Výlety prispôsobujeme fyzickej kondícii detí. Osvedčilo sa nám brávať so sebou futbalovú loptu, bublifuk, či lietajúci tanier, aby sa deti počas výletov zabavili aj inak, ako iba chôdzou, či objavovaním prírody. Dokonca sme si vyskúšali aj skákanie z miesta, či strieľanie z luku. Prechádzky sme si vychutnávali, nešlo nám o dĺžku prejdenej trasy, či prevýšenie, ale o to, aby sme boli uprostred prírody, dobre sa cítili a niečo zaujímavé spoločne zažili.

Poznámka: popisy fotografií začínajú číslom trasy.

Trasa 1

Terchová, časť Vyšní Repáňovci – krčma u Kyčerana - osada Marunovci – zvonička u Marunov – sedlo Kováčka – hrebeň – osada Stražanovci – krčma u Kyčerana

Do osady Marunovci vedie cyklotrasa a aj zelená turistická značka, ktorá má nový asfaltový povrch, oveľa kvalitnejší, ako keď sme sem išli po prvýkrát. S autom sa dá parkovať poniže krčmy u Kyčerana, ktorá je dobrým bodom pre občerstvenie – dá sa tu kúpiť pitie - káva, pivo, nealko, jedlá tu nevaria. Trasa vedie pomedzi lúky, vľavo sa ukazuje hrebeň Vojenného, ktorý zakončuje Mravečník, v spätnom pohľade sa za našimi chrbtami čiastočne ukazujú bočné hrebene Malej Fatry. U Marunovcov je na lúke veľmi pekná drevená zvonička. Tu sa dá dosýta vyšantiť na širokých lúkach.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na začiatku osady sú postavené nové chalupy, ktoré sa prenajímajú a asi aj kvôli ním tu bol zlepšený prístup. Pôvodné domy slúžia najmä ako chalupy. Od osady vedie turistická značka ďalej až do sedla Kováčka na hrebeni - je to pomerne krátke asi 30-minútové stúpanie. Tu pokračujeme od Kováčky doľava. Výhľady sú na obe strany, na kysuckú aj terchovskú stranu, kde dominuje najmä pekný hrebeň Malej Fatry. A ako ináč, hrebeňom vedie cyklotrasa. Z hrebeňa sa s deťmi väčšinou odpájame po necelom kilometri po cyklotrase, schádzame najprv lúkami a potom sa napájame na asfaltovú cestu cez osadu Stražanovci, až zídeme naspäť ku krčme, kde sme výlet začínali. Po výlete nikdy nechýba občerstvenie v spomínanej krčme. Jediné väčšie stúpanie na trase je do sedla Kováčka. Trasa vedie prevažne na slnku.

Trasa 2

Terchová, časť Horná Tižina – osada Káčerovci – sedlo pod Vojenným – alebo sedlo pod Mravečníkom – Horná Tižina

V Hornej Tižine parkujeme zvyčajne pri zastávke autobusu, na mieste, kde sa otáča miestny autobus, ktorý sem zachádza. Cesta je najprv asfaltová, potom ju nahrádza nespevnená cesta, ktorá vedie miernym stúpaním až do osady Káčerovci. Trasa je vhodná aj pre horský bicykel, je to však prevýšenie, vhodné skôr pre staršie deti alebo dospelých. Ešte pred osadou je kríž s lavičkou pod stromami. Tu sa môžete odpojiť doľava a pokračovať ďalej až do sedla pod Mravečníkom, kam prídete asi za ďalších 15 - 20 minút.

Po vyjdení z krátkeho úseku vedúceho lesom nasledujú pekné výhľadové lúky s pohľadmi na kysucké kopčeky. Lúky poskytujú priestor na zábavu aj oddych. Výhľad smerom ku Malej Fatre zacláňa veľhora Mravečník, zato môžete obdivovať kysuckú špicatú Ľadonhoru, Zlieň, či sedlo Lutiška. Samozrejme, nikdy nechýba ani precupitanie osadou. Vyskúšali sme aj trasu po modrej turistickej značke smerom na hrebeň Vojenného. Tento úsek je prevažne zalesnený a výhľady sú tu iba sem-tam. Krajinársky je krajšia trasa smerom do sedla pod Mravečník, resp. v okolí osady Káčerovci. Stúpanie je na trase ku osade a na hrebeň Vojenného. Zalesnený je hrebeň Vojenného, inak sa prevažne ide na slnku.

Trasa 3

Terchová, časť Šípková – osada Hanzelovci - osada Jánošovia / Jánošíkovci – osada Smrekovci – sedlo Poľana a naspäť

Pohybujúc sa v Jánošíkovom chotári nás prirodzene zaujímalo aj samotné rodisko Jánošíka – osada Jánošovia / Jánošíkovci. Prístup vedie po asfaltovej ceste zo Šípkovej. Cesta je v súčasnosti pomerne nová. Pri našej poslednej návšteve sme evidovali pomerne vysoký počet áut na ceste, až nás to prekvapilo. Trasa je vhodná aj pre horský bicykel, pričom na začiatku je stúpanie. Prvý pár domčekov za Šípkovou patrí najprv osade Hanzelovci. Neskôr sa stúpanie zmierni a cesta sa vinie pomedzi lúky. Dostanete sa pod svahy Pupova a otvoria sa výhľady najmä na Mravečník a hrebeň Vojenného. V chotári po pravej strane je vidieť roztrúsené mnohé osady, o ktorých bola reč. Ku samotným Jánošom / Jánošíkovcom pod svahmi Pupova sa odbočuje pri kríži s lipou, sú tu aj náučné tabule. V osade stojí symbolický dom Juraja Jánošíka s pamätnou tabuľou na stene. Pôvodný dom, kde sa Juraj Jánošík narodil, tu už nestojí. Miesto, kde stál, pripomína tabuľa s vyrytou tvárou Jánošíka s vrkočmi pripevnená zhora na malom stĺpe.

Pri návštevách osád sa nám niekedy podarí porozprávať aj s miestnymi ľuďmi, ktorí sa tu najmä cez víkendy starajú o svoje chalúpky a ich okolie. V ďalšej osade Smrekovci sme našli peknú zakvitnutú skalku. Dozvedeli sme sa, že tu žije celoročne jeden 60-ročný pán, ostatní osadníci prichádzajú na víkendy. Výhľady na Malú Fatru sa otvárajú najmä v sedle Poľany, kam vedie od posledných chalúp spevnená cesta. Na tomto mieste sme si tiež do sýtosti zahrali na lúkach futbal, dievčatá dali prednosť bublifuku. Naspäť sme sa vracali k autu rovnakou trasou. Trasa vedie popod Pupovom, ktorý je najvyšším vrchom Kysuckej vrchoviny. Zo sedla Poľany vedie na jeho vrchol žltá značka, ktorá schádza práve do Jánošov / Jánošíkovcov. Trasa ide prevažne po slnku.

Trasa 4 (NCH)

Sedlo Poľany – osada Kýčera – Nižní a Vyšní Berešovci – časť Úboč - Terchová

Ak sa nemusíte vracať naspäť ku autu, môžete sa zo sedla Poľany do centra Terchovej vrátiť napríklad cez pokračujúci náučný chodník, ktorým vedie aj cyklotrasa. My sme si ho prešli samostatne na inej prechádzke. Prvou osadou pod sedlom Poľany je osada Kýčera. Z tejto strany terchovského chotára obdivujete na náučnom chodníku jednak pohľady na Malú Fatru, ale aj ďalej smerom ku Zázrivej, či vzdialenejšiemu Minčolu pred Kubínskou hoľou, záleží od toho, aká dobrá je viditeľnosť. Potom sa schádza do vrchnej časti osady Nižní Berešovci. Tu sú aj novopostavené chalupy a domy, za ktorými prechádzate okolo pôvodných domčekov Vyšných Berešovcov. Za nimi sa krátko stúpa na lúčny hrebienok, ktorý vás dovedie do časti Úboč v Terchovej. Zo svahov môžete obdivovať výhľady na Terchovú, ukáže sa aj známa rozhľadňa Terchovské srdce s dominantným Mravečníkom. Trasa je vhodná aj pre horský bicykel. Pre slnkom sa na trase veľmi neschováte.

Trasa 5 (mimo TZT)

Horná Tižina - osada Ďurišovci – osada Cabajovci – osada Gažovci – osada Machajovci – osada Nogovci – Horná Tižina

Jednou z prechádzok, ktorá bola celá mimo značených turistických ciest, bolo putovanie z Hornej Tižiny. Jej čarom bolo, že sme tu okrem domácich naozaj nestretli ani nohu, žiadnych turistov, a to bola letná sezóna. Kadiaľ sme putovali? Pri rázcestí sme zabočili doprava ku osade Ďurišovci. Po strmších svahoch sme po nenápadnej cestičke vyšli ku osade Cabajovci. Ku nej je možné vyjsť aj dlhšou alternatívou po kľukatiacej sa nespevnenej ceste. My sme si urobili kratšiu, ale strmšiu skratku. Nad osadou vychádzame na lúčny hrebeň, kde nás privítajú výhľady na Mravečník a na hrebeň Malej Fatry. Na lúkach sa deti vyšantili, potom nás cestička zaviedla do osady Gažovci. Ako na dlani sme mali pred sebou terchovský chotár – osadu Marunovci, či spomínaných Jánošov / Jánošíkovcov pod Pupovom.

V osade sme stretli staršiu pani, ktorá nás milo privítala a na kúsku sa s nami aj prešla, zbierala bylinky. Ochotne sa s nami porozprávala, dokonca nám darovala nájdené hríby. Nazvali sme ju čarovná babička – v osade býva okrem zimného obdobia. Cez lúky sme vyšli do mierneho briežku. Okľukou sme prešli najprv okolo drobných políčok a potom do samotnej osady Machajovci. Za ňou sme cez les dobre viditeľným chodníkom začali pomaly klesať. K osade Nogovci nás priviedla krátka odbočka z cesty dohora od kríža pri ceste. Našli sme tu chalupárov. Vrátili sme sa naspäť ku krížu a po asfaltovej ceste sme prišli do osady Ďurišovci, odkiaľ sme vychádzali. Bolo to dobrodružné a objavné putovanie uprostred krásnej prírody. Chodníky medzi osadami boli dobre viditeľné. Polohu sme si kontrolovali cez navigáciu v mobilnom telefóne.

Trasa 6

Terchová – penzión Oblazy - rozhľadňa Terchovské srdce – svahy pod Mravečníkom a naspäť

Pre najmenšie deťúrence je dobrým cieľom rozhľadňa Terchovské srdce. Môžete ku nej vystúpiť po náučnom chodníku od penziónu Oblazy. Chodník má asfaltový povrch alebo môžete využiť modrú turistickú značku vedúcu po nespevnenej ceste, ktorá vás cez lúky vyvedie aj niečo povyše nad rozhľadňu. Ak po modrej značke budete pokračovať až tesne pod zalesnené svahy Mravečníka, ukážu sa tu krásne panorámy terchovského chotára s dominujúcim Pupovom, či Vrátna dolina a hlavný hrebeň Malej Fatry. Objavíte aj ďalšie roztrúsené osady pod Mravečníkom, ako napríklad osadu Kubíkovci.

Trasa 7

Terchová – časť Biely Potok – osada Podrozsutec a naspäť

Biely Potok býva väčšinou začiatočným bodom pre návštevu Jánošíkových dier, či Malého alebo Veľkého Rozsutca. My si ho vyberáme ako začiatok prechádzky do osady Podrozsutec. Tu nás dovedie zelená turistická značka. Najprv prechádzame lúkami, pričom od začiatku stúpame celkom svižne do kopca. Potom sa viac a viac ponárame do ihličnatého lesa, až obklopí našu cestu zo všetkých strán. Za lesným úsekom prichádzajú opäť lúky. Potom je to už iba chvíľa do samotnej osady. Na výlete nás sprevádzali krásne výhľady na svahy Pupova, či Malého Rozsutca. V osade už nie sú stáli osadníci, ale iba chalupári.

Naše deti obľubujú halušky, pre zahnanie väčšieho hladu sa nám v Terchovej osvedčila Haluškáreň neďaleko terchovského kostola. Halušky tu mali naozaj skvelé. Hneď povedľa je obchodík so suvenírmi.

Záver

Roztrúsené osady pod Malým Rozsutcom, Mravečníkom, hrebeňom Vojenného, či Pupovom boli pre nás čerešničkami na torte a príjemným spestrením prechádzok. Majú svoje nezameniteľné čaro. Na prvý pohľad máte pocit, že sú všetky rovnaké, ale predsa sú niečím odlišné. Pre nás boli magnetom, podľa ktorého sme naše trasy vyberali. Bolo zaujímavé si naplno uvedomiť a na vlastné oči vidieť, v akom prostredí kedysi ľudia žili väčšinu svojho každodenného života, aké príbytky vedeli vytvoriť a ako krajina až do týchto čias stále nesie nezameniteľné stopy ľudskej činnosti (a nemyslím tým všadeprítomnú ťažbu dreva).

Okolitá príroda je balzamom na dušu a skvelým miestom pre relax, ktorý nič nestojí. Treba sa len rozhodnúť a ísť, nepotrebujete vôbec nič, iba mať oči a srdce otvorené a nechať sa viesť chodníčkami, kadiaľ chodili aj predkovia mnohých z nás...

Ak vás čítanie riadkov podnieti k tomu, aby ste sa aj vy zašli prejsť po chodníkoch medzi roztrúsenými terchovskými osadami, moje písanie malo svoj zmysel.

Prajem príjemné objavovanie.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek