Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

V horách nad Crikvenicou
V horách nad Crikvenicou Zatvoriť

Cyklotúra Do hôr nad Crikvenicou s cyklovozíkom

Cesta, zarezaná v strmej skale, neúprosne stúpa čoraz vyššie a od hlbokého zrázu nás delia len malé, nie práve nahusto osadené kamenné pätníky. Všade je ticho a pokoj a široko-ďaleko len my – dvaja blázni, čo napoludnie vytrvalo šliapu do pedálov, a jedna drobka, ktorá sladko odfukuje. Pritom pravý letný prímorský hurhaj je len 500 metrov od nás. Výškových. Lebo ani letná dovolenka pri chorvátskom mori s malým dieťatkom nemusí byť len o nekonečnom stavaní pieskových hradov a hádzaní kamienkov do vody.

Vzdialenosť
36 km
Prevýšenie
+670 m stúpanie, -670 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 05.09.2018
Pohoria
Chorvátsko: Dinárske hory (Dinaridi / Dinarsko gorje) - Velika Kapela
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 670 m n. m.
  • Najnižší bod: 0 m n. m. Crikvenica

Crikvenica bola pre nás a naše náročné požiadavky tým správnym kompromisom. Chceli sme bývať blízko pri mori, chceli sme pláže vhodné aj pre drobcov, nechceli sme byť ďaleko od Bratislavy a chceli sme tiež pokojné miesta vhodné na cyklistiku. Ideálne v kopcoch a úplne najideálnejšie aspoň čiastočne v tieni. Nebývali sme síce úplne pri vode, pláže neboli z tých najkrajších, v aute sme si odsedeli poctivých 5 hodín a o skutočných cyklotrasách sme mohli len snívať, no napokon si to svoje našiel každý z nás – či už 17-mesačná Lucia, ktorá sa tešila na „moe“, alebo my dospeláci, ktorí sme si potrebovali trošku ponaťahovať svaly stuhnuté pri každodennom niekoľkohodinovom hádzaní kamienkov do vody.

Prvé, mestské, kilometre

Dopoludnie pri mori je príjemné aj na mestskej pláži. Ľudí je ešte poskromne, miesta v tieni dosť a brašňa na mojom bicykli je už plná dobrôt z neďalekej pekárne. Lucia si užíva more, my burek a keď sa najmladší člen tímu dostatočne unaví, nasadneme na bicykle a necháme sa zlákať nenápadne vykúkajúcimi vrcholkami neďalekých hôr.

Jazda cez Crikvenicu je všetko, len nie príjemná. Po zdolaní prímorskej jednosmerky v protismere a niekoľkých stoviek metrov po frekventovanej Kotorskej ulici sa cesta vyprázdňuje a namiesto domov ju lemuje neveľká aleja, poskytujúca malý, no príjemný tieň. Nad nami sa týči vrch so starou, takmer opustenou osadou Kotor a niekoľko metrov poniže zas tečie rieka Dubračina. Cesta, ktorá má na tomto úseku minimálny sklon, sa za križovatkou, na ktorej sa berieme úplne doprava, dvíha a výškové metre konečne začínajú pribúdať. Lucia vo vozíku spokojne odfukuje a my si užívame príjemné stúpanie najskôr popri kameňolome a neskôr v lese a pri rôznych usadlostiach osady Mavrići.

Konečne v horách

Naša nefrekventovaná cesta vyúsťuje v nadmorskej výške 250 m na o čosi väčšiu cestu popod hory z Bribiru cez Grižane-Belgrad do dediny Tribalj. Aj tu je však doprava minimálna. Cez ospalé historické mestečko Grižane-Belgrad prejdeme bez zastavenia, navnadení na nádherné výhľady, ktoré nás čakajú o niekoľko stoviek metrov vyššie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z pohodlnej cesty zanedlho odbáčame smerom k osade Baretići a ešte stále celkom pozvoľne stúpame aj cez osadu Antovo. Za osadou Vele Bašunje nám však cesta už nič nedaruje a jej sklon prudko stúpa. Horko-ťažko posúvam bicykel vpred, a to za ním nemám ani zapriahnutý cyklovozík s miminom, ktoré je pripravené zobudiť sa na akékoľvek zastavenie. Silno motivovaní teda zvádzame nerovný boj s gravitáciou. Poludňajšie slnko sa solidárne schováva za mrakmi a nám sa pred očami odkrývajú trošku prihmlené, no aj tak nádherné výhľady na náprotivný hrebeň, pod ktorým sa leskne vodná nádrž Tribaljsko jezero. S pribúdajúcimi výškovými metrami začína spoza kopcov vykúkať aj ostrov Krk a more, v ktorom sme sa len celkom nedávno kúpali. Uzučká cesta, teraz už slušne zarezaná v skalách, je čoraz exponovanejšia. Postupne pribúdajú strmé zrázy a ubúdajú kamenné pätníky.

Najkrajší úsek

Krátkym spestrením zdanlivo nekonečného stúpania bolo policajné auto v protismere, ktoré nás na tejto ľudoprázdnej ceste prekvapilo a značne ohrozilo pokračovanie nášho chvíľkového utrpenia, pretože sme boli nútení zastať a počkať, kým prejde. Lucia bola k tomuto miernemu zaváhaniu vcelku benevolentná a neplánovaný krátky oddych prespala. Našťastie, pretože za serpentínou, ktorá nasledovala, nás čakal najzaujímavejší úsek výšľapu. Dosť strmý, veľmi vzdušný a mimoriadne krásny. Cesta, hadiaca sa v strmom svahu skalnatých vrchov, skvelo dopĺňala panoramatický výhľad, ktorý nám uľahčoval náročné stúpanie.

Pešiu odbočku na výhľad v ďalšej serpentíne sme strategicky vynechali, dúfajúc, že sa so spiacou Luciou dostaneme čo najvyššie. Naše dieťa však zjavne pochopilo, že po zdolaní skalnej steny nás už žiadne podobne úchvatné výhľady nečakajú, a tak sa uprostred neveľkého lesíka zobudilo. Keďže Lucia pri rozdávaní trpezlivosti pravdepodobne chýbala, na neďalekej križovatke sme bicykle z taktických dôvodov otočili a s prísľubom mora a ďalšieho nekonečného hádzania kamienkov doň sme zavelili na návrat rovnakou trasou.

Zjazd

Stovky výškových metrov, ktoré sme v pote tváre vyšliapali, sme teraz museli po strmej a exponovanej ceste bezpečne zísť aj s cyklovozíkom. Zjazd bol teda pomalý, popretkávaný fotením, spojeným s chladením bŕzd. Lucia s dudlom v puse a vidinou hier pri mori pekne spolupracovala a v natriasajúcom sa vozíku vydržala s jednou prestávkou viac než polhodinový návrat do civilizácie.

Záver

Hoci Crikvenica nie je práve cyklistickým rajom, táto cesta, zarezaná do strmých skál, nebola žiadna z núdze cnosť. Strmé stúpanie, exponovaný terén, ďaleký rozhľad na more a ostrovy a minimálna premávka z nej robia krásnu cyklistickú výzvu, či už s cyklovozíkom, alebo bez neho. Bez netrpezlivého batoľaťa v tíme je navyše možné výlet pekne predĺžiť a spraviť si napríklad okruh cez Mali Dol, Križišće a Jadranovo alebo sa vnoriť ešte hlbšie do vnútrozemia.

Fotogaléria k článku

Najnovšie