Bohinjské jazero nám učarovalo na prvý pohľad. Pokoj, ktorý krištáľovo čistá vodná plocha obklopená majestátnymi vrchmi vyžaruje, je pravým opakom turistického ruchu, ktorý panuje v okolí známejšieho jazera Bled. Vďaka tomu, že je okolo jazera Bohinj prísne zakázaná výstavba, tu nie sú žiadne veľké hotely ani reštaurácie. V jeho tesnej blízkosti sú len dedinky Ripčev Laz a Stara Fužina na východnej strane a Ukanc na západnej strane. Pri južnom brehu jazera vedie asfaltová cesta, ktorá sa končí na parkovisku, odkiaľ vedie chodník k vodopádu Savica.

Centrom oblasti je Bohinjská Bistrica, ktorá však zostáva útulným horským mestečkom. Ostatné miesta v bohinjskej oblasti si tiež zachovávajú svoj rázovitý charakter a pôsobia, akoby ich komerčný turizmus úplne obišiel. Ulice v dedinkách sú úzke a kľukaté, lemované tradičnými domami a hospodárstvami. Okolité upravené lúky zas „zdobia“ charakteristické sušičky na seno. A na to všetko sa z výšky pozerajú majestátne Júlské Alpy aj s najvyšším vrchom Triglavom.

Trasa

Srednja vas v Bohinju – Studor v Bohinju – Stara Fužina – Ripčev Laz – Ukanc – parkovisko k vodopádu Savica – Ripčev Laz – Savica – Brod – Bitnje – Jereka – Bohinjska Češnjica – Senožeta (sedlo) – jazero Bohinj – Stara Fužina – Studor v Bohinju – Srednja vas v Bohinju

Bezprostredným okolím jazera Bohinj

V Srednej vsi je slnečné svieže ráno. Raňajkujeme na terase apartmánu, ktorý sa stal naším dočasným domovom, a kým Lucia nosí porcelánovému trpaslíkovi kamienky, ešte nad mapou dolaďujeme dnešnú trasu a jej rôzne alternatívy. Plán je preskúmať okolie jazera Bohinj tak, aby boli spokojní všetci členovia výpravy – veľkí na bicykloch aj malý netrpezlivý v cyklovozíku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z centra Srednej vsi napokon vyrážame priamo za nosom, smer jazero Bohinj. Po pekných cestách s minimálnou premávkou prechádzame slnečnými lúkami, z ktorých sa nám otvárajú stále nové pohľady na okolité vrchy. Kľukatou cestičkou sa prepletáme malebnou dedinkou Studor v Bohinju, známou vďaka tradičným sušiakom na seno. Tu sa k nám tiež pripojí akési cyklistické značenie, ktoré nám nič nehovorí. Necháme ho teda odbočiť na juh a pokračujeme v zjazde pod vrchom Studor. Z príjemnej úzkej asfaltky po chvíli vychádzame na hlavnú, no málo frekventovanú cestu, ktorá nás privádza do Starej Fužiny, ktorej názov (v preklade „Staré kladivo“) pripomína jej železiarsku históriu. Dnes tu možno navštíviť napríklad malé múzeum venujúce sa výrobe syra. So spiacou Luciou lákadlu odolávame a naďalej po hlavnej ceste schádzame do dediny Ribčev Laz.

Zhruba na polceste nás zaujme mostík cez riečku Mostnica na ľavej strane, za ktorým vidíme cyklotrasu. Po krátkom prieskume peknej asfaltky sa vraciame k pôvodnému plánu a prichádzame k jazeru Bohinj. Po peknom moste prejdeme cez rieku Jezernica, ktorá z jazera vyteká, premotáme sa cez krátku promenádu a pokračujeme po trošku frekventovanejšej ceste na južnom brehu jazera. Cesta vedie lesom, kde-tu pomedzi stromy zahliadneme vodu a zanedlho prichádzame k odbočke do dediny Ukanc na západnom brehu jazera, kde je okrem iného aj pekný kemping. Zvedavosť nám nedá nevyskúšať aj túto odbočku, ktorá sa na konci pretransformuje na stúpajúcu šotolinovú cestu, vedúcu k vodopádu Savica. Tento povrch už pre cyklovozík nie je najvhodnejší, rovnakou trasou cez čarovne zelenú riečku Savica sa teda vraciame späť na cestu 904 a pekným lesom vystúpame 120 výškových metrov až na pomerne plné platené parkovisko aj s reštauráciou, z ktorého vychádza chodník k vodopádu Savica. Lucia ešte stále spí a navyše sa nám veľmi nechce nechávať bicykle aj s cyklovozíkom na frekventovanom mieste, polhodinovú vychádzku k vodopádu teda z pomyselného plánu vypúšťame a vraciame sa späť k jazeru.

V zjazde sa malý pasažier budí, využívame teda príležitosť a zastavujeme sa pri vojenskom cintoríne z 1. svetovej vojny. V úhľadných radoch sa tu nachádza 282 drevených krížov a v rohu drevená kaplnka. S prísľubom vody a hory kamienkov, ktoré sa do nej dajú nahádzať, Lucia zanedlho znova nastupuje do cyklovozíka a vyrážame nájsť nejakú peknú slnečnú pláž. Lucuška, navnadená na sľúbenú zábavu, trpezlivo dudlá, vraciame sa preto až do dediny Ribčev Laz, znova prechádzame po moste cez rieku Jezernica a hneď za ním odbáčame doľava na peknú lesnú cestičku pod kopcom Vrtovin, vedúcu na parkovisko. Ďalej sa rozprestierajú len krásne pokosené lúky s košatými stromami a nádhernou kulisou priezračného jazera, lemovaného vysokými horami. Už sa len spustiť po poľnej ceste k vode a nájsť si svoju plážičku.

Neokukanými zákutiami Bohinja

Po obede s najluxusnejším výhľadom a príjemnom oddychu na brehu jazera znova nasadáme na bicykle a do cyklovozíka a aj s Luciou, unavenou hádzaním kamienkov do vody a behaním po lúke, sa vraciame k mostíku cez riečku Mostnica, za ktorým sme si predpoludním boli pozrieť cyklochodník. Predpokladáme, že by mohol viesť do Bohinjskej Bistrice. Nemýlime sa. Pekná asfaltka nás vedie lesmi aj upravenými lúkami s malebnými výhľadmi na okolité vrchy. Chvíľami sa dotýkame rieky Sava Bohinjka, prechádzame peknými dedinkami Savica a Brod a napokon sa napájame na pomerne frekventovanú cestu spájajúcu Bohinjsku Bistricu s Bledom, kde sa cyklotrasa končí.

Z tejto cesty, našťastie, rýchlo odbáčame a ponad dedinu Bitnje celkom výživne stúpame hlbokým údolím. Keďže ide o „hlavný ťah“ do dedín ako Srednja Vas, Bohinjska Češnjica, Jereka či Koprivnik, premávka je tu hustejšia, než by nám bolo v strmom kopci milé. Sklon cesty sa však postupne vyrovnáva a zanedlho prichádzame na križovatku, kde sa rozhodujeme výlet si trošku predĺžiť. Lucia totiž zaspala len pred chvíľou, takže musíme jej spánok využiť naplno.

Odbáčame teda do Jereky, ďalšej útulnej dedinky, cez ktorú vedie úzka kľukatá cestička. Tá ďalej stúpa prevažne lesom. Jediným spestrením je priesek, z ktorého je veľmi pekný výhľad na údolie Zgornja Dolina s charakteristickými homoľovitými vrchmi, na konci ktorého je ukryté jazero Bohinj. Výhľad rýchlo fotíme (nezobudíme si predsa kvôli nemu dieťa) a ešte chvíľku stúpame ďalej. Cesta nás však ničím nezaujme a za zákrutou, z ktorej vidíme, že ďalších niekoľko stoviek metrov žiadny výhľad nehrozí, sa otáčame a spúšťame sa späť do Jereky.

Keďže Lucia už spí nadčas, viac nešpekulujeme a po hlavnej ceste prechádzame Bohinjskou Česňjicou až do Srednej vsi v Bohinju. Vďaka miernemu klesaniu sa príjemne vezieme a kocháme výhľadmi na prekrásne údolie s neprehliadnuteľným vrchom Studor (1002 m) nad dedinami Studor a Stara Fužina. Idylickú scenériu dotvárajú drevené sušiaky na seno uprostred šťavnatých zelených lúk.

Na začiatku Srednej vsi v Bohinju nás zaujme cyklotrasa odbáčajúca doľava, ktorú nemôžeme nepreskúmať. Kvalitná asfaltka nás privádza pod vrch Rudnica (946 m), kde cyklotrasa odbáča doprava. My sa však vyberáme doľava a prichádzame k neveľkému lyžiarskemu vleku. Asfaltka pokračuje ďalej pod kopcami, kde znova narážame na cyklistické značenie. Po novej asfaltovej ceste, na ktorú nás navádza, teda prudko stúpame peknými lúkami. Spoza obzoru sa vynárajú vrchy južne od Bohinjskej Bistrice, ktoré nám dnes robili spoločnosť, a v pote tváre napokon vychádzame na pokojné sedlo Senožeta s peknými výhľadmi na všetky strany. Tu sa asfaltka mení na šotolinovú cestu, ktorou možno zísť napríklad do dediny Brod. Hoci je povrch cesty celkom kvalitný a bez cyklovozíka by nás určite zlákala minimálne cestička po hrebeni, schádzajúca do Srednej vsi v Bohinju, s malým zobudeným pasažierom si na takéto dobrodružstvo rýchlo nechávame zájsť chuť. Lucii znova sľubujeme jazero, točíme bicykle a rovnakou cestou ideme späť.

Nevraciame sa do Srednej vsi v Bohinju, ale obchádzame ju po cyklistickom chodníku. Pri Studore sa napájame na hlavnú cestu, ktorou, na rozdiel od cyklotrasy, Studor obchádzame. O 500 metrov ďalej nám naša známa cyklotrasa znova skríži cestu, odbáčame teda spolu s ňou doľava a prichádzame k potoku Ribnica. Pohodlná asfaltka nás vedie po jeho brehu a otvárajú sa nám z nej prekrásne výhľady na vrchy lemujúce jazero Bohinj. Ani sa nenazdáme a sme znova na obľúbenom mostíku cez riečku Mostnica, kde uzatvárame pomyselný okruh okolo vrchov Rudnica (946 m), Peč (719 m), Rsnik (803 m) a Šavnica (863 m). K jazeru prichádzame bez zaváhania a o pár minút Lucia spokojne behá po rovnakej pláži ako pred niekoľkými hodinami.

Podvečer pri jazere Bohinj

Podvečerné tiene už sú poriadne dlhé a vyhrievame sa v posledných lúčoch slnka, ktoré postupne zachádza za vrchy na náprotivnej strane jazera. Lúky, lesy a vrchy na východnej strane majú v tomto svetle úžasne sýte farby. Očami blúdime po všetkej tej kráse, ktorá pre nás po dnešnom výlete nie je ani zďaleka tak neznáma ako deň predtým, keď sme to všetko prvýkrát zahliadli z auta. Už vieme, ako vyzerá cesta pri jazere či náprotivný breh, spoznali sme krásu údolia rieky Sava Bohinjka, pokochali sme sa strhujúcimi pohľadmi na údolie Zgornja Dolina, okúsili sme pokoj panujúci v sedle Senožeta a na vlastnej koži zacítili závan romantickej minulosti v tunajších dedinkách. Aj napriek tomu, že sme väčšinu výletu išli len tak „za nosom“ a že cyklistické značenie a trasy sú v oblasti ešte dosť nedotiahnuté, sme si krásne chvíle aj miesta naplno užili všetci – dospeláci aj naša malá pohonička. S poslednými lúčmi slnka si hodila do jazera posledné kamienky a keď sa k nám spolu s tieňom rýchlo vkradla zima, ochotne zaliezla do cyklovozíka a nechala sa odviezť do Srednej vsi v Bohinju, kde ju v apartmáne čakala nálepka s „kotúnom“ v čižmách, do ktorého sa hneď prvý večer stihla zaľúbiť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek