Trasa

Kysucké Nové Mesto – Radoľa – lúky pod Vreteňom – prístrešok – Veľký Vreteň, vrchol – prístrešok – zostup do kultúrneho domu v Radoli – Kysucké Nové Mesto

Z Kysuckého Nového Mesta do Radole

Štefanský výstup sa začína ráno z Radole od pivárne U Kultána. My sem prichádzame pešo rovno z domu okolo supermarketu a cez most ponad rieku Kysuca. V prístrešku vonku pred pivárňou prebieha registrácia účastníkov pešieho pochodu od 8.30 h, takže ráno dlho nevyspávame. Nie všetci turisti prichádzajú v rovnakom čase, a tak sa veľká skupina turistov rozťahuje.

Po registrácii ideme vlastným tempom. Tešíme sa, že je sneh a že môžeme obdivovať zimnú krajinu. Postupne prechádzame cez Radoľu, okolo cintorína a miestnej školy, až nechávame domy za sebou. Rovno pred nami sa týči náš cieľ – Veľký Vreteň (tiež Veľké Vreteno), ktorý je vysoký 821 metrov. Patrí do pohoria Kysuckej vrchoviny. Na jeho strmých svahoch rastie zmiešaný, smrekovo-bukový les, ten pokrýva celý kopec, a tak sú tu výhľady obmedzené. Poľana so Stenami po ľavej strane nad Radoľou vyzerá so snehovou perinou veľmi pekne.

Nad Radoľou, keď minieme posledné domy, začíname stúpať. Je jasné, že skôr či neskôr si dáme na nohy radšej mačky. Niekoľkokrát sa zastavujeme, deti chcú piť. Míňame neoznačenú cestu, ktorá sa doľava odpája pod Veľké Ostré. Je tu vskutku pekná zimná krajinka. Niektorí turisti vystupujú lúkami, my ideme lesom. Na konci lúk, kde pokračuje iba les, si dávame dlhšiu prestávku. Je nás tu poriadne veľa, niektorí turisti sa už z Vreteňa vracajú. My sa tempom prispôsobujeme deťom. Našu štvorčlennú skupinu dopĺňa Miško s otcom, ktorých poznáme z tréningov atletiky. Takže chalani sa vzájomne ťahajú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dolu sa pod svahmi ukazuje Kysucké Nové Mesto. Všetky okolité kopčeky ako Tábor s rozhľadňou sú tiež zasnežené. Prestávku využívame aj na to, aby sme si dali na nohy stúpacie železá. Okrem nich nám pri výstupe pomáhajú aj turistické paličky. Ponárame sa do lesa. Chodník je dobre prešliapaný. Vystupuje sa serpentínami, ktoré uľahčujú výstup strmými svahmi.

Výstup lesom

Tempo netreba uponáhľať, odhadujem, že stúpať budeme vyše hodiny. Tí, ktorí mačky na nohách nemajú, to majú ťažšie. Sneh sa na chodníku mieša s bukovým lístím. V strmších častiach je chodník úzky. Pri zastavovaní sa snažíme stáť tak, aby sme nebránili ostatným turistom v postupe. Okrem peších turistov stretávame aj niekoľko psíkov. Všímam si, že niektorí dospelí sú obutí úplne nevhodne, v snehuliach, ktoré vôbec nemajú poriadnu podrážku.

Nad nami je doslova vinúci sa had turistov, takže vieme, kadiaľ budeme pokračovať. Serpentín je asi deväť. V polovici výstupu sa pred nami ukazuje ďalší svah, ktorým musíme prejsť. Asi na dvoch miestach musíme chvíľu čakať, lebo je to pre ľudí bez mačiek náročnejší terén, a tak sa tu postup spomalil. Inak postupujeme plynule. Keď prichádzame pod vrcholovú hranu, vieme, že serpentíny sú za nami.

Prístrešok a na vrchole Veľkého Vreteňa

Vystupujeme k prístrešku, ktorý bol postavený radoľskými zanietencami. Nad prístreškom stojí kríž. Prístrešok je krytý, sú tu aj lavičky. Je postavený na správnom mieste, kúsok pod hrebeňom. Les je v smere dolu redší, a tak sa z tohto miesta odkrývajú asi najlepšie výhľady smerom ku Kysuckému Novému Mestu a jeho okoliu. Nakrátko sa tu zastavujeme, a potom pokračujeme zalesneným hrebienkom až na vrchol Vreteňa. Tu je už naozaj pekná zimná krajina, sneh sa drží aj na stromoch. Svahy na opačnej strane sú poriadne strmé. Prichádzame k vrcholovému smerovníku a k veľkej skupine turistov. Posilňujeme sa, rozlievame zázvorovicu, ktorú ponúkame aj ostatným. Nechýba čaj a vianočné koláčiky. Je tu aj vrcholová kniha, do ktorej sa Evička pyšne zapisuje. Je to náš prvý výstup na Vreteň s mačkami na nohách a v zimných podmienkach. Pred rokom sme tu o tomto čase na sneh šťastie nemali.

Chýbajúca mačka a vymenená palička

Adamko prichádza s kamarátom na Vreteň o niečo neskôr. Na vrchole zisťujeme, že Adamko niekde na úseku, kde nešiel s nami, stratil jednu mačku. Pre zostup dole volíme rovnakú cestu ako pre výstup. Mnohí zostupujú na druhú stranu ku kaplnke na Medzivretenie. My sa prispôsobujeme deťom. Minulý rok, keď nebol žiadny sneh, sme vo vysokom bukovom lístí zostupovali aj my na opačnú stranu ku kaplnke.

Pri ceste k prístrešku nám jeden z turistov podáva stratenú mačku. To sme radi, že sa našla. V prístrešku sa ešte zohrievame čajom z termosky. Potom beriem do ruky paličky, dávam ich deťom, a zrazu som si všimla, že máme v jednom páre paličiek každú paličku inú, jednu s korkovou rukoväťou, druhú s umelou. Zdá sa, že sme si ju na vrchole s niekým omylom vymenili, a tak sa Majo vracia naspäť.

Zostup a oddych v kultúrnom dome v Radoli

Začínam zostupovať s deťmi dolu. Stretávame ešte ďalších turistov. Zostupujúcich po serpentínach nie je veľa, väčšina schádza na druhú stranu. Aj pri zostupe sú mačky najväčším pomocníkom. Asi dvakrát sa Adamkovi zošuchne mačka, tak si ju nasadzujeme. Majo nás dobieha, naša palička sa nenašla.

Vychádzame z lesa a cez lúky schádzame dolu. Tešíme sa, že sa zahrejeme v kultúrnom dome v Radoli. Mačky si dávame dolu až pred kultúrnym domom, kde prichádzame akurát okolo obeda. Deti dostávajú sladkú odmenu, pamätné listy a my dospelí malé štamperlíky na pamiatku výstupu s dátumom a logom sponzorov výstupu. Kupujeme si magnetku k 100. výročiu turistiky na Slovensku. Na zahriatie nechýba čaj s rumom pre dospelých alebo detský čaj. Deti sa potom ešte šmýkajú s kamarátkami vonku na snehu. Sadáme si ku stolu so známymi, ktorí s deťmi vyšli iba na lúky. Je tu pohodička a veselo, rozprávame si zážitky z výstupu a iných výletov. Chvíle oddychu po výlete mám veľmi rada. A verte alebo nie, napokon sa našla aj správna palička. Asi po pol hodinke oddychu sa obliekame a vraciame sa domov - poobede nás čaká doma ešte rodinná návšteva.

Záver

Výlet na Veľký Vreteň mal tento rok krásnu zimnú atmosféru, čo v posledné roky nie je pravidlom. Vianočný čas je skôr obdobím, keď je málo snehu aj na dolných Kysuciach. O to viac nás snehová nádielka potešila a vylákala vyjsť až na vrchol Vreteňa. Deťom sa výstup s mačkami v snehu veľmi páčil a boli spokojné. A my teda tiež. Ďalší výstup na Vreteň sa počas roka koná aj v lete na Cyrila a Metoda v júli a ešte v auguste na pamiatku vyhorenia Kysuckého Nového Mesta. Okolo Vreteňa sa organizuje aj peší dvojdňový prechod Kysuckými Himalájami - vrchmi s výškou nad 800 metrov, čiže 8000 decimetrov (preto názov Himaláje).

Je dosť príležitostí navštíviť tieto pekné miesta aj v spoločnosti iných turistov a známych. Pre deti je to tak lepšie, sú teraz vo veku, keď im vyhovuje spoločnosť iných detí a turistov. Hoci sme už Vreteň navštívili niekoľkokrát, vždy sa nám tu páči, atmosféra aj zážitky s deťmi sú zakaždým iné. A ide hlavne o to, zažiť niečo pekné spolu, v prírode, a pričiniť sa o to vlastnými silami a vôľou. Je to bezpochyby lepšia alternatíva ako tráviť voľný čas za počítačom či tabletom.

Na záver by som chcela ešte veľmi pekne poďakovať všetkým organizátorom, ktorí sa pričinili o to, že takéto podujatia pre turistov, ale aj širokú verejnosť sa konajú a aj ostatným turistom, ktorí nelenili a absolvovali výstup spolu s nami.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek