Na oblasť hradiska Molpír akosi nedošlo, ale tento rok v lete som bola v tejto lokalite pracovne a podarilo sa mi rýchlo si prebehnúť náučný chodník Molpír. Bola som taká unesená, že v horizonte dvoch týždňov som sem vyrazila s mamou a mladším synom v rámci tradičnej každoročnej záhoráckej dovolenky.

Ráno sa rýchlo presúvame z Plaveckého Mikuláša okolo Bukovej cez Trstín do Smoleníc. Je to presne na opačnej strane Malých Karpát. Parkujeme pri kostole v Smoleniciach. Ráno bola búrka a tak sa pomaly v stále dusnom vzduchu presúvame po asfaltovej ceste k Smolenickému zámku. Cestou míňame jazierko s kačicami, vody je v ňom málo, ale kačky plávajú hore-dole a lovia potravu pod hladinou, čo sa Maťkovi veľmi páči.

Smolenický zámok je prístupný aj verejnosti

Smolenický zámok patrí Slovenskej akadémii vied, nie je to múzeum a doteraz som bola v tom, že pre verejnosť je uzatvorený. Teraz však sledujem, koľko ľudí ide k zámku bez toho, že by sa odpojili na turistickú trasu, a tak sa rozhodneme nasledovať ich. Na svoje prekvapenie zisťujeme, že v júli a auguste sú každú celú hodinu prehliadky pre verejnosť. Je práve 11 hodín a tak stíhame najbližšiu prehliadku. Zámok slúži aj ako hotel, okrem týchto priestorov sme mohli vidieť aj historicky zariadené sály, ale aj výstavu prác detí z materských škôl. Páči sa mi, že zámok takto žije, bodaj by sa to pošťastilo viacerým historickým objektom. Tento pomerne nový zámok, pri stavbe ktorého je použitý aj železobetón, je postavený na mieste pôvodne stredovekého hradu, z ktorého ostali iba ruiny. Dostaval sa až v roku 1950 a potom prebiehali ešte menšie úpravy. Vystavené sú aj fotografie jeho stavu pred začatím prestavby do súčasnej podoby. Kto by si chcel prečítať viac o histórii, môže tu.

Vo veži je expozícia starých kočíkov od výmyslu sveta, z najvyššieho poschodia je pekný výhľad, ktorý sa mi darí obdivovať len obmedzene, keďže musím brániť Maťkovi preliezať múr, lebo on chce lepšie vidieť. Po prehliadke si ešte posedíme na nádvorí a potom sa už vydávame do prírody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výhľady do Hlboče

Prvá časť trasy mierne stúpa lesom po žltej značke. Matejka to nebaví, je tridsať stupňov a okolo stále to isté. Uľaví sa nám, keď prídeme k odbočke náučného chodníka. Vnoríme sa do lesa na užšom chodníku a o minútku odbočíme doprava. Pôjdeme po skalnej hrane nad dolinou Hlboča. Celú dolinu máme ako na dlani aj s jej skalnatým záverom, kadiaľ tečie vodopád, takto koncom leta býva vyschnutý. Napravo trčí vrchol Čelo, naľavo sa rozprestierajú Smolenice. Skalných vyhliadok je viac a musíme dávať veľký pozor na juniora, ktorý hĺbku priepasti pod nami absolútne nevníma ako hrozbu. Našťastie jedinú boliestku si privodí tým, že sa mu šmykne noha na mokrej skale chodníka a tvrdo dopadne na zadok.

Hradisko Molpír sa rozprestieralo na celom tomto kopci a teraz prichádzame na jeho vrchnú časť s výhľadom na Smolenický zámok. Pod nami je priestor ako tak vyčistený od náletových drevín. Spásajú ho kozy, nižšie sú dve vybudované dve zrubové obydlia, súčasť náučného chodníka. Tento výhľad sa mi nesmierne páči.

Hradisko zo staršej doby železnej

Na vrchole kopca sú dve náučné tabule. Hradisko vzniklo v staršej dobe železnej, mohlo ho obývať 400 až 500 ľudí a zaniklo náhle, zrejme pri vojenskom konflikte. Tu na vrchole kopca nájdeme pevnostný múr, nachádzajúci sa medzi druhým nádvorím a akropolou, ktorý patrí medzi najdôležitejšie pozostatky kamenných architektúr Molpíra. Tiahne sa časťou lúky, ale veľa z neho nevidím, popínavé rastliny ho sčasti zakrývajú. Od múra určite neschádzajte ďalej dolu úzkym chodníkom. To som urobila minule a potom som dva razy preliezala plot nabitý elektrinou a motala sa medzi kozami. Treba sa vrátiť hrebienkom na okraj borovicového lesa a zísť tadiaľ. Na spodnej časti obchádzame polkruhovitý múr obrastený machom, od ktorého sa ďalej tiahne múrik až k bývalej bráne, je tu aj náučná tabuľa, ktorá vyzerá, že patrí k staršiemu náučnému chodníku a hovorí o tom, že sa nachádzame na vstupe do tretieho nádvoria.

Pozriem si ešte druhú náučnú tabuľu z tohto NCH, ale ďalej nepokračujem chodníkom, lebo dieťa a babka ma čakajú pri kolibách. Škoda, že sú obydlia zamknuté, zaujímalo by ma, ako to vyzerá vo vnútri. Poblíž sú dve náučné tabule. Je tu aj výhľad na obec, len taký čiastkový, lepší je, ak sa predsa len vyššie zatárate ku koziemu plotu.

Archeologické nálezy sa nachádzajú v Múzeu Molpír Smolenice

Pomaly sa sunieme dolu po dláždenom chodníčku, slnko neskutočne pripaľuje, a aj keď som jašterica, ktorá má rada svetlo a teplo, už sa celkom teším na začiatok školského roka, kedy príde na teploty do 20 stupňov. Ešte nás čakajú ďalšie náučné tabule a sme pri kostole. Zďaleka však nekončíme, naobedujeme sa a potom vyrazíme do miesteho múzea. Nachádza sa pri hlavnej ceste oproti železiarstvu. Zlákali nás sem vykopávky z Molpíra. Obrovské keramické nádoby na uskladňovanie potravín majú 2600 rokov, kamenné sekerky až 6000 rokov. Cítim sa čudne pri pohľade na také staré veci. Fotiť sa nesmú, ale aby som mala aspoň ilustračnú fotku do článku, môžem jednu nádobu odfotiť aj s malým, výškovo sú na tom podobne... Je tu miestnosť venovaná slávnym rodákom vrátane Štefana Baniča, etnografická expozícia s krojmi a dobovým zariadením, expozícia starých kníh zo 17. – 19. storočia z farskej knižnice, tiež prírodopisná miestnosť s miestnou faunou. Najmä pri motýľoch dosť dlho stojíme a diskutujeme. Múzeum je otvorené v júli a auguste, ale aj v septembrové nedele a organizované skupiny sa môžu ozvať kedykoľvek, rovnako ako na zámku.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek