Rada S deťmi na horách bezpečne
Ako je to s bezpečnosťou detí v horách? Zvládnu to, čo my dospelí? Potrebujú rovnako kvalitnú obuv a oblečenie ako my? Potrebujú poistenie pre prípad úrazu? Potrebujú ísť na túru za prijateľného počasia? Čo nepremokavé nohavice, bundy, plášte? Väčšina z nás v tom má asi jasno. Nedávny výlet k našim rakúskym susedom ma však presvedčil, že naozaj len väčšina a výnimky sa nájdu aj tu.
Oblečenie a obuv
Kým bol náš drobec malý a veľa toho po vlastných nenachodil, výber oblečenia a topánok sa viac-menej riadil predpoveďou počasia a nadmorskou výškou, do ktorej sme sa chceli dostať.
Dnes už náš 5-ročný šibal zvládne ďaleko viac (ostatne, obvykle nedostane na výber), a tak som pri výbere najmä obuvi stála pred dilemou. Či sme vybrali dobre, ukázali až prvé túry, ale tu je pár tipov, na čo sa sústrediť a čo nepodceniť:
-
Topánka musí mať dostatok miesta na pohyb prstov, inak, najmä pri chôdzi z kopca, bude dieťaťu spôsobovať problémy. Hovorí sa, že ideálny nadmerok je 12 mm. Ak kúpite členkové topánky, môže byť vôľa pokojne aj 2 cm, ale dieťa na to musí byť zvyknuté aj z bežného nosenia, inak bude v topánkach zakopávať.
-
Vpredu čo najširšia, okolo členku dobre utiahnuteľná. Prsty musia mať dostatok priestoru na to, aby sa pri došľape mohli roztiahnuť a aby sa na nich netvorili otlaky.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
-
Ak kupujete sandále, ideálne sú s uzavretou špicou a dobrým systémom utiahnutia okolo členku, aby sa nevyzúvali. Aj tu totiž platí, že by v nej mala byť vôľa, aby sa noha pri došľape mala kam roztiahnuť.
-
Podrážka by sa nemala šmýkať na žiadnom povrchu. V niektorých obchodoch majú atrapy turistických chodníkov – môžete si otestovať, či topánka bude na povrchu držať alebo sa dieťaťu bude šmýkať. Ak bude topánka akokoľvek nestabilná, radšej ju nekupujte.
-
Investujte do nových topánok. Nenechávajte mladšiemu topánky po staršom ani nekupujte nosené topánky v bazároch. Jednak sú vychodené po predošlom majiteľovi, čo dieťaťu nemusí veľmi vyhovovať, a jednak neviete, kedy vypovedia službu. A ak sa to stane v exponovanom horskom teréne, nebude to pre vás a pre dieťa nič príjemné.
Čo sa oblečenia týka, je to ďaleko jednoduchšie. V dnešnej dobe sú obchody plné funkčných vecí aj pre deti. Zabudnúť netreba na nepremokavé bundy, prípadne aj nohavice. Z hľadiska bezpečnosti sú určite veľmi dôležité športové ponožky. Tie treba nosiť aj náhradné. Akonáhle sa dieťaťu noha v topánke spotí, je tu riziko vzniku otlaku. A otlak bolí. Dieťa sa prirodzene bude snažiť bolesti vyhnúť, prestane venovať pozornosť okoliu, povrchu a bude sa snažiť našľapovať tak, aby mu to spôsobovalo čo najmenšiu bolesť. Ideálna cesta k pádu a úrazu!
Turistický nosič
Téma najmä pre rodičov s menšími deťmi, ktoré toho samé ešte veľa neprejdú a väčšinu túry sa nesú na chrbte mamky či tatka. Na trhu je nepreberné množstvo turistických nosičov s najrôznejšími vychytávkami, ktoré prispievajú k pohodlnosti nositeľa aj noseného – odopínateľné polstrovanie pre hlavu spiaceho dieťaťa, strieška proti slnku, plášť proti dažďu, množstvo úložného priestoru, polstrované ramenné a bedrové popruhy...
To všetko je fajn. Dodnes mám však v pamäti správu horskej záchrannej služby o vážnom úraze ročného dieťaťa v rokline Suchá Belá, ktoré otcovi vypadlo z nosiča pri prechode exponovaným terénom (otec sa predklonil a nedostatočne zaistené batoľa vypadlo). Bolo to v dobe, kedy sme sami kupovali turistický nosič. A preto sa najdôležitejším prvkom stalo zapínanie nášho syna. Rovnako ako v detskej autosedačke, aj tu sme zvolili nosič s 5-bodovým zapínaním a dobrým systémom doťahovania bezpečnostných popruhov. Mohli sme sa aj na hlavu postaviť (doslovne) a Janík si v nosiči ďalej bezpečne sedel.
Výber trasy
Niektorí známi sa zo mňa smejú, že som zlenivela. No, asi trošku aj áno, pretože sme dlho po narodení Janíka na turistiku nechodili. Ale v prvom rade chápem, že malé dieťa nezvládne ani zďaleka toľko čo dospelý a kríza sa u neho dostaví oveľa skôr. Zároveň počítam s minimálne jednou väčšou zastávkou na poriadne jedlo. Preto keď plánujeme akúkoľvek túru, pozeráme jednak na jej trvanie (a násobíme tak dvoma), a jednak na prevýšenia, terén a možnosť jedenia po ceste (turistické chaty).
Ak má túra podľa plánovača alebo mapy trvať 4 hodiny, pridávam minimálne ďalšie dve, pretože viem, že budeme oddychovať na každom možnom aj nemožnom mieste a že detské nožičky sú jednoducho menšie. Čas začiatku túry teda uspôsobujem práve tomuto. Návrat za tmy nie je práve najbezpečnejší a ponáhľanie sa v závere trasy, keď sme všetci vyčerpaní a mrzutí, tiež zvyšuje riziko komplikácií.
Počasie
Aj keď náhlym zmenám počasia sa v horách najmä v lete dá vyhnúť len veľmi ťažko, vždy je dobré pred odchodom na túru skontrolovať situáciu na radare. Pri sebamenšej pochybnosti o vývine oblačnosti a prípadných zrážkach sa buď na dážď pripraviť alebo túru odložiť.
Vo výbave by najmä pre dieťa nemal chýbať pršiplášť alebo nepremokavá bunda s nohavicami, náhradné ponožky a, podľa ročného obdobia, aj teplejšie náhradné oblečenie.
Ak vás zastihne veľký lejak a je to aspoň trochu možné, je lepšie prečkať ho niekde v chate alebo v prístrešku a nepokračovať za každú cenu ďalej. Dieťa v nepriaznivom počasí zachladne a stratí pozornosť ďaleko skôr ako dospelý a môže to skončiť zbytočným úrazom.
Poistenie
Zdanlivo s bezpečnosťou nemá veľa spoločného. Ak však poistenie pre prípad záchrany uzatvoríte, nepriamo tým myslíte nielen na svoju bezpečnosť, ale aj na bezpečnosť svojho dieťaťa. V poistení sú totiž, ako inak, výluky. Poistné plnenie si nebudete napríklad môcť uplatniť, ak sa budete pohybovať mimo vyznačených turistických chodníkov (existujú výnimky, treba pozorne čítať poistné podmienky) a ak bude vo vašej krvi zistený alkohol. Pivko na chate si možno odpustíte a možno si tým zachováte vyššiu pozornosť, ako keby ste sa ním najmä v lete osviežili a „ťaplo“ by vás na slniečku. Tiež možno nebudete tak benevolentní k odbiehaniu vašich ratolestí mimo turistickú trasu, kde terén nemusí byť už až tak bezpečný a kde sa môže stať čokoľvek.