Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cestou na Dedečkovu chatu sa dá vidieť takáto chalúpka
Cestou na Dedečkovu chatu sa dá vidieť takáto chalúpka Zatvoriť

Túra Na Dedečkovu chatu v zime s deťmi

Tretí februárový víkend trávime pri rodine na Horehroní a keďže je pekné počasie, tak sa rozhodujeme pre aktivity v prírode, ktoré sú zvládnuteľné s našimi malými dcérami. Včera sme si vyšli na Chatu Bernardín na Chvatimechu, dnes to bude výlet na Dedečkovu chatu nad Bystrou.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+182 m stúpanie, -182 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 17.02.2019
Pohoria
Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Bystriansky kras)
Trasa
Voda
Dedečkova chata
Doprava
Brezno (vlak, bus) - priesmyk Vagnár (bus, malé parkovisko)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Návštevu Dedečkovej chaty mám už dlho v pláne, zaujala ma, už keď ju otvorili. Niektorí ľudia kritizovali alpský štýl, v ktorom je postavená, mne sa však páči a celkom mi do lokality zapadá. Prvýkrát sme sem reálne chceli zavítať na jeseň 2018, ale akurát sme trafili periódu, keď bola chata zatvorená. Reparát nastáva vo februári 2019. Lyžiarska sezóna je v plnom prúde, podľa FB stránky sú otvorení denne, tak poďme na to.

V článku, ktorý je venovaný Dedečkovej chate tu u nás na Hikingu, sú popísané prístupové trasy. My sa rozhodujeme pre nástup z priesmyku Vagnár cez Pohanské a Diel (vysielač) po žltej a zelenej značke (asi 1.20 h). Jednak si chceme užiť slniečka na tunajších lúkach, jednak tipujeme, že najkratší prístup z Bystrej bude celý ľadový (cez deň sa všetko topí a v noci to na kosť zmrzne). Je tu ešte možnosť vyvezenia sa lanovkou v rámci lyžiarskeho strediska z Mýta pod Ďumbierom, ale to u nás nehrozí, veď cesta je cieľ.

Trasa

Sedlo Vagnár – Pohanské (Pohansko) – Diel – Dedečkova chata a späť

Kým vyriešime rannú logistiku, tak sa dvíhajú ranné hmly a slnko začína pripekať. Prvá zrada nastáva na priesmyku Vagnár. Je niečo pred pol jedenástou a parkovisko je beznádejne plné. Bodaj by nie, v nádherný deň nie sme jediní, koho napadlo motať sa v tejto lokalite (hoci teda by som čakala, že budú všetci na Chopku a keď nie tam, tak potom na Ďumbieri). O pár sto metrov ďalej smerom na Brezno je ešte jedno parkovisko, kde parkujeme pozdĺž cesty. V priebehu pár minút je aj toto parkovisko plné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z cestného priesmyku Vagnár (725 m) sú upravené bežkárske trate smerom na Pohanské a Diel. Upravuje ich „Združenie cestovného ruchu Nízke Tatry juh“. Ich stredom vedie žltá turistická trasa, ktorá je v zime tiež upravená a označená ako trasa pre peších. Bežkárske trasy sú tiež označené a cedule vyzývajú bežkárov aj pešiakov na vzájomný rešpekt a neničenie trás.

Obe deti nám v aute zaspali, a tak sa s ich vykladaním neponáhľame. Obúvam sa, balíme. Ja si potom dávam mladšiu 7,5-mesačnú Vilmu do ergonomického nosiča na hruď, Matúš neplánovane spiacu 2,5-ročnú Ditu tiež tak. Obe deti sa nám manipuláciou budia, klasika. Ale neprekáža. Dite sa dole z nosiča nechce, a tak prvý jemný briežok sa ponesie. Ideme teda po žltej, je dobre vychodená a tvrdá, nezabárame sa. Sem-tam križujeme bežkársku dráhu. Výhľady sú rovno od priesmyku parádne, hrebeň Nízkych Tatier je ako na dlani. V diaľke vidieť samozrejme aj hôľnu časť okolo Kráľovej hole. Do toho nám slnko pečie rovno na hlavy, lúče sa odrážajú od bieleho snehu. Je mi tak teplo, že kráčam len v tričku. Pri strome na vrchu jemného briežku si dávame krátku pauzu. Dita zoskakuje a rozhoduje sa, že ide chvíľu kráčať sama. Trasa teraz vedie vrstevnicou popod kopec Krajčovo (861 m), takže si Dita vybrala vhodný terén. Dáme zo dve zákruty a pred nami sa objavuje krásna fotogenická drevenička. Neodolám a fotím drevenicu s pozadím hlavného hrebeňa. Vilma si na mne drieme, Dita sa ďalej nesie Matúšovi na koni.

Vychodený chodník nás dovedie na rázcestie Diel pod rovnomenný kopec (837 m). Pripája sa tu zelená značka z Brezna. Na dohľad máme vysielač Skalka. My však nemusíme stúpať k nemu. Pokračovanie po zelenej značke nás dovedie rovno k Dedečkovej chate. Na jednom mieste nás na to upozorní aj miestne značenie. Pokračujeme teda širokým upraveným chodníkom až k zjazdovke lyžiarskeho strediska v Mýte pod Ďumbierom. Aj tu nás víta malebná drevenica. Cez zjazdovku musíme prebehnúť krížom, takže si dávame pozor na lyžiarov. Od zjazdovky to už je naozaj len kúsok a o chvíľu vidíme samotnú Dedečkovu chatu (832 m). S radosťou sa k nej blížime, veď sa tešíme na obed. Trochu mám len obavy, či si nájdeme miesto, pretože zvonka to vyzerá, že chata praská vo švíkoch – bežkári, lyžiari, aj peší turisti, všetci by radi niečo zobli.

Kvôli deťom neostávame von (kde sú aj tak všetky stoly plné), ale mierime dnu, a tam nachádzame voľný stôl. Vilma sa budí, je ideálny čas najesť sa. Krojovaná obsluha je hneď pri nás, napriek návalu všetko odsýpa a jedlo máme čoskoro pred sebou. Užívame si pohodičku rekapitulujúc príjemnú trasu, ktorá nás sem doviedla.

Po obede sa Dita chvíľu pohrá na výborne vybavenom vonkajšom detskom ihrisku (inak vo vnútri je tiež mini stolík s kreslením a pod.). Odlovíme neďalekú kešku a pomaly sa poberáme naspäť k autu rovnakou trasou. Ja si ešte fotím Chopok, Ďumbier, aj pekne nasvietenú Skalku. Dita sa pýta Matúšovi na chrbát. Stačí monotónny krok a obe deti nám zaspávajú. Cesta naspäť je vďaka tomu rýchla, do hodiny sme pri aute.

Zhodnotenie

Počas celého výletu sme stretali množstvo bežkárov, pešiakov aj turistov na skialpových lyžiach. Nechýbali ani rodiny s deťmi. Aj my môžeme túto trasu len a len odporučiť. Je krajinársky zaujímavá, pritom nenáročná, výhľady sú exkluzívne (aj žiaľ na vyrúbané stráne) a chata s občerstvením je vždy na výletoch s deťmi vítaná. Pozitívom chaty je tiež malý detský kútik vo vnútri, nechýbala ani detská jedálenská stolička, vonku je dostatočne veľké detské ihrisko z prevažne drevených prvkov. Jediný malý mínus je chýbajúci prebaľovací pult, ale v prípade potreby kontaktujte obsluhu, pustia vás do jednej z izieb hore, kde môžete v kľude svoje dieťa prebaliť. Návštevu miesta rozhodne neoľutujete.

Fotogaléria k článku

Najnovšie