Trasa

Partizánska Ľupča, Biela Ľupča – Rumanec – Predná Magura a späť

Prechádzame cez Partizánsku Ľupču, pôvodne najstaršie banícke mesto Liptova má pekné námestie a veľa meštianskych domov svedčiacich o významnej minulosti. Koho by zaujímalo viac histórie, môže si prečítať napríklad tu.

Auto nechávame na ľavej strane cesty za križovatkou pri smerovníku Biela Ľupča. Žltá značka vedie po asfaltovej ceste. Skoré štarty nám veľmi nejdú a tak nám poriadne praží na hlavy, tieňa nikde. O chviľočku odbáčame doprava a pokračujeme smerom k vodárni, resp. bielej oplotenej stavbe. Značiek je poskromne, tu je jedna a ďalej by sme tu mali odbočiť doprava. Napokon ju nachádzame na lúke s vysokou trávou, ak si odmyslíme, že je zatretá. Podľa mapy je ale dnešná trasa navigačne nenáročná, takže rátame s tým, že nemáme kde zablúdiť. Deti v kraťasoch pochopiteľne frfľú na žihľavu a bodliaky, Maťkovi porast siaha nad hlavu, tak beriem na ruky celých jeho osemnásť kíl a prenášam ho až do neďalekého lesa. Tam sa teda tiež predierame, ale míňame aspoň pekné staré ihličnany a tiež lesné jahody, ktoré deti prestavia do príjemného módu.

Opäť predieranie cez lúku a sme na poľnej ceste, ktorá sa sem odpája z asfaltky kus pred vodárňou. Lúky sú inak parádne a krásne voňajú materinou dúškou. Stúpame po ceste ďalej, na najbližšej ypsilonke odbočíme doprava. Cesty sa potom držíme ďalej, v neďalekom lese sa na nás smeje celý zástup žltých značiek, z jedného miesta vidíme hneď tri. Naše deti stále baví robiť na značky “ťap”, tiež im nerobí problém šliapať do kopca, takže sa presúvame celkom svižne. Okrem toho je tu konečne tieň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

S tieňom je však o chvíľu koniec, vychádzame na rozľahlú pokosenú lúku. Deti sa už dožadujú pikniku a tak nám prichádza vhod smerovník Rumanec aj so stolom a lavicami. Príjemne tu pofukuje a sedíme v tieni. Na smerovníku sú dve smerové tabuľky, jedna ukazuje smerom k vrcholu, druhá na cestu dole, akurát smeruje na inú poľnú cestu, než ktorou sme prišli. Idem to preskúmať, ale žiadnu žltú značku nenachádzam, naopak, mňa našlo niekoľko otravných ovadov, takže si dávam beh do kopca, aby som im ušla na naše veterné miesto. Podľa mapy by nás cesta priviedla k bielej stavbičke.

Po tom, čo zjeme krabičku tvarohových koláčov na moravský spôsob, sa poberáme ďalej otvorenou lúkou. Je síce opar, ale máme pekné výhľady na spodnú časť Liptovskej Mary a Chočské vrchy. Slnko nám nemilosrdne praží na hlavy a nepomôže ani les po našej pravici, pretože tieň je len málokde. Vľavo máme výhľady a pne po nedávnej ťažbe, vzduch je nasýtený ihličnatou vôňou. Deti sa oprávnene sťažujú a vlečú z nohy na nohu. Kráčame od tieňa k tieňu. Neskôr pribúda les aj po ľavej strane, takže je to o niečo príjemnejšie. Konečne pred sebou vidíme nenápadný trávnatý kopček. Pri pamätníku padlých vojakov odbočíme do lesíka a napokon lúkou prichádzame na vrchol Prednej Magury. Na vrchole statočne fúka, čo však pri aktuálnych teplotných / hmyzích podmienkach vítame. Stačí sa trocha priobliecť. Na vrchole je parádny altánok, ktorý tento jún zrekonštruoval Klub slovenských turistov Darmošlap Partizánska Ľupča.

Pôvodne sme koketovali s myšlienkou prejsť sa až na Ľupčiansku Maguru, ale nechceme deti úplne zničiť, keďže ešte sme len v polovici túry. Okrem toho slnko pečie oveľa viac, než tvrdili predpovede počasia. Vytiahneme teda vodu, ovocie, keksíky a autíčka a dlhšie tu pobudneme. Výhľady na Liptov sú parádne. Všetko má však svoj koniec a tak sa pobalíme a začneme sa vracať. Tiene sa medzitým predĺžili a na ceste je príjemne, kým sa nedostaneme k pasáži s kalužami a blatom. Tie by inak nestáli za zmienku, lenže sa tu na nás snažia prilepiť ovady. Kým sa hýbeme, neštípu. Lenže Maťko je unavený a nepáči sa mu, že nemôže oddychovať tak často, ako by chcel, aby ho “hovady” nepoštípali. Občas ho teda v záujme plynulejšieho presunu beriem na ruky a poverím Kubka, aby “hovady” odháňal.

Našťastie väčšinu hmyzu na seba naviazal tatinko, ktorý vďaka nemu odšprintoval a dobehli sme ho až pri smerovníku v polovici cesty. Stále tu platí veterné miesto bez hmyzu a tak si opäť posedíme, deti vyjedia posledné musli tyčinky a dopijú vodu. Potom sa vydávame na zostup, našťastie hmyzu je menej až k nule. Svetlo sa zmenilo na mäkké podvečerné a tak sa príjemným tempom (bez predierania, použijeme skratku cez lúku vľavo od vodárne) presunieme až k autu.

Predná Magura je veľmi pekná lokalita na poldennú túru, bez davov a s krásnymi výhľadmi. Páči sa mi aj zasnežená verzia od Paliho Timku a v zime sa sem rozhodne chcem vybrať na BC lyžiach.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek