Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vo Važeckej doline
Vo Važeckej doline Zatvoriť

Túra Važecká dolina s deťmi

Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+740 m stúpanie, -740 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2017
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
Doprava
Štrbské Pleso (vlak TEŽ, zubačka, bus) / malé parkovisko na Jambrichove pri Ceste slobody
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Biely Váh – Odbočka na Biely Váh – Jamské pleso – Pavlov chrbát (1910 m) a späť

Za týmto účelom sa musíme presunúť autom zo Štrbského Plesa po Ceste slobody smerom k Podbanskému, až k začiatku modrého turistického chodníka pri rázcestníku Biely Váh. Už prvé metre chodníka naznačujú, že nepôjde o veľmi frekventovaný úsek. Okrem toho, že sme tu sami, je aj pomerne husto zarastený mladinou, ktorá sa dvíha na mieste zničeného lesa. Kráčať sa však po ňom dá bez problémov. Ideme viac či menej paralelne s potokom Biely Váh, ktorý pramení vo Važeckej doline a teda tečie jej dnom. V úvodnom úseku sa však ešte v žiadnom prípade nedá hovoriť ani len o náznaku doliny, sme na predhorí Tatier, čo vidíme pred sebou.

Prakticky celý čas nám väčšinu obzoru zaberajú Zlomiská, čo je názov pre južné svahy Sedielkovej kopy, oblého kopca, ktorý tu akoby niekto nedopatrením premiestnil z Nízkych Tatier. Spoza ľavého okraja masívu vykukuje skalnatý zub Kriváňa, na opačnej strane je to južná časť Soliskového hrebeňa. Celkovo sa nám v tomto úseku ide celkom dobre, vďaka sviežej zeleni mladiny a kvitnúcim kvetom odlesnená časť predhoria nevyzerá nijako strašne. Po prejdení mostíka cez Biely Váh sa však predsa len dostávame do úseku lesa úplne zničeného kôrovcom, ten však našťastie nie je dlhý, my sa pripájame na Tatranskú magistrálu a zakrátko sme pri Jamskom plese, našej prvej dnešnej zastávke. Je to jedno z najnižšie položených tatranských plies, leží na dolnom okraji Važeckej doliny vo výške 1448 m. Meno dostalo podľa neďalekého pahorku Jamy (1572 m) a obkolesené je borovicovým hájom.

Po krátkej zastávke pokračujeme ďalej po modrej značke. Stúpanie je o čosi znateľnejšie, ako sa dvíhame k pahorku Jamy. Ten by sa mohol považovať za začiatok horského chrbta, ktorým vedie chodník na Kriváň. Na niektorých mapách je označovaný ako Pavlov chrbát. Pomaly opúšťame oblasť zničeného lesa a dostávame sa medzi zeleň, kde sa vyskytnú aj malebné úseky, aké človek očakáva v Tatrách. Nakoniec míňame aj posledné stromy a vchádzame do pásma kosodreviny, ktorá nám umožňuje pohľady do Važeckej doliny. Tak ako všade okolo nás, aj Važeckú dolinu pokrývajú v tejto časti rozsiahle, nepreniknuteľné kosodrevinové polia. Zároveň sa pred nami otvára krásna horská panoráma, ktorá lemuje dolinu. Pri geografii tejto časti Tatier by som sa rád trochu pristavil.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Tatranská symetria

Už pri pohľade na mapu ma zaujala zvláštna, v prírode zriedkavá symetria. Važecká dolina má totiž jednu bočnú dolinu, ktorá ma takmer rovnakú veľkosť. Volá sa Dolina Suchej vody a spolu s Važeckou dolinou smerujú od svojho rozdelenia paralelne priamo na sever. Okolité štíty a deliace hrebene tak vytvárajú obraz písmena E, otočeného o 90 stupňov doprava. Tri ramená smerujú presne na juh a hlavná os leží v smere východ-západ. Na nej, celkom vľavo, leží najvýraznejší štít Kriváň, z ktorého na juh zbieha Pavlov chrbát (po ktorom kráčame), vytvárajúc tak západné ohraničenie Važeckej doliny. V strede sa nachádza štít Krátka, z ktorého na juh zbieha Jamský hrebeň. Ten je ukončený Jamskou kopou a tvorí východný okraj zadnej časti Važeckej doliny, ktorú zároveň oddeľuje od Doliny Suchej vody. Krátku od Kriváňa oddeľuje sedlo Špára, ktoré je aj záverom Važeckej doliny. Celkom vpravo leží štít Ostrá, z ktorej na juh zbieha hrebeň Ostrej, zakončený Sedielkovou kopou. Lemuje Dolinu Suchej vody z východnej strany a zároveň ju oddeľuje od susednej Furkotskej doliny. Ostrú od Krátkej oddeľuje Nefcerské sedlo, ktoré Dolinu Suchej vody zo severu uzatvára.

Tieto horstvá máme neustále pred sebou, navyše sa k ním pridáva aj časť Soliskového hrebeňa, ktorý vytŕča spoza hrebeňa Ostrej v mieste Sedielkového priechodu. Podobne ako Važecká dolina, celá opísaná oblasť je turisticky neprístupná, tak aspoň trochu teórie.

Medzitým sa v našom výstupe dostávame na rozľahlejšiu skalnatú, sklonom nevýraznú terasu približne v nadmorskej výške 1900 m. V tomto mieste chodník na Kriváň opúšťa okraj Važeckej doliny, jej vizuálne spoznávanie sa preto končí. A keďže na Kriváň sa zatiaľ necítime, ďalej po ňom nepokračujeme. Aj tak je čas obeda, preto si tu dávame pauzu. Obedňajšiu páľavu aj v tejto výške – veď je vrchol leta – zmierňujú oblaky, ktoré sa na doteraz azúrovej oblohe začínajú masívne tvoriť. Na dážď to však nevyzerá, nebol ani predpovedaný, tak sa nikam neponáhľame a mám dostatok priestoru obehať si okolie s fotoaparátom. Výhľady na juh do krajiny sú typicky horúcoletné, čiže prakticky žiadne, venujem sa teda výhradne skalnatému terénu na severe. Z geografického popisu nesmiem vynechať samotný záver Važeckej doliny, tzv. Krivánsky kotol, v ktorom leží Malé pliesko a hlavne Krivánske Zelené pleso (2012 m). Kedysi k nemu viedla žltá turistická značka, ktorej stopy sú na skalách dodnes. Pleso nemá viditeľný povrchový odtok a Biely Váh, ktorý odvodňuje Važeckú dolinu, pramení o vyše 150 výškových metrov nižšie v pásme kosodreviny.

Návrat

Po dostatočnom oddychu nás čaká už len zostup rovnakou cestou späť do letných horúčav. Cieľ sme si splnili, vďaka oblakom sme sa miestami naozaj výdatne schladili, trochu si napravili kondičku a hlavne sme spoznali ďalšiu vysokotatranskú dolinu, vďaka čomu je tu opäť námet na článok, v poradí šiesty zo série. Zároveň je to posledný článok, do nadpisu ktorého dávam prídavok „s deťmi“. Jednak nám naše decká simultánne vstúpili do náročného obdobia medzi detstvom a dospelosťou a hlavne nám obe dali turisticky košom. Synátor sa ešte sem-tam pripojí, ale len do Tatier a nesmie mať nič na práci, dcéra však neoblomne trvá na svojom. Neostáva nám nič iné, len to akceptovať. Má to samozrejme aj pozitívne stránky...

Musím pripustiť, že Važecká dolina sa nachádza asi na samom spodku rebríčka atraktívnosti tatranských dolín. To, čo na nej atraktívne je, nie je z chodníka vidieť a to, čo vidieť je, nemôže objektívne konkurovať ostatným dolinám. Toto tvrdenie však platí iba v samostatnej vysokotatranskej lige, ináč samozrejme ide o krásnu horskú krajinu, bez ktorej by nebol tatranský obraz kompletný.

Fotogaléria k článku

Najnovšie