Túra Predné Solisko s deťmi
Predné Solisko je obľúbený a ľahko dostupný vrchol nad Štrbským Plesom, veľká časť prevýšenia sa totiž dá absolvovať sedačkovou lanovkou. Keďže osemročný Kubko chcel ísť na tatranský vrchol, ale štvorročný Maťko by to celé nevyšliapal, využili sme aj my priblíženie lanovkou. Svoje zohrali aj každodenné búrky, verili sme, že to stihneme v okne pekného počasia.
- Vzdialenosť
- 2 km
- Prevýšenie
- +292 m stúpanie, -292 m klesanie
- Náročnosť
- ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Obdobie
- leto – 04.08.2019
- Pohoria
- Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
- Trasa
-
- Štart: mapa
- Koniec: mapa
- Najvyšší bod: 2126 m n. m. Predné Solisko
- Najnižší bod: 1825 m n. m. Chata pod Soliskom, horná stanica sedačkovej lanovej dráhy
- Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
- Doprava
- Štrbské Pleso (vlak, bus, veľké záchytné parkovisko)
- SHOCart mapy
-
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)
Trasa
Chata pod Soliskom – Predné Solisko a späť
Na akciu sa pridáva aj kamarátka s päťročným synom. Deti sú v električke pomerne živé a len dúfame, že na sedačkovej lanovke nebudú také temperamentné. Našťastie ich jazda nad vrcholkami stromov s výhľadmi do Mlynickej doliny zaujme natoľko, že sedia bez pohnutia.
Prvý bod programu teda máme za sebou, nasleduje výšľap na vrchol. Vyzerá blízko, čo by kameňom dohodil, ale je to poctivá približne hodinka a pol kontinuálneho stúpania. Chodník je vystavaný kameňmi, miestami aj väčšími balvanmi s poriadnym rozostupom, menšie deti to berú ako preliezky. Samozrejme, nemôžu chýbať zo dve desiatové pauzy. Sedíme trochu bokom od chodníka a kocháme sa výhľadmi na Patriu (2203 m). Na opačnej strane vykúka vrchol Sedielkovej kopy (2061 m). Trochu mi prekážajú davy ďalších turistov, s ktorými sa obiehame na chodníku, ale s tým sme počítali. Nie že by ľudia neboli milí, naopak, ale preferujem oveľa komornejšiu turistiku.
Obzeráme sa aj za chrbát, kde výhľadu dominuje Štrbské pleso, na svoju nevôľu sledujeme aj sivé oblaky blížiace sa od Nízkych Tatier. Nie sme však už ďaleko od vrcholu a nepočuť žiadne hrmenie, tak pokračujeme. Vrchol (2126 m) je obsypaný ľuďmi, ale nájde sa priestor aj ochotný fotograf na vrcholovú fotografiu. Pozrieme si rýchlo výhľad na hrebeň Solísk a do hornej časti Mlynickej doliny, ale záclona dažďa sa blíži. Rýchlo sa vraciame. Dážď nás chytí asi desať minúť pod vrcholom. Našťastie to nie je búrka, len výdatná prehánka. Deti si pri prvých kvapkách vypýtajú bundu, ja si nahodím na batoh aj pláštenku, a keďže nehrmí a inak je teplo, na nálade nám to neuberá. Len treba dávať väčší pozor, aby sme sa nešmykli. Maťko si pospevuje pesničky, takže vyludzuje úsmev na tvári okoloidúcim.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Kým prídeme k Chate pod Soliskom, dážď ustane a obloha opäť žiari sýtou modrou farbou. Pokocháme sa ešte výhľadmi, chvíľu ešte premýšľam, či by sme nešli dole po modrej na Škutnastú poľanu a následne po žltej Furkotskou dolinou, ale deti sa tešia na lanovku a máme kúpený spiatočný lístok, tak sa vraciame podľa pôvodného plánu. Deti si do zbierky prázdninových zážitkov pridávajú tatranský vrchol po vlastných.
