Logarska dolina

Z kempu to máme dosť dlho autom, asi hodinu. No ide o súčasť Solčavskej panoramatickej cesty: z obce Solčava popri rieke Savinj. Ideme opačným smerom – k obci Solčava, no je to naozaj úžasne výhľadová cesta. Rieka Savinj robí nádherné kaskády a je obľúbenou riekou vodákov. Aj keď mne takto na pohľad príde dosť plytká.

Kúsok z obce Solčava a sme na začiatku Logarskej doliny. Dolina vedie asfaltová cesta a je tam dovolený vjazd autom – za poplatok 7,- €. Platíme teda a môžme ísť ďalej. Parkujeme na parkovisku úplne na konci doliny v lese, je to asi 7 km. Je tam bufet – teraz zatvorený a verejné záchody – otvorené. Okrem nášho auta a auta kamošov sú tu len ďalšie dve. Kamoš sa čuduje. Keď tu boli minulé leto, parkovisko bolo plné. Tak v máji máme pohodu, sezóna ešte nezačala. Nevýhodou ale je, že všade, kde sme, sú chaty zatvorené. Preto sa veľmi potešíme, keď vidíme, že okrem nás tu parkuje zásobovacie auto. Aj nápis pod schodmi hlása: "Dom na Okrešlju odpt" – čiže chata Frischauov dom bude otvorená. Hneď vidíme, ako nakladajú potraviny na lanovku, ktorá ich vezie hore na chatu. Zaujímavé hlavne pre decká – skoro trojročnú Lauru a dvojročného Patrika.

Vodopád Rinka a Orlovo hniezdo

Najprv ideme k vodopádu Rinka. Ide o druhý najvyšší vodopád v Slovinsku. Voda tu padá z výšky 90 m a impozantnú scenériu dotvára kaviareň s názvom Orlovo hniezdo, postavená vo výške vedľa vodopádu. Je to sem od parkoviska kúsok, asi 15 minút jednoduchým terénom. Takže viem si predstaviť, že v lete tu musí byť nátresk. Niečo ako keď sme boli predminulé leto pozrieť vodopád Savica. Dav ľudí a rad na fotenie. Teraz pred sezónou je tu pokoj a pohoda.

Paťka si kamoši dávajú do turistického nosiča, Dušan si skoro ročného Lukáša viaže do šatky. Lauru necháme prvý úsek k vodopádu ísť pešo. Ostatní vyrazia a ja s Laurou som na konci. Naše tempo je pomalšie, treba predsa podrobne skúmať okolie. Vyskočiť si na peň pri cestičke, vyšplhať sa na vysokú skalu, pozbierať nejaké paličky - klasické detské turistické zábavky. Naša cesta k vodopádu trvá teda trochu dlhšie, asi 30 minút.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Sme pri vodopáde. Je to naozaj impozantný pohľad. V obrovskej výške je diera v skalách a z nej padá bohatý prúd vody. Dole vytvára malé jazierko a ďalej si razí cestu dolinou v podobe potôčika. Hore vo výške je zaujímavá drevená chata Orlovo hniezdo. Vedie k nej kopa strmých schodov. Lauru nechávam Dušanovi, ktorý ju berie dole pod vodopád, ukázať jej, ako voda hojne strieka. Kamoši nás čakajú na lavičke, Paťko im v nosiči spí. Okamžite sa vydávam fotiť. Je mi jasné, že sa tu s foťákom vyšantím. Všade naokolo sa týčia vysoké štíty... super. Jediná škoda, že obloha je zatiahnutá. Vo Photoshope modrú oblohu pridávať určite nejdem... Radšej sa sem znova vrátim. Ešte na jeseň by to mohlo byť zaujímavé.

Stúpam hore schodmi a čoskoro som hore. Je to malá kaviareň s výhľadom, dajú sa tu kúpiť aj pohľadnice. Keď prídem na výhľadové miesto, voda z vodopádu strieka až sem. Fotím ostošesť a užívam si, že tu niet okrem mňa žiadnych turistov, som tu sama. No zdržala som sa tu asi dosť dlho, keď znova zídem dole schodmi, na lavičke kamoši s Paťkom nie sú, ani Dušan s Laurou. Na mostíku cez potok Savinj vidím šípku s nápisom Okrešelj. Tam bude zrejme chata, dúfam, kam plánovali kamoši ísť. Ešte sa spýtam jedného turistu, čo stojí pri potoku vedľa a keď mi potvrdí, že áno, hore je chata, vydávam sa za nimi.

Frischaufov dom na Okrešlju

Stúpam do kopca dosť rýchlym tempom, chcem dobehnúť zvyšok skupiny. Za ďalšou zákrutou ich stretávam. Je odtiaľto výhľad na vodopád aj kaviareň Orlovo hniezdo. Terén začína byť dosť strmý a Laurine ani nie trojročné nožičky ešte naň nie sú zvyknuté. Je mi jasné, že terén vhodný pre deti tu končí a Lauru si dávam do nosiča. Čiže všetky tri deti sú v nosičoch a dospeláci môžu konečne začať poriadne šliapať.

Cestička je úzka a skalnatá. Ideme okolo veľkých skalísk, stúpame po strmom dlhom rebríku, až prídeme k ďalšiemu mostíku. Savinj tu riadne divoko tečie, voda strieka. Odtiaľto začína byť chodník mierne exponovaný. S dieťaťom v nosiči - Lukáš a Paťko na chrbte, Dušan má Lukáša vpredu, sa pridržiavame skál a stúpame hore. Popod nás tečie voda. Nejaká reťaz by sa hodila, ale v pohode to dávame aj bez nej. No nevytrénovaných turistov úsek môže prekvapiť. Kamoš hovorí, že keď tu boli minule, rieka nemala toľko vody, vraj to tu vyzeralo o dosť ináč. Za chrbátom máme výhľady, len škoda zamračenej a sivej oblohy.

Po chvíli stúpania cez skaliská začína opäť chodník a už ani nie je strmý. Ideme okolo výhľadovej lavičky a výhľadu na malé vodopádiky. Prídeme k rázcestiu. Odtiaľto odbáča chodník doprava, ktorým, ako kamoš hovorí, môžeme ísť naspäť k autu a vtedy by sme dali okruh. No vraj je to o dosť dlhšia trasa a dosť nezáživná. Išli ňou minule. Rada sa vraciam inou trasou, než idem hore, tak som presadzovala návrat ňou. No bola som prehlasovaná, že si nebudeme s deťmi predlžovať túru. Asi dobre tak.

Ešte jedna zákruta a sme pri skale, pod ktorou pramení rieka Savinj. Tu je jej začiatok. O kúsok nižšie sme ju videli v podobe úžasného vodopádu Rinka. Prejdeme popri jej prameni, ktorý je vyznačený červeným nápisom na skale - Izir Savinje. Sme len kúsok od chaty Frischaufov dom na Okrešlju.

Vnárame sa do lesa, kde nachádzame zvyšky snehu. Sú tu posledné stopy jarných kvetiniek. Pred sebou vidíme chatu a zároveň aj odbočky do... Nakoľko sme videli, ako lanovkou vyvážali jedlo na chatu, vieme, že bude otvorená. Hneď si objednávame pivko a guláš. Posedíme, pofotíme, dole sa nám nechce. Aj deti sú spokojné, vyložené z nosičov a vyspaté.

No prvé kvapky dažďa nás prinútia sa pohnúť smerom dole. Deti opäť dávame do nosičov a ideme smerom k autu rovnakou cestou ako sme išli hore. Už sa len smutne pozerám na odbočke smerom k sedlám a predstavujem si, aké parádne túry by som si tu mohla dať. Jedného dňa snáď...

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek