Trasu začíname na červenej značke v obci Uličské Krivé. Vedie hlavnou cestou od kostola sv. Michala Archanjela smerom dolu a onedlho križuje Zbojský potok doľava. Potom s červenou značkou nejaký čas kráčame spolu, než nenápadne odbočí do kríkov k potoku. Treba sledovať vodorovné turistické značenie… Ďalej pokračujeme asfaltkou. Slnko pripeká a tak sa tešíme na les, výhľady dnes vôbec nepotrebujeme. Má byť jeden z najteplejších dní našej dovolenky. Pod nohy našťastie dávame pozor ďalej, lebo aj odbočka náučného chodníka je vyznačená len vodorovne vyblednutou značkou. Ale nie je kde zablúdiť, na ypsilonke doprava a z asfaltu prechádzame na lesnú cestu. Tá nás privedie k prvej tabuli náučného chodníka, ktorý má 5 zastávok. Prvá obsahuje základné informácie o náučnom chodníku. Dĺžka má 4221 metrov a prevýšenie 281 metrov. Je okružný, ale my sme jeho posledný úsek, ktorý by mal viesť sem, nevideli a do obce sme sa vrátili po červenej značke.

Ale nepredbiehajme. Na začiatku stúpania popri potoku obzeráme malú žabku, ktorá nám dosť dlho pózuje. Strmo stúpame zvážnicou. Podobný terén má väčšina trasy, ktorá je ešte pred nami. Je to trochu monotónne, ale zase je tu úžasný tieň a deti kladú toľko otázok, že sa nik z nás nenudí. Druhá tabuľa je pomerne ďaleko. Nohy si oddýchnu na rovinke a deťom čítame o lese. Okolo nás je bukový a jedľovo bukový les, ktorý prirodzene rastie v nadmorských výškach od 500 do 790 metrov. Vysvetľuje sa tu aj rozdiel medzi prirodzeným lesom, kultúrnym lesom, hospodárskym lesom, lesom osobitného určenia a ochranným lesom. Tabule sú pekne spracované, je na nich dosť veľa fotografií a sú aj v angličtine.

Trojka je na veľkej serpentíne na hranici pralesa a aj sa mu venuje. NPR Rožok bola vyhlásená v roku 1965 a prakticky celé jej vnútro obsahuje bukový prales. Nachádza sa tu aj vzácny javor horský. Je zaradená aj do Karpatských bukových pralesov, zapísaných v zozname UNESCO. Ďalší úsek nás odvádza od pralesa po zvážnici doprava, absolvujeme serpentínu, kde sa odpája zostupová trasa, a pokračujeme opäť strmo hore. Na vrchole stúpania máme tabuľu číslo 4. Za ňou sa bude pokračovať už takmer po rovine. Štvorka sa venuje významu mŕtveho dreva v lese. Toho je v pralese dosť, vidíme už odtiaľto. Je to rozkladajúce sa drevo odumretých stromov. Je naň naviazaná viac ako tretina lesných živočíchov a viac ako polovica druhov húb. Mŕtve drevo spevňuje svahy a zabraňuje erózii, pomáha vyživovať mladé stromčeky, slúži ako úkryt pre zvieratá a zadržiava veľké množstvo vody.

Za týmto miestom nás čaká prales a niekde ešte jedna náučná tabuľa. Keďže sme prešli cez hranicu bezzásahového územia, hneď na úvod nás čaká preliezanie dvoch statných bukov. Les okolo aj opticky nabral na objeme. Deti z toho majú zábavu. Zneistejú však na ďalšom úseku, pretože nás čaká predieranie mladinou, ktorú má mladší syn až nad hlavou. Vzala by som ho aj na ruky, lenže pod nohami chýba pevný podklad. Pod sebou máme mokré napučané kmene a tie veľmi nechcú držať, takže sa sem tam preboríme. Náš postup sa spomalil takmer na nulu. Obzeráme sa po piatej tabuli, zatiaľ ju nevidíme, ale vidíme značku náučného chodníka, takže pokračujeme. Vyzerá to tu úžasne, mohutné staré stromy, zamachnatené kmene. Mladina to trochu ukrýva a ukrýva aj nás. Ešte že deti sú tak hlučné, že všetci macovia sú istotne na ukrajinskej strane hranice. Vrchol Rožok, ktorý máme niekde vpravo nad hlavou, leží priamo na hranici. Som zvedavá, pokiaľ až takto pôjdeme, ale nechcem nikoho demotivovať a tak som ticho. Naše deti sú zvyknuté jednoducho byť na túre v akomkoľvek počasí a viacmenej aj v akomkoľvek prostredí a tak pokračujú aj týmto neobvyklým terénom pomerne ochotne. O chvíľu nás čaká najväčšia preliezka, dva či tri statné stromy, šmykľavé, pomedzi ne nastrkané malinčie, takže šmyknúť sa naozaj neoplatí. Tatinko pomôže preliezť deťom, sprievod uzatváram ja. Vynoríme sa vo voľnejšom lese pri peknom starom buku. Je v galérii aj s rodinnou fotkou kvôli mierke. Podľa Mariána Jasíka z občianskeho združenia PRALES môže mať asi 220 až 270 rokov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

A čo ďalej? Náučná tabuľa nikde, predierania nám aj stačilo, tak sa pomaly vraciame späť po zvážnici, na ktorú sme naďabili. Privedie nás k tabuli s informáciou o rezervácii Rožok, okolo sú aj značky NCH, takže vlastne sme trasu úplne trafili, aj podľa mapky od Beaty. K poslednej tabuli musíme ešte trocha klesnúť, stojí na zvážnici, deti sa k nej zošmyknú po strmom svahu ako na šmykľavke. Tabuľa hovorí o zvieratách, ktoré tu žijú, napríklad ďatle, bociany, sovy, ale aj vlky. My nevidíme nič, čo sa nám pri túrach s deťmi stáva bežne, hoci im neustále vysvetľujeme, že v lese treba byť ticho.

Vraciame sa po zvážnici k štvorke a potom dolu, kde sa v serpentíne pred trojkou odpájame. Cesta sa o chvíľu zmení na zarastený blatistý chodník a tým sa trápime až po napojenie sa na červenú značku. Trasa NCH by podľa mapky mala ešte niekde odbočovať, ale nič také sme nepostrehli a ani neľutujeme, lebo sme vyšli na lúky pod Hukovom, z ktorých je nádherný výhľad. Tento úsek voňajúcimi lúkami sme si naozaj užili. Na chvíľu sa ešte vnárame do lesa a prekonávame potok. Vyskočíme od neho na asfaltku, po ktorej sme šli ráno, a onedlho sme už opäť v Uličskom Krivom. Tu by som určite nevynechala návštevu dreveného gréckokatolíckeho chrámu sv. Michala Archanjela z roku 1718. Je jediný z tunajších drevených kostolíkov, v ktorom sa ešte slúži liturgia. Kostol je zamknutý, ale na dverách nájdete kontakt na správcu s telefónnym číslom. Návštevu odporúčam, jednak kostol je pekný, jednak pán správca vie veľa historických zaujímavostí nielen o ňom, ale aj o celej oblasti.

Hoci väčšina tejto trasy nejako zvlášť nezaujme, pralesová časť to bohato vynahradí, koho staré lesy zaujímajú, určite sem príďte. A vo vysokých teplotách padne vhod príjemná lesná klíma.

Súvisiace články
Náučné chodníky NP Poloniny – minisprievodca 1
Náučné chodníky NP Poloniny – minisprievodca 2

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek