Začať by sa dalo aj v rekreačnej oblasti Remitáž za obcou Jelenec, trasa odtiaľ je trochu dlhšia. Máme však aj dvoch maličkých turistov vo veku 2 roky, preto najkratšia trasa. A dobre sme urobili, pretože sa úplne naplnila predpoveď horúceho dňa.

Trasa

Kostoľany pod Tribečom – sedlo pod Gýmešom – Gýmeš (vyhliadka pod hradom) – Gýmeš (hrad) – sedlo pod Gýmešom – Kostoľany pod Tribečom

V obci Kostoľany pod Tribečom sa na začiatku žltej značky smerom na hrad nachádza menšie parkovisko a dva drevené altánky, slúžiace na oddych. O ôsmej hodine ráno sme pohodlne zaparkovali (bolo tu len jedno auto) a mohli sme vyraziť. Trasa až do sedla pod Gýmešom vedie neustále lesom a nie sú na nej prakticky žiadne závratné stúpania, výškové metre sa naberajú pozvoľne a nenápadne. Ešte uvediem, že trasou vedie aj Kostoliansky náučný chodník (Gýmeš – Kostolianske lúky), ktorý bol vybudovaný v roku 2013. Jeho dĺžka je 27,6 km a má celkovo 34 zastávok. My sme ich na našej trase našli len zopár. Ostatné sú rozptýlené v okolitých lesoch od Žirian až po Velčice.

Pre dospelého je celé stúpanie lesom prakticky nenáročný terén. Keďže je s nami kvarteto drobcov, náš postup je ležérny. Deti sú zvedavé a pri všeličom sa zastavujú. To jednoducho treba akceptovať. Najväčšiu zábavu majú z bystrušky, ktorá leží na chrbte a nevie sa otočiť a pohnúť ďalej. Na jednom mieste je tabuľa upozorňujúca na ťažbu a aj chodník je miestami zaprataný konármi. Nie je to však nič neprekonateľné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po asi hodine sme v sedle pod Gýmešom, tu robíme malým prestávku na občerstvenie. V tomto mieste sa napájame na zelenú značku vedúcu na hrad. Po žltej sa oplatí odskočiť na neďaleký Studený hrad, sú tam krásne vyhliadky. Tam som bol presne pred 10 rokmi, ale na Gýmeši som vtedy nebol. Celkovo v pohorí Tribeč mám pochodené len najjužnejšie časti okolo Zobora a Žibrice, a to len vďaka tomu, že v meste pod Zoborom som mal svoju alma mater.

Po občerstvení a oddýchnutí pokračujeme ďalej, les vystrieda lúka s pražiacim slnkom a aj stúpanie je prudšie. Po lúčnom úseku zase vchádzame do lesa a o pár minút sme pred bránami hradu. Tento úsek, s ďalšími úsmevnými príhodami s bystruškami a botanickými okienkami nám trval polhodinu.

Teplo robí svoje, aj deti sú celkom unavené, tak ohliadku samotnej zrúcaniny nechávame na neskôr a ideme si najprv v upravenom ohnisku založiť ohník a opiecť niečo pod zub. Taký skorý obed. Hľadanie vhodného suchého dreva je tu celkom problém, okolie ohniska je od suchárov úplne vyzbierané. Treba ísť trochu ďalej a vďaka tomu nachádzam v lese a aj nižšie na zelenej značke pekné skalné vyhliadky. Výhľady z nich sú najmä na severozápad. Drevo na ohník sme nakoniec úspešne našli, takže sme čo-to zjedli a oddýchli sme si.

Po zahasení ohňa nasledovalo finále výletu, prehliadka samotnej zrúcaniny hradu Jelenec (Gýmeš). Tu sme ale neboli chránení stromami a slnko na nás nemilosrdne pražilo. Hrad je pomerne rozsiahly a prejsť ho celý zaberie dosť času. My sme sa samozrejme nedostali úplne všade a s drobcami sa to samozrejme ani nedá. Nášmu malému sa asi najviac páčil tunel vytesaný do skaly. Prehliadku sme ukončili posedením na vyhliadke nad hlavnou bránou. Boli odtiaľto pekné, takmer kruhové výhľady. A čo nebolo vidieť odtiaľto, bolo vidieť z iných miest zrúcaniny. Mne osobne sa najviac páčil pohľad na protiľahlý Veľký Lysec a pod ním sa čupiace Kostoľany pod Tribečom.

Práve nastalo poludnie a to je čas poobedňajšieho spánku našich detí. Vedel som, že malého budem musieť väčšinou nosiť. Myslel som si, že o tomto čase budeme naspäť pri aute, ale trochu som sa prerátal. Našťastie dole kopcom sa ide ľahšie ako hore. Zostup sme samozrejme zvládli omnoho rýchlejšie ako výstup, trasa bola rovnaká, čiže na nej nemám čo opisovať.

Keď sme sa dogúľali k altánku pri parkovisku, sadli sme si a ešte trochu oddychovali. Malý a ani dcérka našich parťákov nám našťastie na rukách nezaspali. No akonáhle sme ich naložili do sedačiek, do pár minút zalomili úplne všetci. Cestou domov som teda išiel čo najpomalšie, nech si pospia čo najdlhšie.

Záver

Rodinná túrička na Dúň a zrúcaninu hradu Jelenec (Gýmeš) sa vydarila. Pre naše dvoj- a štvor-ročné deti to bol slušný záber, ale samozrejme sme im vždy pomohli, keď nevládali. A priznám sa, nakoniec sme, aj z toho tepla, boli ustatí všetci. Spoznávanie ďalších zákutí Tribeča sa mi páčilo a už sme začali pokukovať po ďalšom podobnom cieli v ňom – zrúcanine hradu Hrušov.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek