Trasa

Tatranská Kotlina – Šumivý prameň – Chata Plesnivec – Čierna voda – Šumivý prameň – Tatranská Kotlina

Vyrážame z Nového Smokovca o 6.50 h, najprv vykladám prvý tím na Kežmarskej Bielej vode, potom pokračujem do Tatranskej Kotliny. Hneď na začiatku obce vľavo je platené parkovisko. Hoci od siedmej by sa malo platiť, ani o štvrť na osem tu nikto nie je, a tak vyrážame, zaplatíme po návrate. Modrá značka vedie priamo zo spodnej časti parkoviska. Chata je do mája 2020 otvorená iba počas víkendov a sviatkov.

Teraz nastáva najťažšia časť dňa. Počasie je pomerne nevľúdne, padá drobný ľadový dážď. Maťko je oblečený na stúpanie, logicky je mu teraz zima. Mrnčí, aby sme sa vrátili do auta ešte sa zohriať. Popravde mám tiež chuť sa vrátiť domov, zaliezť do teplej postele a tam si v pohode čítať, ako sa Bear Grylls morduje pod Everestom. Ale zatnem zuby a vysvetľujem malému, že keď pôjdeme chvíľočku do kopca, už mu bude teplo a že ideme na chatu a tam si dá párky. Potom ma osvieti, že to chce aj cukor a vyťahujem tyčinku. Tyčinka a vidina párkov ho uchlácholia, hoci nedôverčivo pozerá okolo, že to naozaj prší? Našťastie ľadový dážď sa po chvíli zmení na sneženie, ktoré je oveľa krajšie, pohybom sa zahrejeme a prvá a posledná dnešná kríza je za nami.

Prvý úsek k Šumivému prameňu je kontinuálne mierne stúpanie, ktoré nám ubieha celkom v pohode. Dozadu sú veľmi obmedzené výhľady, okolo nás zmiešaný les. Pri rázcestí Šumivý prameň si dávame na lavičke pauzu s termoskou. Stretávame tu prvých dnešných spoluturistov, ktorí idú dole. My pokračujeme hore širokou zvážnicou, chodník z nej neskôr odbočí doľava cez potok. Vedie najprv bývalým rúbaniskom, kde narástol nový zmiešaný les v celkom peknej výške, neskôr sa vnorí do tmavého ihličnatého lesa. Stále sneží, v doline pod nami sa prevaľujú mraky, na druhej strane odkrývajú vyťažený svah, fúka. Žiadna pohľadnicová túra to nie je. O to viac ma poteší, keď drobec uprie zrak do doliny a vyhlási: “Ale je to paráda!”

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Úzky chodník obchádza skalku, na ktorú Maťko vylezie a potom sa samozrejme nevie dostať dole. Aspoň nejaké spestrenie, lebo chodník je inak dosť monotónny. Ďalším spestrením je lavička a vodopád, kde toho síce teraz veľa netečie, ale malého poteší. Rovnako ako krátka reťaz neďaleko chaty. K chate prichádzame o desiatej v hustom snežení. Vo vnútri je dosť plno, našťastie sa uvoľní stôl pri dverách, a tak sa Maťko natlačí sľúbenými párkami, horalkou a čajom. K tomu autíčko a dieťa je spokojné. Aj ja.

Prečkáme najväčšiu metelicu a poberieme sa dole, pre zmenu po žltej, zimnej trase dolinou Siedmich prameňov, aby sme mali okruh. Celkom sa vyčasilo, vidíme hradbu vápencových skál Belianskych Tatier, priamo nad nami sú Skalné vráta. Malý sa rozbehol dole ako strela, takže sa ledva stíham pristaviť pri spomínaných siedmich prameňoch. Obiehame viacerých šliapajúcich skialpinistov, a až v lese sa mi podarí dieťa trochu upokojiť a vysvetliť mu, že dole sa nerútime, ako keby sme tu boli sami a nekričíme na ľudí “pozortééé”. Malý sa chce teda guľovať, tak sa chvíľu guľujeme, ale keď po mne hodí hrudu ľadu, tiež túto aktivitu stopnem. Musíme si vystačiť s rozprávkami. Medzitým sme sa prepracovali na peknú lúku a onedlho do lesa, v ktorom sa koncom minulého roka ťažili 100-ročné jedle. (Viac v reportáži RTVS).

O minútu sme pri rázcestníku Čierna voda. Stretávame tu pár turistov, ktorým v priebehu dvoch minút Maťko vyzvoní mená celej rodiny aj naše bydlisko. Na párminútovej prepojke k Šumivému prameňu stojíme znova, lebo Maťko si spomenul, že cestou dole nebol žiadny piknik. Dávam mu teda posledný čaj a posledné medovníky. Je tu pekne ihličnato, nemám nič proti tejto zastávke.

Od Šumivého prameňa stretávame celkom dosť ľudí, ktorí si vyšli do prírody, a poniektorí teraz musia počúvať, ako ma Maťko učí spievať Gaštanka, kým to nie je podľa jeho predstáv. Na parkovisku stále nie je nikoho, komu by sme zaplatili, a tak nasadáme do auta a poberáme sa domov. Vďaka skorému rannému štartu Maťko stíha ešte poobedňajší spánok, čo je v kombinácii s viachodinovým pohybom pre naše živé dieťa ideálna kombinácia. Druhý tím to napokon z Brnčalky potiahol na Veľké Biele pleso a tiež na Plesnivec, ale to je na iný článok.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek