S vnučkou sme pricestovali a ubytovali sa v Tatrách deň pred plánovanou turistikou. Cestovali sme vlakom. Pre vnučku to bola jej prvá cesta vlakom a bolo to pre ňu niečo nové a podľa mňa aj výchovné.

Trasa

TEŽ Popradské Pleso – Popradská poľana – Symbolický cintorín pod Ostrvou – Popradské pleso – Chata pri Popradskom plese – Trigan – bývalý Helios – Štrbské pleso – TEŽ Štrbské Pleso

V hoteli sa nám páčilo a ráno, dobre vyspaté, sme nastúpili do preplneného vlaku a zaviezli sme sa na zastávku Popradské Pleso. V bufete sme si kúpili vodu na pitie. Modro značenou asfaltovou cestou vchádzame do Mengusovskej doliny. Zo skúsenosti viem, že dolina je z celého roka najkrajšia v mesiaci jún a júl, kedy je všetko rozkvitnuté a zelené. Hneď na začiatku míňame informačnú tabuľu. Zaujala nás svojim žblnkotom a čistou vodou riečka Poprad. Na „dolniakoch“ sa také niečo už často nevidí. Pokračujeme ďalej, ohromené prekrásnymi scenériami vysokých tatranských štítov. Chodník vedie po peknej, novej asfaltovej ceste. Míňame bicyklistov, rodiny s kočíkmi, tiež starších turistov.

Stúpajúcu cestu lemovali poľné či lesné kvety. Bolo ich neúrekom a rôznych farieb. Zo začiatku boli stromy smrekové, malé aj vysoké. Míňali sme suché stromy, ktoré boli napadnuté kôrovcom. Bol na ne smutný pohľad. Snáď niekto niečo múdre vymyslí a zastaví skazu. Míňame ďalší potok - Krupá. Z mosta naň pozeráme a fotíme. Dynamika bystriny je úžasná.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prichádzame na Popradskú poľanu. Na horskej poľane sa vydáme po žltej značke k Symbolickému cintorínu obetí Tatier. Na pietnom mieste pod Ostrovu sa zdržíme dlhšie. Odtiaľ pokračujeme stále po žltej k Popradskému plesu. Chodník je úzky a kamenistý. Miestami po kameňoch preskakujeme.

Scenérie sa nám otvárajú prekrásne a priblížené, veď sme už niečo prešli. Prichádzame k Popradskému plesu. Úžasná scenéria. Treba vidieť na vlastné oči. Míňame ďalší - Ľadový potok, ktorý ma dve ramená a okolo neho je prekrásna kvetinová "výzdoba" a k tomu žblnkot vody. Takto akosi si predstavujem nebo.

V horskom hoteli na brehu plesa sa naobedujeme a pokračujeme červeno značenou Tatranskou magistrálou. Magistrála má podklad z kameňov, tiež miestami preskakujeme z kameňa na kameň. Pribudli nové scenérie, tiež kosodrevina a kvetenstvo je v plnej kráse. Mraky za zaťahovali a strašili počas celej túry, našťastie nepršalo a teda sme nezmokli, z čoho sme sa tiež vytešovali.

Prešli sme les a otvorili sa nám nové obrazy. Skokanský mostík a Štrbské pleso. Keďže nás baví fotografovanie, čo nás dosť zdržalo, sme nestihli obísť celé Štrbské pleso. Horské jazero je tiež pekné. Bolo tam veľa turistov, dokonca sme stretli nevestu so ženíchom i s fotografom. Bolo veľa hodín a ledva sme stihli vlak, ktorý na Štrbské Pleso jazdí v hodinových intervaloch, inak by sme čakali ďalšiu hodinu a meškali by sme na večeru. Do hotela sme prišli príjemné unavené a obohatené o nové zážitky.

Záver

Doma vnučka rodičom hovorila o vlaku, aké krásne miesta videla, s koľkými milými turistami sme sa na chvíľu počas túry zarozprávali. A verím, že si milé zážitky uloží niekde v srdci.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek