Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hubertussee, pocitovo ako väčšia a upravenejšia Stratenská píla
Hubertussee, pocitovo ako väčšia a upravenejšia Stratenská píla Zatvoriť

Túra Tipy na výlety v okolí rakúskeho Annabergu

Je koniec augusta 2018. Mladšia Vilma má 8 týždňov, nastáva čas na jej prvé alpské dobrodružstvo. Vzhľadom na jej vek vyberám lokalitu, ktorá nie je ďaleko od Bratislavy – našim prechodným domovom bude na štyri noci rakúsky Annaberg, vzdialený len 2,5 hodiny cesty. Popíšem vám tri plnohodnotné výlety a pridám ďalšie tipy na výlety v regióne zvanom Mostviertel.

Počas presunového dňa z Bratislavy do Annabergu nemáme veľmi šťastie na počasie. Prší, a tak si robíme najmä geocachingové zastávky neďaleko Sankt Pöltenu. S príchodom na Annaberg však dážď ustáva, a tak vyzerajú reálnejšie aj naše plány na výlety.

Koho by zaujímalo ubytovanie v tejto lokalite, tak za nás môžem vrelo odporúčať JUFA Hotel Annaberg. Je to veľmi príjemný 3* hotel zameraný na rodiny s deťmi. Na izbe nás čaká detská postieľka, pre staršiu Ditu je na posteli zábrana. V jedálni nachádzame množstvo drevených detských stoličiek, detský riad, detské menu... je vidieť, kto tu je hlavným pánom. Nechýba indoorová herňa pre menšie aj väčšie deti, telocvičňa a samozrejme aj vonkajšie ihrisko.

Ale poďme na to hlavné – výlety. Prvý väčší výlet bude smerovať k jazeru Hubertussee, druhý povedie cez miestnu „must see“ klasiku Ötschergraben v Prírodnom parku Ötscher-Tormäuer a tretí bude výstup na Tirolerkogel (1380 m). Ako vždy, na lokality výletov nás nasmerovali najmä kešky.

Hubertussee

Dvadsať minút jazdy južným smerom od Annabergu sa nachádza Hubertussee. Vyberáme si ho ako miesto na výlet preto, že tu máme okolo jazera keškovaciu sériu, ale tiež preto, že viem okolo jazera prejsť s kočíkom. Ja mám síce veľmi pozitívny vzťah k noseniu detí v šatke či ergo nosiči, ale zároveň sa snažím nič nepreháňať a dopriať Vilme aj tlkot môjho srdca, aj voľnosť kočíka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Auto parkujeme pri Gasthause Wuchtlwirtin (834 m). Vyzerá parádne, aj s mini detským ihriskom, len škoda, že akurát dnes (štvrtok) majú Ruhetag, teda voľný deň. Od auta mierime po keškách k jazeru Hubertussee (825 m). 8-týždňová Vilma v kočíku, dvojročná Dita v turistickom nosiči a keď sa jej chce, tak kráča sama. Chvíľu ideme asfaltkou, potom lesnou cestou a opäť aslfaltkou. Prichádzame z východného konca, najprv popri časti zarastenej rákosím a leknami, neskôr sa ukáže vodná hladina aj s miestnym osadenstvom kačiek. Prvá pauza je pri pamätníku poľovníctva. Pod pamätníkom je zachytený prameň vody. Od pamätníka máme jazero ako na dlani a dosť mi pripomína takú väčšiu a upravenejšiu Stratenskú pílu.

Ďalšiu zastávku si robíme pri neďalekom kostolíku Bruder Klaus Kirche. Ku kostolíku treba mierne do kopca, na zábradlí sedí dravec a pozoruje nás. Zaujímavé. Vilma sa budí, chce svoju dávku mlieka, a tak tu strávime celkom dosť času. Aj vnútro kostolíka si pozrieme, aj zažijeme mohutné zvonenie zvonov rovno na obed.

Pokračujeme ďalej okolo jazera, popri ďalšom pamätníku a skrz mini tunel, vytesaný v skale. Ten sa páči najmä Dite. Postupne obchádzame jazero aj z druhej strany, treba si však dávať pozor na autá, sem už nemajú zákaz vjazdu. Páčia sa nám pohľady na drevenice okolo jazera. Ďaleké výhľady tu nie sú, ale vôbec to nevadí, okolitá príroda je malebná. Prechádzku končíme opäť pri Gasthause Wuchtlwirtin, prešli sme necelých 7 km. Prechádzka okolo jazera asi nie je hlavným cieľom výletníkov z Mariazellu, ale zopár ľudí sme stretli a oblasť je obľúbená aj cyklistami.

Keďže máme ešte do večere čas, tak sa na Annaberg vraciame trošku okľukou cez Mariazell. My sa motáme najmä po keškách, do samotného mestečka nejdeme, ale určite sa ho oplatí navštíviť (nielen počas vianočných trhov, či na známy Beh čertov - Krampuslauf). Krátku zastávku robíme pri soche Erzherzoga Johanna, od ktorej je pekný výhľad na samotné mestečko. Ďalším zastavením je potom jazero Erlaufsee, kde trávime možno dobré dve hodinky leňošením a máme pocit, ako keby sme boli pri mori.

Ötschergraben

Ďalší deň ideme na Ötschergraben. Roklinu asi nemusím nejako detailne opisovať. Ötschergraben je pre svoju mohutnosť a krásu jedným z povinných výletov, ak ste v tejto oblasti. Dnes bude Vilma v šatke. Parkujeme pri návštevníckom centre prírodného parku Ötscher-Tormäuer vo Wienerbrucku, kde nám veľmi ochotne radia okružnú trasu s využitím obľúbeného vlaku Mariazellbahn. Kvôli keške sa vyberieme najprv na Kaisertron, potom dole do doliny/rokliny Ötschergraben popri vodopáde Lassingfall, roklinou k občerstvovačke Ötscherhias a odtiaľ k vlaku na Erlaufklause. Ešte som nespomenula, že v hoteli na Annabergu dostávame kartu Wilde Wunder so zľavami na lanovky, kúpaliská, múzeá a podobne. S touto kartou máme vstup do prírodného parku zadarmo a potom aj zľavu na vlak 50 %.

Okolo návštevníckeho centra sa motá celkom dosť ľudí, nechýba reštaurácia a detské ihrisko. My najprv stúpame na Kaisertron. Je milé, že okrem kešky nachádzame aj veľký drevený trón, na ktorom si pózovanie užíva opäť Dita. Výhľady sú rovno do rokliny Ötschergraben a na budovu historickej vodnej elektrárne, ktorá je rovno pod nami a kam potom klesneme. Od Kaisertronu sa dá zbehnúť skratkou priamo k vodopádu Lassingfall, ale píšu, že trasa je len pre skúsených, a tak Matúš velí, že s deťmi sa my pekne vrátime pohodlne až takmer k návštevníckemu centru a odtiaľ budeme klesať bežnou trasou. Tá je celkom pohodlná, prechádza aj okolo iného bezmenného vodopádu. Neskorší Lassingfall je tiež parádny. Na trase nás potom predsa prekvapia trochu strmšie klesania a vysekané mini tunely do skál, ale všetko je zvládnuteľné aj s deťmi. Hlavne je celý úsek po elektráreň krajinársky veľmi hodnotný a zaujímavý.

Plánovala som urobiť pauzu pri budove elektrárne, v ktorej je inak aj mini múzeum a kopec informácií na náučných tabuliach, ale je tu dosť turistov a nie je si kde sadnúť, všetky lavičky sú plné, takže pokračujeme ďalej. Pauzu robíme až na prázdnej lavičke cestou. Je to klasika – Matúš po kešku, Dita niečo jesť, Vilma mlieko. Okoloidúci turisti majú z nás zážitok a jemne nechápu, ako som sa tam s tak malými deťmi sama ocitla.

Po pauze pokračujeme roklinou až k občerstvovačke Ötscherhias. Úsek od elektrárne po bufet sa mi zdá celkom dlhý, a to sme pritom prešli asi len 3 km. Ale v kuse stúpame, klesáme, niečo preskakujeme, nie je to roklina ako naše Diery, tu je typické rakúske zabezpečenie množstvom lávok a zábradlí, ale napriek tomu sa mi trasa páči. Tu taký vymletý kotol, tam onaká riava, tu vysoká skalná stena, tam zasa taká lávka... Monumentálnosť rokliny sa ani nedá zachytiť fotoaparátom. Keď si dnes pozerám fotky, a pritom si spomeniem na pocit, ktorý som mala na mieste, tak to je dosť o inom.

V občerstvovačke Ötscherhias si dávame pauzu a zobkáme niečo malé. Dita si pospala v nosiči a tu sa preberá, to isté Vilma, a tak prestávka padne vhod. Od bufetu stúpame k priehrade Erlaufstausee. Cestou ešte stojíme na výhľadovej skale rovno nad Ötscherhias, a potom ďalej míňame menšie vodopády a repliku mlyna. Vlak zo stanice Erlaufklause nám uniká úplne na tesnotku, vidíme ho odchádzať, ale nechce sa nám naň utekať. Chyba! Mylne som si myslela, že o polhodinu ide ďalší, ale práve teraz je medzera v cestovnom poriadku a ďalší vlak ide až o hodinu. Využívame teda to, že na kartičky Wilde Wunder máme zľavu a vezieme sa vlakom jednu zastávku opačným smerom do Mitterbachu. Tam odlovíme kešku a pohodlne stíhame zasa vlak našim smerom, do Wienerbrucku. Dnes sme prešli niečo cez 13 km s 500 m prevýšenia. Stretali sme veľa rodín s deťmi, takže túto trasu aj s presunom vlakom rozhodne odporúčam.

Tirolerkogel

Tretí plnohodnotný deň našej mini dovolenky strávime výstupom na Tirolerkogel (1380 m). Dnes nepotrebujeme auto, vyrážame pešo rovno z hotela. Značený chodník najprv príjemne stúpa, a potom zasa klesá priamo do dedinky Annaberg (976 m). Miestny kostol pôsobí monumentálnym dojmom, je aj jedným zo zastavení pútnickej cesty, ktorá tadeto vedie do Mariazellu. Za dedinou si užívame pekné výhľady na sever. Ešte kúsok prejdeme popri hlavnej ceste a odbáčame na lesnú cestu vedúcu smerom k Tirolerkogelu a chate Annaberger Haus, ktorá je rovno na vrchole. Pri odbočke lesnej cesty je aj celkom veľké parkovisko. Už teraz sme trochu unavení, aj si hovoríme, čo to bol za nápad, ísť rovno z hotela. Veď sme sa sem mohli odviezť autom. Ale nevadí, kráčame ďalej. Úsek do sedla Am Gscheid stúpa len mierne a vedie nudne lesom. V sedle sa ozývajú obe deti, a tak dávame pauzu a naberáme sily pred hlavným stúpaním. Cesta zo sedla naberá veru na sklone. Po úseku v lese vychádzame na horských pastvinách. Je tu aj zopár súkromných chát. Všade naokolo sa pasie, do kroku nám cinkajú zvonce pasúcich sa kráv. Už sme kúsok pod chatou, lúkami je potrebné ísť rovno hore, ale stále to je ešte asi 200 m výškových. Povzbudzujú nás aspoň výhľady smerom k Ötscheru. Na slnku dosť pečie a hore na chatu Annaberger Haus prichádzame úplne vyšťavení.

Zo šatky vyberám prepotenú Vilmu, sadáme si von na terasu, kde ale zasa v tieni až príliš pofukuje. Dita nachádza hračky, my si dávame obed a oddychujeme po zaslúženom výkone. Ako za odmenu sú výhľady najmä východným smerom – od Schneebergu, cez Rax, škoda, že je trochu opar. Chata bola inak v roku 2016 prestavaná a otvorená býva až do polovice novembra, ale mimo sezónu je vhodné si otváracie hodiny skontrolovať na ich webe.

Po pauze ideme na samotný vrchol Tirolerkogelu, ktorý je hneď za chatou. Robíme si fotku pri vrcholovom kríži, pozeráme opäť výhľady, a potom sa poberáme pozrieť ešte jednu kešku o nejakých 500 m ďalej. Po nájdení sa vraciame popod chatu na chodník a zostupujeme rovnakou trasou dole. Dita zaspáva v nosiči, Vilma v šatke, misia unaviť deti je splnená. Ako sme unavili seba, ani nehovorím. Návrat je trochu monotónny, Dita počas spánku stráca šiltovku a už sa nám nechce po ňu vracať do kopca. Škoda. Najviac sa nám nechce stúpať ešte do kopca z Annabergu smerom k nášmu hotelu, ale už to nejako doklepeme do úspešného konca. Dnes sme prešli takmer 15 km s prevýšením asi 700 m.

Návrat domov a tipy na dva mini výlety

V posledný deň, v ktorý sa aj vraciame domov, má pršať, a tak si dávame len mini výlet. Na kartu Wilde Wunder máme vstup zdarma do ťavej a tigrej zoo v Kernhofe (inak 12,- € / osoba). V tomto vstupe ale nie sú tigre a ani špeciálne vystúpenie s ťavami, ale nám to nevadí, aj tak nám stačí vidieť len zopár zvierat, deti toho ešte veľa nevnímajú. Ak by som mala platiť vstupné (bez karty Wilde Wunder), tak by som asi nebola úplne spokojná s miestnou ponukou, ale v tomto prípade mi prišiel pomer cena/výkon v poriadku.

Po mini zoo sa presúvame niekoľko km do dediny Hohenberg. Sú tu dva pekné vodopády, dokopy zastavenie tak na 30 minút, čiže ideálny tip, ak už deti mrnčia v aute a vy im chcete ukázať niečo zaujímavé. Menší vodopád s názvom Schleierwasserfall mi veľmi pripomína náš vodopád v Lúčkach. K druhému väčšiemu vodopádu s názvom Großer Schleierwasserfall ideme asi 10 minút pešo. Je tiež veľmi pekný. Pofotíme sa, vrátime sa k autu a potom už len fičíme domov.

Výlety s takým malým bábätkom a k tomu s jeho dvojročnou sestrou plnou energie neboli jednoduché, hoci to možno na prvý pohľad vyzerá tak, že sme to dali ľavou zadnou. Moje vyčerpanie bolo veľké, každý večer som padala do postele unavená rovno s deťmi, raňajky aj večere boli na striedačku s deťmi na rukách, lebo Vilma už ani ako 8-týždňové bábätko nebola veľký spáč. Ale vôbec nám to nevadilo. Najmä pre mňa to bola vítaná zmena po prvých týždňoch dvojmatkovského stereotypu a výlety v prírode ma nabili ďalšou energiou. A o to ide. Ak si trúfate a pozitív z výletu je viac ako prípadných negatív, tak nás nasledujte. A kľudne aj s veľmi malými deťmi. Všetko sa dá, keď sa chce. Veď ako sa hovorí, spokojný rodič = spokojné dieťa.

Výlety sa konali v termíne 26.-30.8.2018.

Fotogaléria k článku

Najnovšie