Gialia Monastery - Mylos restaurant

Jedným z prvých výletov, ktorý sme si naplánovali, bolo Gialia Monastery, čo sú krásne zrúcaniny starého gruzínskeho pravoslávneho kláštora z 11. storočia. Túru som si naplánovala pomocou internetu, pričom som nemala presnú mapku, vedela som len orientačne kam a ako ísť. Čo sa neskôr ukázalo ako chyba. Takže odporúčam si ju asi lepšie naplánovať.

Autom sme išli do dedinky Gialia. Stúpali sme poriadne úzkou cestou, tak pre jedno auto, po ľavej strane domy, po pravej sa nám ukazovala krásna príroda. Husté borovicové lesy, ktoré lákali na výlet. V okamihu, keď cesta končí križovatkou - cesta vľavo odbočuje strmo do kopca, cesta doprava strmo klesá, sa rozhodneme pokračovať pešo. Jednoročné dieťa máme v šatke a druhé, skoro trojročné, naberá kondičku na ďalšie túry. Takto ideme asi 20 minút. Zrazu prídeme k miestu, kde je besiedka a studnička. Potešíme sa, no na studničke je napísané: "potable water", čo prekladáme ako úžitková voda¹. Škoda, no ani v apartmáne nám domáci neodporúčal vodu na ostrove a musíme ju kupovať. Ideme teda ďalej. Míňame mláku, v ktorej Dušan s Laurou vidia kopu žiab. Ja s Lukášom v šatke a s mojou mamou ideme popredu, žaby sme si, žiaľ, nevšimli. Po chvíli začína pršať, obloha nad nami sa zaťahuje. Snažím sa na GoogleMape zistiť, ako sme ďaleko od kláštora, no prší stále viac a viac. Otáčame sa a ideme späť. Škoda, zrúcaniny si nepozrieme. Už pri návrate si v dedinke Gialia všimneme reštauráciu, Mylos restaurant. Prekvapila nás svojou perfektnou horskou a lesnou atmosférou, s kopou kaktusov, hojdacou sieťou a aj jedlo bolo dobré. Tradičná taverna.

Avakas George trail

Ďalšia túra, ktorú máme v pláne, patrí medzi najviac navštevované na ostrove. Že by sme zablúdili, sme sa teda nebáli. Mapu sme tiež nemali, ale informácie na Tripadvisore a na recenziách na Googli boli dosť podrobné. Zaparkovali sme na parkovisku, ktoré bolo na ceste kúsok od "White River Beach". Na parkovisko vedú dve cesty, jedna je veľmi úzka, tak pre jedno auto. Druhá je širšia, no ide trochu okľukou. Od parkoviska sa ide pešo širokou prašnou cestou. Ročného Lukáša mám v nosiči. Skoro trojročnú Lauru nechávame ísť pešo. Tentoraz ale presvedčila Dušana, že vraj nevládze. "Tati, tati, zober ma na koníka..." a tak ju zobral na plecia. Krpatá vie, ako presvedčiť.

Ako sa dostávame k potôčiku, Laura hneď veselo preskakuje zo skalky na skalku a obdivujeme nádherné ružové kvety, ktoré tu všade rastú. Volajú sa "Centaurea akamantis" a ako sa dočítame na informačnej tabuli, ide o zvláštny druh kvetiny, ktorá rastie len na Cypre. Patrí medzi ohrozené druhy. Takže na jar v máji sa sem naozaj oplatí ísť. Je to tu naozaj ako v rozprávke. Zurčiaci potôčik, ružové kríky miestami vytvárajú tunel a chodníčkom asi 2,5 km ideme chvíľu popri vode, chvíľu kameňmi cez vodu. Laura sa teší, že má prekážkovú dráhu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Potom akoby zázrakom sa čarovná ružová krajina mení. Zrazu okolo nás vyrastú skalnaté vysoké vápencové steny a ocitneme sa na dne rokliny. Steny rokliny Avakas George sú vysoké vraj 30 metrov a celá roklina má dĺžku asi dva kilometre. Je to úžasné, byť obklopený takými vysokými stenami, voda nám preteká popod nohy, aj Laura si to riadne užíva. Keď roklina končí, chodník sa odpája od riečky a pokračuje ďalej. Keby sme ním pokračovali, vieme sa okruhom dostať k autu. Aspoň tak sme usúdili podľa mapy, ktorá je na informačnej tabuli na trase. No my sa radšej otáčame a rovnakou cestou sa vraciame späť k autu. Aspoň si to môžeme ešte raz poriadne vychutnať. Celkové prevýšenie celej trasy je okolo 300 metrov, takže dnes to bol naozaj krásny a oddychový výlet.

Aphrodite Nature trail - Akamas penisula

Ďalším z asi najviac navštevovaných cieľov na Južnom Cypre, je Národný park Akamas. Je to miesto, kde sa dá objednať výlet so sprievodcom, ktorý vás vezme na terénnom aute alebo štvorkolke na miesto zvané Modrá lagúna - "Blue Lagoon" alebo Fontana Amorosa. Ide o miesta na kúpanie sa s údajne úžasne čistou vodou a krásnym výhľadom. My ale samozrejme radšej uprednostníme turistiku. Aj keď zrejme sa nám nepodarí prísť až na spomínané miesto, no tešíme sa na pekné výhľady a zaujímavé zážitky.

A tak ráno okolo 9-tej parkujeme na ešte úplne prázdnom parkovisku kúsok od "Baths of Aphrodite". Je to malé jazierko, v ktorom sa podľa legendy kúpala sama bohyňa Afrodita a tam sa do nej zamiloval boh Adonis. Legenda krásna, no podľa recenzií na internete je krajšia než miesto samotné. K jazierku sme teda ani nešli. Je tu ešte možnosť pozrieť si botanickú záhradu, ktorá je vraj pekná. My chceme ale čo najrýchlejšie vyraziť na túru, kým nie je úpek. Pozeráme si mapu, ktorá je na informačnej tabuli, no napriek tomu sa vydáme zlým smerom. Ideme cestou doprava, ktorá nás dovedie do kempu pre karavany. Ale karavanisti tu majú teda úžasný výhľad. Strmý útes nad morom, oni hore a dole pod nimi priezračné, do tyrkysova sfarbené more. Na konci kempu ideme vyšliapanou cestičkou hore do kopca, kde sa napojíme na pôvodnú trasu, ktorou sme mali ísť.

Rozprávkové výhľady máme počas celej trasy, na more a na blízky ostrov. Míňame aj zmenšeninu kaplnky, ktorá je hore v kopcoch a oddychová výhľadová lavička je výborná na fotenie. Cesta je široká, sem-tam sa musíme uhnúť štvorkolkám a veľkým terénnym autám, ktoré patria cestovkám a vezú dovolenkárov k spomínaným plážam na konci polostrova. Dosť ma iritujú... Keď si radšej zaplatia, aby si poležali na pláži a dali selfie, namiesto aktívneho pohybu, tak kľudne... No zvírený prach, ktorý po nich ostáva, je strašný.

Keď sa asi po polhodine zo širokej prašnej cesty odpája malý úzky chodníček vedúci do kopca, s radosťou ideme ním. Čoskoro dovidíme až k Amphiteatre Bay. Je to najbližší záliv, kde by sa dalo kúpať. Presviedčam všetkých, aby sme prišli až k nemu, no nakoľko udrela obedná horúčava, som prehlasovaná. Deti sú unavené, je horúco a tak sa otáčame naspäť. Ideme rovnakou cestou. Podľa mapy, ktorá je pri botanickej záhrade, tiež by sa tu dal spraviť aj celý okruh - no zrejme nie s deťmi v letnej horúčave. Laura cestou naspäť zaspí Dušanovi na pleciach.

Ak máte radi výhľady na krásne, krištáľovo čisté mory a útesy, určite odporúčam na výlet. Celkovo všetky tri dni hodnotím ako fajn poldňové výlety - aj sme strávili čas na túre, aj sme stále mali dostatok času na plávanie a kúpanie v mori zvyšnú polovicu dňa. Ďalší štvrtý deň sme mali oddychový, celý vyhradený na kúpanie. Piaty deň sme si naplánovali výlet k tureckej časti Cypru, až k hraniciam, kde sa končí grécka a začína turecká časť.

Kokkina exclave - Kato Pyrgos - Grape by the Sea

Turecká časť Cypru nás pri plánovaní dovolenky veľmi lákala, no nakoniec nás odradili problémy spojené s prechodom z jednej časti ostrova na druhú cez hranice. V dedinke Kato Pyrgos, kam máme v pláne ísť, je hraničný priechod do tureckej časti. No v požičovni auta sa netvárili nadšene, hneď začali spomínať poistenie navyše, ktoré pýtajú, keď sa ide do tureckej časti. Nakoniec sme si povedali, že si spravíme výlet len do Kato Pyrgos.

Samotná cesta je zaujímavá, ide sa popri Kokkina exclave - je to miesto s veľmi zaujímavou históriou. Po tom, čo v roku 1960 prepukli boje medzi Turkami na jednej strane a gréckymi Cyperčanmi na druhej strane, tureckí Cyperčania boli z tejto časti ostrova vysídlení. Stala sa z neho turecká vojnová oblasť ("Turkish military area"). Keď ideme autom, vidíme z výhľadového bodu, že dole pod nami je obrovská vyprahnutá suchá oblasť, kde nechodia autá, nie je tam jediného domu... Vyľudnené. Oblasť, ktorú postihla vojna, oblasť, ktorá dýcha históriou - vojenským konfliktom medzi dvomi etnikami.

Ďalej prechádzame cez tzv. Green Line - ide o demilitarizovanú oblasť, ktorú kontrolujú vojenské jednotky OSN - konkrétne sa tu nachádza slovenská jednotka mierových síl OSN. Ideme jedinou asfaltovou cestou, ktorou sa tu dá ísť, všade okolo nás ploty, za ktorými vidíme vojenské stanice.

Takto prídeme k prvej dedine, ktorá je mimo vojenskej zóny. Volá sa Mosfili a je tu reštaurácia Kalivari. Zastavíme sa tu cestou naspäť, ale prihorené, spálené mäso nám vôbec nechutilo. Kato Pyrgos nás prekvapí, že je to celkom veľká dedinka, aj s vlastnou školou. Skôr mestečko by som povedala. Ideme sa okúpať na pláž, k miestu s barom nazvanom Grape by the sea. Bar je ešte zatvorený, no to nám neprekáža, chceli sme sa tu okúpať. More má krištáľovo čistú farbu, je nádherne priezračné a sme tu úplne sami. Deti sa hrajú s nafukovacou labuťou, ktorá je zakotvená vo vode a zrejme patrí k baru. Keď sa okúpeme, autom sa odvezie k miestnej rozhľadni. Je to bývalá pevnosť, ktorej funkcia bolo zrejme pozorovať a strážiť pobrežie. Je odtiaľto výhľad na celé mestečko a na grécku časť pobrežia. Na tureckú, žiaľ, nevidno. Vidíme len cestičku stúpajúcu do kopca, za kopec nevidno.

Šiesty deň sa presúvame do pohoria Troodos. O túrach v cyperských horách, o výborných výhľadoch a prekrásnych vodopádoch sa dočítate v ďalšom článku.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek