodom k dobru bolo aj počasie, ktoré nebolo veterné. Rozfúkalo sa až neskôr večer. Potešilo ma, že sme tu okrem bežkujúcich dospelých stretli na bežkách aj deti. Tak nech sa ich rady čo najviac rozširujú a nech rodičia k bežkovaniu naberú inšpiráciu, chuť a čas. My sme trasu prešli na bežkách tam aj späť za 1.40 hodiny čistého času.

Pokiaľ sa ti článok páčil alebo máš pripomienku, napíš nám do diskusie. Autor(ka) aj ostatní Hikingáči sa potešíme. Článku môžeš tiež pomôcť zdieľaním na sociálnych sieťach.
Diskusia k článku 5 príspevkov
Kasárne – Stratenec a späť s deťmi 11/05/20 09:13 5 príspevkov
Najnovšie články v sekcii
 
Túra Holica – na okraji Západných Tatier Tatranský národný park končí nenápadným vrcholom s názvom Holica. Bližšie upútal moju pozornosť túto jar, keď kvôli vírusu hľadám nejaké pokojnejšie miesto na túru. Je už mimo národného parku, takže netreba riešiť ani pohyb po … » viac 02/06/20 Soňa Mäkká Západné Tatry
Túra Okruh Jánošíkovými dierami so synom V Jánošíkových dierach sme boli naposledy na jeseň v roku 2012. Bol s nami vtedy aj náš Janino, len sme o ňom ešte nevedeli. A keďže si na svoj maternicový zážitok samozrejme ... » viac 01/06/20 Martina Haratíková Malá Fatra
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a ... » viac 26/05/20 Jitka Švarcová Svet
Najnovšie články autora
 
Bežky Kasárne – Stratenec a späť s deťmi V Javorníkoch je aj počas tejto teplej zimy dostatok snehu. V piatok 21. 2. sneží a výrazne sa zlepšujú snehové podmienky. Pred jarnými prázdninami prichádza k nám na Kysuce na predĺžený víkend sestra. Rozmýšľame, kam ísť na bežky, kde sme … » viac 06/04/20 Jana Bílešová Javorníky
Túra Lopárovačka s deťmi z Chaty Kmínek k Makovu Tento rok je zima akási zvláštna, snehu je málo a je pomerne teplo. Február, ktorý býva zvyčajne najchladnejším mesiacom v roku, je teplý a teploty počas dňa vystupujú častokrát nad ... » viac 23/03/20 Jana Bílešová Západné Beskydy
Túra Sninský kameň zo Zemplínskych Hámrov s deťmi Koncom júna tohto roku trávime predĺžený víkend s kysuckými turistami vo Vihorlatských vrchoch. Vihorlat ako najvyšší vrchol si s deťmi nechávame na neskôr, keď budú väčšie. Zato ... » viac 29/07/19 Jana Bílešová Vihorlatské vrchy
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kasárne – Stratenec a späť s deťmi 11/05/20 09:13 5 príspevkov
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1055 m n. m. – Stratenec

    • min: 970 m n. m. – Kasárne

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 246 m

    • klesanie: 246 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 22.02.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 49.3234 ° SŠ
      dĺžka: 18.3878 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3234 ° SŠ
      dĺžka: 18.3878 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Kasárne (rekreačné zariadenia)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kasárne (parkovanie na parkovisku pod penziónom Javorník)


1.44 (0.75)