Oblečenie a obuv

Kým bol náš drobec malý a veľa toho po vlastných nenachodil, výber oblečenia a topánok sa viac-menej riadil predpoveďou počasia a nadmorskou výškou, do ktorej sme sa chceli dostať.

Dnes už náš 5-ročný šibal zvládne ďaleko viac (ostatne, obvykle nedostane na výber), a tak som pri výbere najmä obuvi stála pred dilemou. Či sme vybrali dobre, ukázali až prvé túry, ale tu je pár tipov, na čo sa sústrediť a čo nepodceniť:

1. Topánka musí mať dostatok miesta na pohyb prstov, inak, najmä pri chôdzi z kopca, bude dieťaťu spôsobovať problémy. Hovorí sa, že ideálny nadmerok je 12 mm. Ak kúpite členkové topánky, môže byť vôľa pokojne aj 2 cm, ale dieťa na to musí byť zvyknuté aj z bežného nosenia, inak bude v topánkach zakopávať.

2. Vpredu čo najširšia, okolo členku dobre utiahnuteľná. Prsty musia mať dostatok priestoru na to, aby sa pri došľape mohli roztiahnuť a aby sa na nich netvorili otlaky.

   [ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

3. Ak kupujete sandále, ideálne sú s uzavretou špicou a dobrým systémom utiahnutia okolo členku, aby sa nevyzúvali. Aj tu totiž platí, že by v nej mala byť vôľa, aby sa noha pri došľape mala kam roztiahnuť.

4. Podrážka by sa nemala šmýkať na žiadnom povrchu. V niektorých obchodoch majú atrapy turistických chodníkov – môžete si otestovať, či topánka bude na povrchu držať alebo sa dieťaťu bude šmýkať. Ak bude topánka akokoľvek nestabilná, radšej ju nekupujte.

5. Investujte do nových topánok. Nenechávajte mladšiemu topánky po staršom ani nekupujte nosené topánky v bazároch. Jednak sú vychodené po predošlom majiteľovi, čo dieťaťu nemusí veľmi vyhovovať, a jednak neviete, kedy vypovedia službu. A ak sa to stane v exponovanom horskom teréne, nebude to pre vás a pre dieťa nič príjemné.

Čo sa oblečenia týka, je to ďaleko jednoduchšie. V dnešnej dobe sú obchody plné funkčných vecí aj pre deti. Zabudnúť netreba na nepremokavé bundy, prípadne aj nohavice. Z hľadiska bezpečnosti sú určite veľmi dôležité športové ponožky. Tie treba nosiť aj náhradné. Akonáhle sa dieťaťu noha v topánke spotí, je tu riziko vzniku otlaku. A otlak bolí. Dieťa sa prirodzene bude snažiť bolesti vyhnúť, prestane venovať pozornosť okoliu, povrchu a bude sa snažiť našľapovať tak, aby mu to spôsobovalo čo najmenšiu bolesť. Ideálna cesta k pádu a úrazu!

Turistický nosič

Téma najmä pre rodičov s menšími deťmi, ktoré toho samé ešte veľa neprejdú a väčšinu túry sa nesú na chrbte mamky či tatka. Na trhu je nepreberné množstvo turistických nosičov s najrôznejšími vychytávkami, ktoré prispievajú k pohodlnosti nositeľa aj noseného – odopínateľné polstrovanie pre hlavu spiaceho dieťaťa, strieška proti slnku, plášť proti dažďu, množstvo úložného priestoru, polstrované ramenné a bedrové popruhy...

To všetko je fajn. Dodnes mám však v pamäti správu horskej záchrannej služby o vážnom úraze ročného dieťaťa v rokline Suchá Belá, ktoré otcovi vypadlo z nosiča pri prechode exponovaným terénom (otec sa predklonil a nedostatočne zaistené batoľa vypadlo). Bolo to v dobe, kedy sme sami kupovali turistický nosič. A preto sa najdôležitejším prvkom stalo zapínanie nášho syna. Rovnako ako v detskej autosedačke, aj tu sme zvolili nosič s 5-bodovým zapínaním a dobrým systémom doťahovania bezpečnostných popruhov. Mohli sme sa aj na hlavu postaviť (doslovne) a Janík si v nosiči ďalej bezpečne sedel.

Výber trasy

Niektorí známi sa zo mňa smejú, že som zlenivela. No, asi trošku aj áno, pretože sme dlho po narodení Janíka na turistiku nechodili. Ale v prvom rade chápem, že malé dieťa nezvládne ani zďaleka toľko čo dospelý a kríza sa u neho dostaví oveľa skôr. Zároveň počítam s minimálne jednou väčšou zastávkou na poriadne jedlo. Preto keď plánujeme akúkoľvek túru, pozeráme jednak na jej trvanie (a násobíme tak dvoma), a jednak na prevýšenia, terén a možnosť jedenia po ceste (turistické chaty).

Ak má túra podľa plánovača alebo mapy trvať 4 hodiny, pridávam minimálne ďalšie dve, pretože viem, že budeme oddychovať na každom možnom aj nemožnom mieste a že detské nožičky sú jednoducho menšie. Čas začiatku túry teda uspôsobujem práve tomuto. Návrat za tmy nie je práve najbezpečnejší a ponáhľanie sa v závere trasy, keď sme všetci vyčerpaní a mrzutí, tiež zvyšuje riziko komplikácií.

Počasie

Aj keď náhlym zmenám počasia sa v horách najmä v lete dá vyhnúť len veľmi ťažko, vždy je dobré pred odchodom na túru skontrolovať situáciu na radare. Pri sebamenšej pochybnosti o vývine oblačnosti a prípadných zrážkach sa buď na dážď pripraviť alebo túru odložiť.

Vo výbave by najmä pre dieťa nemal chýbať pršiplášť alebo nepremokavá bunda s nohavicami, náhradné ponožky a, podľa ročného obdobia, aj teplejšie náhradné oblečenie.

Ak vás zastihne veľký lejak a je to aspoň trochu možné, je lepšie prečkať ho niekde v chate alebo v prístrešku a nepokračovať za každú cenu ďalej. Dieťa v nepriaznivom počasí zachladne a stratí pozornosť ďaleko skôr ako dospelý a môže to skončiť zbytočným úrazom.

Poistenie

Zdanlivo s bezpečnosťou nemá veľa spoločného. Ak však poistenie pre prípad záchrany uzatvoríte, nepriamo tým myslíte nielen na svoju bezpečnosť, ale aj na bezpečnosť svojho dieťaťa. V poistení sú totiž, ako inak, výluky. Poistné plnenie si nebudete napríklad môcť uplatniť, ak sa budete pohybovať mimo vyznačených turistických chodníkov (existujú výnimky, treba pozorne čítať poistné podmienky) a ak bude vo vašej krvi zistený alkohol. Pivko na chate si možno odpustíte a možno si tým zachováte vyššiu pozornosť, ako keby ste sa ním najmä v lete osviežili a „ťaplo“ by vás na slniečku. Tiež možno nebudete tak benevolentní k odbiehaniu vašich ratolestí mimo turistickú trasu, kde terén nemusí byť už až tak bezpečný a kde sa môže stať čokoľvek.

Fotogaléria k článku