Ubytovali sme sa v Ponte Caffaro/Baitoni, v kempingu priamo na brehu jazera. Tým sme vyriešili hlavný detský dopyt, teda kúpanie sa v jazere. Voda bola síce dosť studená, ale to malým až tak neprekážalo.

Priamo nad hlavami sa nám týčil hrad Castello don Giovanni. Bola som si istá, že ho stihneme navštíviť a ak aj nie ísť dnu, aspoň si zhora pozrieť výhľad na jazero. Vedie k nemu turistický chodník priamo z pláže, alebo asfaltová cesta. Nestihli sme. Možno to vyzerá nepochopiteľne, keďže sme boli hneď dolu, ale potrebovali sme rozumne skĺbiť počet výletov s čvachtaním sa vo vode a s Maťkovým popoludňajším spánkom. Okrem toho sme tu spali len tri noci, zvyšok týždennej dovolenky sme robili ďalšie výlety v Rakúsku.

Okrem turistického chodníka k hradu sú tu aj ďalšie možnosti na pešie túry a tiež nenáročná ferrata Sasse od kempingu do dedinky Vesta. Viac o ferrate napríklad na www.via-ferrata.de. Turistických chodníkov je tu veľa, podľa mapy to vyzerá, že okolo celého jazera je možnosť niekam vyliezť a pozrieť si jazero z peknej výšky.

Prírodná rezervácia v nive jazera

Hneď v bezprostrednom susedstve kempu sa nachádza prírodná rezervácia s dreveným chodníkom cez mokrade do nivy jazera. Mali by sa tu dať vidieť vodné a sťahovavé vtáky, najmä počas jari a skorého leta. Prešli sme dreveným chodníkom popod močariny a cez dva mosty ponad ramená vytekajúce z konca jazera. Ďalej až k vodnej hladine sme opäť išli po drevenej lávke. Minuli sme menšiu vežu na pozorovanie vtáctva. Chodník kopíroval breh, stočil sa doprava, bol obohnaný dreveným plotom, ale mal vyhliadkové okienka. Priviedol nás k brehu, kde sme sa na chvíľu zastavili, a potom nás čakala asi najkrajšia časť, dlhý drevený chodník až k dvojposchodovej pozorovateľni vtáctva. Videli sme kačky a ryby v jazere. Po návrate sme sa ešte prešli po brehu a vracali sa už do kempu, pretože bolo veľmi teplo a deti potrebovali obed a oddych. Ide o krátku vychádzku, ale s drobcami je to plnohodnotný program na dopoludnie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Loďou do Anfo, prechádzka popri jazere

Na ďalší výlet sme využili spomínanú hromadnú dopravu a to loď, ktorá dva razy denne robí okruh cez jazero. Nástupište bolo asi 5 minút pešo od kempingu. Tu sme využili miestnu Trentino Guest Card, ktorú sme dostali po ubytovaní sa v kempingu a ktorá garantovala v priľahlom regióne bezplatné použitie verejnej dopravy. Okrem toho s kartou bolo buď voľné alebo zľavnené vstupné do mnohých hradov, vrátane "nášho", zámkov, múzeí, prírodných parkov a ďalších atrakcií.

Z Baitoni sme sa vybrali do Anfo. Sedeli sme na hornej palube, deti relatívne v pohode obsedeli a nesnažili sa utopiť. Prvá zastávka bola v dedinke Vesta, odtiaľto by sa dalo vrátiť k nám do kempu cez strmý kopec buď po turistickom chodníku, alebo ferrate. Tiež sa dá nastúpiť na loď s bicyklom a odtiaľto obísť jazero po ceste.

Na ďalšej zastávke v Anfo vystupujeme. Nachádza sa tu pevnosť Rocca d'Anfo, opevnený vojenský komplex z 15. storočia. Zaberá slušnú časť strmého kopca a vyzerá úžasne. Dočítali sme sa, že tam je 45-minútový okruh so sprievodcom. To je na trojročné neposedné dieťa dosť a tak tento bod vynechávame. Po vylodení štandardne nakŕmime deti a potom sa ideme prejsť popri vode turistickým chodníkom, ktorý sme našli v mape. Najprv cez mestečko, potom smerom k susednej osade.

Chodník vedie príjemným lesíkom, lenže je čas obeda a tak tieň žiadny, neskôr je terén otvorený. Obklopujú nás kríky s ružovými, omračujúco voňajúcimi kvetmi. Výhľady na jazero s kopcami na jeho druhej strane sú pekné. Prichádzame do susednej osady Tre Capitelli. Už nejaký čas nesiem Maťka na rukách, lebo štrajkuje. Zúfalo potrebujeme tieň. Čakáme, že sa z pláže dostaneme nejakým chodníkom vyššie, ale všade sú len súkromné záhrady. A tak s reptajúcimi deťmi ďalej kráčame popri vode po bielom štrku a slnko nás griluje. Navyše tu začínajú byť zaparkované loďky a tak len prekračujeme šnúry. Chodník bol dosť vyšliapaný, tak mi je záhadou, kam sa na tomto mieste vyparili tí, čo tadiaľ kráčali pred nami.

Nakoniec, keď už to ďalej nejde, vylezieme po niekoľkých kamenných schodíkoch na trávnik, kde objavíme detské ihrisko a hurá, stromy, tieň! Dáme si suchý obed, deti blbnú na ihrisku a vyliezajú na veľký kameň. Aj tu sa nám týčia úchvatné skaly nad hlavami. V mape to vyzerá tak, že tadiaľ vedie hrebeňovka a aj diretissima priamo odtiaľto.

Cesta naspäť ubieha oveľa rýchlejšie, v Anfo inak nemáme čo robiť, pretože plavky sme si nevzali, inak by sa tu dalo pekne okúpať, takže už len čakáme na loď. Na lodi nás dohnala búrka a poslednú časť plavby sme sedeli vo vnútri.

Dlho sme sa tu teda nezdržali, ale prostredie je veľmi pekné a do budúcnosti by sme si určite chceli pozrieť ešte neďaleké Lago di Ledro a aj Lago di Como, a tiež spoznať tieto lokality viac po turistickej stránke.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek