Túra

Hochschwab – Schaufelwand a Ebenstein

25.09.18
Nie je umenie presvedčiť 6-ročné dieťa, aby išlo s vami na prechádzku. Tato jednoducho zavelí a ide sa. Ale keď má potomok 15 a viac, vtedy takýto postup nefunguje. Teraz však vyšla iniciatíva od syna. Chcel by ísť niekam na turistiku do Rakúska.

Plánovanie

Takže bolo treba vymyslieť túru kamsi ďalej ako do Raxu. Keďže syn nie je ochotný vstávať tak skoro ako ja, bude treba ísť na dva dni. Túra musí byť zaujímavá nielen pre mňa, ale aj pre potomka, a bolo by dobré, aby sme nešli stále spolu. Aj tak ma po dvoch dňoch bude mať plné zuby.

A tak som naplánoval prechádzku v Hochschwabe. Prvý deň pôjdeme spolu na Pribitz, druhý pôjde syn na Ebensteina a ja na Schaufelwand. S malou dušičkou som navrhol, že by sme mohli vstávať o 6.30 h. Na moje prekvapenie, syn neprotestoval. Ďalší deň dokonca čosi po 6.30 h vstal a o siedmej sme vyrážali z domu.

Buchriegel Steig

Okolo jedenástej sme prišli na veľké parkovisko za Tragößom. Parkovné na dva dni stálo 8,- eur, čo je dosť. Dôvodom je miestna atrakcia, Grüner See. Podľa niektorých ľudí je najkrajším jazerom Rakúska, ale mňa sklamalo. Vyzerá ako štrková jama s jedovato-zelenou vodou. Oveľa viac sa mi páčili jazerá Kreuzteich a Pfarrteich, v ktorých plávali ryby a pod ktorými sú nádherné močiare.

Pozreli sme si jazerá a našli sme úzky neznačený chodníček. Vyšli sme ním na štrkovú cestu a začali sme hľadať odbočku. Čoskoro sme ju našli. Chodník Buchriegel Steig nie je vyznačený, vychodený je však dobre. Pri troche pozornosti sa nedá zablúdiť. Chodník vedie cez oboru, v ktorej zimuje zver. Pred oplotením je zopár tabuliek zakazujúcich vstup, pričom čas zákazu je nečitateľný. Páčili sa mi nápisy: “Použite značené chodníky. Pomôcka: Tu nie je žiadny značený chodník.

Prišli sme medzi skaly, ktoré mali množstvo dier. Na kúsku bolo istenie, nato drevený rebrík a mostík. Vyštverali sme sa hore svahom na planinu. Vedľa chodníka stál kamzík. Asi bol starý, pretože sa tváril, že nás nevidí. Až keď sme boli od neho iba pár metrov a fotili sme ho, neochotne sa otočil a odkráčal.

Pribitz

Najväčšou atrakciou výstupu na Pribitz je vyhliadka z vrcholu. Keď sa človek priblíži k hrane, zbadá pod sebou všetky jazerá spolu s parkoviskom. Vyvalili sme sa na lúke a chytali sme lelky.

Po oddychu sme zamierili na chatu. Prešli sme krásnu lúku Pribitzalm a kráčali sme po ceste. Na pahorku, z ktorého bol nádherný výhľad na Hochschwab, sme sa opäť zvalili do trávy a čosi sme zjedli. Okolo prešla stará babka, zrejme sa tu stará o kravy.

Sonnschien Hütte

Bránička pred Sonnschien Hütte je hotový hlavolam. Minule som ho už riešil, preto som teraz nechal syna, nech sa pozabáva. Netrvalo dlho a prišiel na to, v čom je fígeľ.

Pred pár rokmi sme spali v škaredej novej barabizni Schiestl Haus. Starosvetská, útulná Sonnschien Hütte sa mi páči oveľa viac. Je tu príjemný chatár a super atmosféra. Čosi sme zjedli i vypili a nato sme si chvíľu čítali. Pred desiatou sme boli v posteliach.

Ďalší deň sme vyrážali o šiestej. Prišli sme na rázcestie pri prameni, kde sme zjedli raňajky. Nato sme sa rozišli. Syn pôjde na Ebenstein, ja na Schaufelwand. Je 7.00 h, o 10.00 h sa tu stretneme. Ak sa čosi stane, čakáme sa do poludnia, potom treba na chate nahlásiť problém.

Schaufelwand

Vyrazil som. Mám pred sebou 600 výškových metrov. Asi polovicu trasy a väčšinu stúpania pôjdem mimo značiek, pričom v závere budem liezť. Nepodcenil som to? Ak sa kdesi zasekám, budem mať čo robiť, aby som bol do 12.00 h pri prameni. Kopol som do vrtule.

Letel som čo mi sily stačili. Chodníčkom som prišiel do Schafhals Sattel a zamieril som na východ. Je tu náznak chodníka. Občas sú do zeme zatlčené koly so značkou, inde sú kamenní mužíci. Pomedzi kosodrevinu som sa preštrikoval na planinu, za ktorou bolo vidno šotolinový svah. Viem, že mám hore vystúpať jeho pravou stranou.

Kamene mi trochu uskakovali spod nôh, ale vyšiel som na vrcholové plató. Je tu mierne zvlnená lúka, ktorá končí bralami. Až v nich je to náročnejšie. Keďže fúkalo, obliekol som si zelenú šušťákovú vetrovku a zhodil som si batoh. Na vrchol pôjdem na ľahko.

V skalách je staré značenie žltým pásom. Podľa nápisu na brale má chodník náročnosť I+, podľa mňa je to II-ka. Medzi najnáročnejšie úseky patrilo obchádzanie skalného brucha po stupoch do špáry. Prelezenie balvanu nad skalným oknom som nezvládol, musel som ho podísť. Išlo to, pretože sú tu na viacerých miestach vyznačené paralelné trasy. Najnáročnejší bol záverečný výšvih ku krížu. Dobre som si poobzeral stupy, pretože ich pri schádzaní neuvidím.

A je tu vrchol Schaufelwandu (2012 m). Máme 8.40 h, takže do 10-tej by som mal byť pri prameni. Snažil som sa svojím sokolím zrakom zbadať na Ebensteine syna, ale proti slnku som nemal šancu. Tak som sa zapísal do vrcholovej knihy a začal som schádzať. Prvé metre som sa zosúval po bruchu, ďalej to bolo ľahšie.

Zbehol som pod šotolinu a aby som si cestu skrátil, zamieril som na juh. Bez problémov som prišiel na značku. Lenže nad ňou som si všimol parádne skalné okno, ktoré som si nemohol nechať ujsť. Okno je veľké a v strope má ďalšie dve malé okienka. Nádhera. Presne o 10-tej som sa vrátil k prameňu, kde ma čakal syn. Konečne som sa mohol vydýchať.

Ebenstein

Keď mi otec povedal, že mám pred sebou 500 výškových metrov, bol som prekvapený. Nemyslel som si, že budem pri prameni skôr ako on. Chodník bol spočiatku nudný a dosť strmý. Neskôr sa objavil vedľa mňa kopec, na ktorý išiel otec, a keď som si uvedomil, že výstup naň bude zozadu, začal som pochybovať, že bude pri prameni o 10-tej. Taktiež sa predo mnou objavil kopec, na ktorý som mal ísť. Pozrel som sa na hodinky a odhadol som, že okolo 7.30 h budem hore. Dosť som sa čudoval, keďže sa mi nezdalo možné vystúpiť za 30 minút 600 metrov.

Keď som dorazil na kopec, tak sa za ním vynoril ďalší, tentoraz Ebenstein. Bol som asi v polovici stúpania. Prišlo mi čudné, že som nebol zničený zo stúpania, zrejme vďaka únave zo skorého vstávania. Taktiež som na okolí nevidel žiadneho živého tvora, okrem lietajúceho hmyzu. Vedľa cesty bol výrazný závrt.

Záver bol o niečo strmší, no keďže som chcel byť na kopci čím skôr, tak som ho vyšiel o to rýchlejšie. Keď som hore uvidel vrcholový kríž, išiel som rovno k nemu. Na vrchole som bol okolo 8.00 h. Bol z neho pekný výhľad na ďaleké kopce, ako aj na chatu, kde sme spali, no stále som nevidel žiadneho človeka. Keď som sa pozrel na druhú stranu, tak som zbadal stan a vedľa neho človeka, ktorý sa práve prebral. O chvíľu prišiel ku mne a začali sme sa rozprávať po nemecky. Keďže som väčšine slov nerozumel, tak som sa ho snažil nahovoriť na angličtinu. Na moje počudovanie po anglicky nevedel.

Keď sa vydal vlastnou cestou, dal som si hodinovú pauzu, aby som bol dole približne o 10-tej. Bola mi dosť zima, no keď som si všimol, že slnko je už dosť silné a bundu mám prepotenú, dal som si ju dole a hneď mi bolo teplejšie. Ľahol som si a čakal som, kedy uvidím otca na protiľahlom kopci. Onedlho som uvidel človeka, ktorý sa snažil vyliezť na kopec, ale nezdalo sa mi, že to bude otec. Keď sme sa rozchádzali, mal na sebe červenú bundu a videl som šedú. O pár minút na to som počul obrovský výkrik, z ktorého som nebol moc nadšený.

O deviatej som sa vydal dolu k prameňu. Konečne som uvidel nejakých turistov. Niektorých z nich som si pamätal z chaty. Zostup nebol taký rýchly ako som čakal a pri prameni som bol pár minút pred 10-tou. Myslel som si, že mám pred sebou prinajmenšom hodinové čakanie, tak som sa osviežil vodou z prameňa, no po pár minútach sa objavil otec.

Zostup cez Klammboden

Vrátili sme sa k chate a schádzali sme chodníkom Dr. Streller – Steig. Na zostupe je kúsok starého istenia tyčkovou reťazou a pár metrov lana slúži ako zábradlie. Zbehli sme na Klammboden Alm, kde sú nádherné lúky. Lemujú ich strmé bralnaté svahy.

Poniže Klammboden Alm sa dolina zúži do rokliny. Vedľa cestičky tečie potok, ktorý sa nižšie stráca. To preto, lebo je tu depresia, akýsi obrovský závrt. V jeho závere sme prešli cez nevysoký hrebienok a o 13.15 h sme zbehli na parkovisko. Za sebou máme prechádzku, ktorá bola zaujímavá pre nás obidvoch.

Záver

Oblasť okolo Sonnschien Hütte je nádherná. Bol som tu už trikrát, ale rozhodne sa sem ešte vrátim. Možno sa sem vyberiem v zime a obehám nejaké kopčeky na snežniciach.

Autori textu: Martin Knor a Michal Knor

Pokiaľ sa ti článok páčil alebo máš pripomienku, napíš nám do diskusie. Autor(ka) aj ostatní Hikingáči sa potešíme. Článku môžeš tiež pomôcť zdieľaním na sociálnych sieťach.
Diskusia k článku 12 príspevkov
Hochschwab – Schaufelwand a Ebenstein 25/09/18 19:51 12 príspevkov
Najnovšie články v sekcii
 
Túra Vyvieranie a Demänovská hora – skryté poklady Demänovskej doliny Demänovská dolina patrí medzi najnavštevovanejšie horské lokality na Slovensku. Napriek tomu je možné aj tu nájsť zákutia, kde stretnete minimum ľudí, hoci známe miesta praskajú vo švíkoch. Jednou z takýchto lokalít je tiesňava Vyvieranie. Po … » viac 16/09/19 Ľubomír Mäkký Nízke Tatry
Recenzia Detská nepremokavá bunda Skogstad Vadsø S nárastom výkonnosti dieťaťa rastú nielen prejdené kilometre a nastúpané metre, ale aj nutnosť kvalitnej výbavy. Ako bunda už nestačí lepší pršiplášť z hypermarketu, treba už ... » viac 11/09/19 Ľubomír Mäkký Oblečenie
Túra NCH Rožok alebo ako sme išli s deťmi do pralesa Časť letnej dovolenky trávime v Uličskom Krivom, v Národnom parku Poloniny. Priamo nad obcou, tesne pri štátnej hranici s Ukrajinou, je prales Rožok, do ktorého vedie náučný chodník. V ... » viac 09/09/19 Soňa Mäkká Bukovské vrchy
Najnovšie články autora
 
Túra Hochschwab – Schaufelwand a Ebenstein Nie je umenie presvedčiť 6-ročné dieťa, aby išlo s vami na prechádzku. Tato jednoducho zavelí a ide sa. Ale keď má potomok 15 a viac, vtedy takýto postup nefunguje. Teraz však vyšla iniciatíva od syna. Chcel by ísť niekam na turistiku do … » viac 25/09/18 Martin Knor Svet
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hochschwab – Schaufelwand a Ebenstein 25/09/18 19:51 12 príspevkov
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 2123 m n. m.

    • min: 776 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1850 m

    • klesanie: 1850 m

  • Vzdialenosť
    • 33 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: 2 UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 12.08.2018

  • Nocovanie
    • Sonnschien Hütte

  • Voda
    • Sonnschien Hütte

  • Doprava
    • veľké platené parkovisko za Tragößom


0.4 (0.11)