Zbieranie rôzneho lesného materiálu

• Čo deti baví na lese, je zbieranie rôzneho prírodného materiálu... od papekov - t. j. malých halúzok, až po veľké palice, ktoré slúžia ako turistické paličky na podopieranie sa alebo dokonca ťahanie. Jedno dieťa chytí jeden koniec palice, druhé dieťa druhý a navzájom sa ťahajú.
• Ďalším vďačným materiálom sú šišky, bukvice, skalky... Dcéra má v obľube hrať sa na veveričku, ktorá si zhromažďuje zásoby na zimu. Preto je fajn, keď buď turistické nohavice, alebo bunda majú vrecká. Dajú sa tam zbierať rôzne lesné poklady. Prípadne turistický batôžtek alebo na menšiu túru kýblik. Videla som už dokonca aj chlapca, ktorý mal so sebou na túre rybársku sieťku. Tam zbieral "lesné poklady".

Dobrá pamäť a rozprávanie sa cení

• My väčšinu času na túre strávime rozprávaním. Trojročná dcéra obľubuje príbehy zo života - ako sa kto narodil, ako si kto kde rozbil hlavu, kľúčne kosti a podobné príhody :) Vtedy šliape ako robot, ani nevníma, či do kopca alebo z kopca. Vďačné sú aj básničky a rozprávky, ktoré poznáme naspamäť a deti ich poznajú zo svojich detských knižiek. Ročný syn je pri počúvaní "Môj macík" a "Chorý medvedík" a iných básničiek ochotný stráviť v nosiči o dosť viac času, než bez nich.

• Ako dcéra rastie, stále viac ju zaujíma, ako žijú zvieratká - takže si aj rozprávame o srnkách, o diviakoch, pozorujeme mravce, motýle, chrobáky, dupeme po krtincoch a si o nich rozprávame. Ako sa dostala do veku "a to prečo", rozprávame sa už aj o čiarach na oblohe, ktoré zanechávajú lietadlá, vrtuľníkoch nad hlavami a a čo sa robí so zranenými... Sestra so švagrom kedysi spomenuli, že keď idú so synovcom na túru, cítia sa ako wikipédia. No dieťa šliape.

Les je najlepšie ihrisko a prekážková dráha zároveň

• Chodenie po padnutom kmeni stromu je najlepšie na tréning rovnováhy. Prípadne v mladšom veku sa na ňom dá zahrať "hijó, hijó na koni". Podliezanie padnutého kmeňu je fajn na hru "Zlatá brána otvorená". Takisto vyliezanie na pníky a hranie sa na "ja som hore" je zábava. Pred nami je vždy veľa ďalších pníkov, na ktoré ešte treba vyliezť a tak je dôvod šliapať ďalej.

• V horách zvyknú bývať na chodníkoch veľké kamene, cez ktoré treba preliezať s použitím všetkých štyroch končatín - Laura pri tom zvykne hovorievať, že ona je z lezeckej partie a trénuje na veľké skaly.

  [ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

• Cez korene stromu sa dá preskakovať - akoby bolo na chodníku lano.

• Pokiaľ sú na túre rebríky alebo reťaze, lákadlo navyše. No to si pamätám len z môjho detstva, že som to zbožňovala - s trojročnou a ročným sme zatiaľ na reťaze chodili len s nimi v nosiči. V takomto veku stačia aj lávky cez potok, prípadne schody.

• Pri plánovaní túr je aj dobré hľadať miesta, kde tečie nejaký potok, alebo kde je na konci vodopád, prípadne jazero. Deti vodu zbožňujú. Fajn je ale rátať radšej aj s náhradným oblečením pre prípad zamočenia sa. V prípade, že vieme, že v lese bude blato, dieťa vyzbrojiť gumákmi a nepremokavým oblečením - bude ho to baviť viac, ako byť stále okrikované.

• V lete je zaujímavé zbieranie kvetiniek, pokiaľ nie ste v chránenej oblasti, fúkanie do púpavy, trhanie lupeňov margarétky. Na jeseň aktivity s lístím a v zime aktivity so snehom - v prírode sa dá vyšantiť.

• My to zatiaľ nepoužívame, no počula som, že viaceré deti baví dávať „ťap“ na turistickú značku. Vzhľadom na to, že veľa turistických značiek je kreslených vyššie, než je výška dieťaťa, mne sa ho nechce stále dvíhať. Tak ich zatiaľ len spolu hľadáme.

• Vo veľkej obľube je u nás hra "ide, ide vláčik“. Tatinko / maminka ide prvý ako lokomotíva, dieťa sa ho chytí za ruky zozadu a ide ako rušeň. Manžel to vymyslel na stabilitu dieťaťa v ťažšom teréne a má to veľký úspech aj pri viacerých deťoch, ktoré spravia viacero rušňov za sebou.

• V dobe, kedy dieťa rieši písmenká a čísla, všetko toto sa dá precvičovať v lese. Písmená poskladané z kameňov, rátanie šišiek atď.

Večne hladné deti

• Nejakú motivačnú čokoládu alebo chrumky, pokrájané jabĺčka či iný druh ovocia, alebo mrkva, sa na túre oplatí mať vždy poruke. Či už pre dieťa v nosiči, aby v ňom vydržalo aspoň o kúsok dlhšie, či pre dieťa šliapajúce... obľúbené jedlo motivuje.

• Zbieranie lesných plodov... "poď, o chvíľu možno nájdeme ďalšiu jahodu... myslíš, že ešte budú nejaké černice / čučoriedky, kto nájde nejakú" atď...

Pamiatky a zaujímavé miesta, opekanie

• Je fajn, keď deti majú motiváciu, prečo šliapať. Čiže naplánovať túru tak, aby na konci bola nejaká chata, rozhľadňa, jaskyňa. Cestou sa dá o danom cieli rozprávať – čo to je, prečo tam ideme, čo nás tam čaká a čo tam budeme robiť...

• Lákadlom môže byť aj opekanie, posedenie pri ohníku na lúke či v lese.

Spoločnosť sa cení

• Deti majú radi deti a radi robia to, čo vidia u druhých. To platí aj pri turistike. Zatiaľ mi dcéra vždy radšej šliapala, ak sme boli v detskom kolektíve. Samozrejme, je to dvojsečná zbraň :) Keď druhé dieťa vyhlási, že ju to nebaví a chce ísť domov, môže „pokaziť“ aj naše, inak šliapajúce dieťa. No vždy sa dajú vymyslieť aktivity – naháňanie sa, behanie z kopca... ktorými sa dve a viac detí zabavia lepšie ako jedno samotné.

Sľubovať, no neklamať

Pamätám si, keď som bola malá a boli sme vo Fatre, otec ma presviedčal, že ešte kúsok a sme hore na kopci, kde bude určite bufet s kofolou. Tak som statočne šliapala. No keď som na vrchole zistila, že tam žiadny bufet nie je, sklamaná som bola teda poriadne. Takže motivovať - ale neklamať. Takisto keď dieťaťu povieme, že už tam budeme a pritom máme pred sebou ešte riadny kus cesty, dieťa postupne môže prestať rodičovi veriť a neobľúbiť si túry. Čiže, ak povieme, že už sme skoro hore, bolo by fajn, keby sme už naozaj boli kúsok pred chatou / vrcholom.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek