Trochu teórie

V prvom rade si treba položiť niekoľko otázok:

1. Koľko je stupňov?
2. Aké je počasie?
3. Kde budem jazdiť?
4. Ako budem jazdiť?

Koľko je stupňov?

Klasika – čím nižšia teplota, tým teplejšie oblečenie. Tu nie je veľmi o čom špekulovať.

Aké je počasie?

Tu sa to začína zamotávať. 13 °C v tieni nie je vždy rovnakých. Keď je bezvetrie a krásne svieti slniečko, je to na tričko aj v zime. Keď sa ale slnko schováva pod mrakmi a poriadne fúka, niektorí nepohrdnú zimnou bundou ani v lete. Pocitovú teplotu ale treba brať do úvahy vždy a v každom dopravnom prostriedku na deti, takže tento bod má určite každý dávno v malíčku.

Kde budem jazdiť?

Tu naše úvahy naberajú špecifickejší cyklistickejší ráz. Teplota vo vozíku je totiž napoludnie na petržalskej hrádzi úplne iná než v hustom lese, hoci teplomer v tieni ukazuje rovnaké číslo. Netreba tiež zabúdať na to, že kým my na bicykli športujeme, mimino vo vozíku sa len vezie a (v ideálnom prípade) spí. Takže zatiaľ čo nás šliapanie proti silnému vetru fajn zohreje, drobca v závese vetrisko zas dosť ochladzuje, a to aj vtedy, keď nie je úplne studený. Riadiť sa vlastnými pocitmi tepla a zimy sa teda dá len veľmi obmedzene. Samotné miesto a to, či je alebo nie je na slnku, ale nie je posledným určujúcim faktorom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ako budem jazdiť?

Najšpecifikejšia cyklootázka. V pomalom a dlhom výšľape na priesmyk v Dolomitoch je dieťaťu vo vozíku rozhodne inak teplo než pri rýchlom a svižnom zjazde na rovnakom mieste a v rovnakom čase. Pri pomalej bicyklovačke, napríklad so starším súrodencom, treba rátať s tým, že slniečko môže vozík pekne vyhriať. Keď si ale tatko chce poriadne zajazdiť a v hustom lese si užíva parádny zjazd po hladkej asfaltke, nemá drobec o čerstvý, ničím neohriaty vzduch núdzu. V takomto prípade (ale aj v zime a v silnom vetre) je dobrou pomôckou pršiplášť na vozík, vďaka ktorému na drobca nebude toľko fúkať a bude mať vo vozíku príjemnejšie podmienky. Kto má vozík s otváracími bočnými okienkami, môže vymoženosť používať aj pri trošku vyšších teplotách a pomalších rýchlostiach.

Keď si teda premyslíme odpovede na tieto štyri otázky, prídeme na to, že niekedy aj v najhorúcejšom lete bábätku dobre padne svetrík, prípadne že ani v zime nemusí byť vždy naobliekané tak, že mu nevidno ani oči. Dôležité je uvedomiť si, že vo vozíku často panujú iné podmienky než vonku a že drobec vo vnútri sa, na rozdiel od nás, veľmi nehýbe (ak zrovna nereve ako tur) a ani naňho (v ideálnom prípade) nesvieti priamo slnko. Treba sa vždy zamyslieť, kde a ako budem s bábätkom jazdiť a aké budú tým pádom podmienky v cyklovozíku. Samozrejme, ideálne je čas od času skontrolovať, ako sa dieťatko má, a prípadne mu nejakú vrstvu pridať alebo odobrať, nie vždy sa to však dá (rodičia pohoničov by vedeli rozprávať).

Praktické rady

Po roku a necelých dvoch tisíckach kilometrov jazdenia s cyklovozíkom sme si našli svoje cestičky, ako doň Luciu obliecť, aby jej bolo vždy fajn (a aby sme kvôli tomu nemuseli zastaviť, pochopiteľne). Síce sme všetci úžasne jedineční a každému vyhovuje niečo iné, dobrých rád pri výchove detí nie je nikdy dosť (všakže), takže teraz svojou troškou prispejem tiež. Podotýkam, že jazdíme s manželom sami, čiže relatívne rýchlo, zväčša po lese a dieťa spí len za jazdy. (Takže nezastavujeme. Fakt. Ani vo veľmi veľmi dlhom stúpaní. Naozaj.)

Zima

podľa počasia, nie podľa kalendára, teda asi pod 5 °C

V zime jazdíme minimálne, vozík však využívame občas ako kočík. Top kúskom oblečenia je zimná kombinéza, pod ktorú Lucii navlečiem toľko vrstiev, koľko aktuálne treba. Základ je body s dlhým rukávom a legíny alebo pančušky – kombináciu možno niekoľkokrát znásobiť, prípadne pridať svetrík. Na hlave nechýba kuklička, čiapka a kapucka. Na nohy dávam hrubé ponožky (ale fakt hrubé) alebo botičky/návleky z merino vlny, ktoré Lucii dávam aj do nosiča. To všetko s Luciou vo vnútri zakryjem dekou. Keď sme ešte používali miminkovník, snažila som sa vypchať dekou aj priestor pod Luciou. Vo fakt hnusnom nečase používame spomenutý pršiplášť zároveň s decentne otvorenými bočnými okienkami.

Jar/jeseň

5 °C – 20 °C

Základ (body + legíny) zostáva, len zimnú kombinézku mením za flísovú alebo softshellovú (podľa teploty a vetra), prípadne ich kombináciu. Drobec v tom síce nevyzerá zrovna ako od Versaceho, ale pre nás je to pre mimino najpraktickejší kus oblečenia. A pohľad na malého kozmonauta v lese je na nezaplatenie. Ak je už teplejšie, dávam len svetrík. Nechávam aj kuklu (v prípade potreby ju dopĺňam o čiapku), hrubé ponožky a na vrch deku. Pršiplášť používame len na dlhé chladné zjazdy alebo vo fakt hnusnom vetre. Samozrejmosťou sú otvorené bočné okienka. Vo všeobecnosti sa mi osvedčilo dať dieťaťu radšej viac tenších vrstiev než jednu hrubú (hoci navliecť na dieťa niekoľko vrstiev sa občas zdá byť nadľudský výkon). Ľahšie sa tak dá prispôsobiť premenlivému počasiu počas dňa a netreba mať v kufri až toľko alternatívneho oblečenia.

Leto

nad 20 °C

Body s krátkym rukávom alebo bez rukávov, legíny (kvôli slnku, lebo protislnečná clona často až na nohy nesiaha) a tenučká čiapočka – to keď je naozaj horúco. Keď je trošku príjemnejšie, pridávam tenké tričko a ponožky. Keď je ešte chladnejšie, tak aj svetrík. K dispozícii mám vždy deku alebo aspoň veľkú plienku, ktorou môžem Luciu ešte prípadne zakryť.

Bez ohľadu na ročné obdobie a teplotu

Vo vozíku nikdy nesmie okrem prebaľovacích potrieb chýbať deka, obyčajná látková plienka a pršiplášť na vozík. V kufri sa zas vždy vezie celý arzenál náhradného oblečenia a obutia (kto má Croozer, môže sa „rozšoupnúť“ viac, kto má Thule sa zas musí trošku krotiť). Ak sa teda náhle zmení počasie, rodičia zle odhadnú podmienky alebo sa drobec len vyváľa v kaluži či pogrcká, nič nie je stratené. Ale to už všetci rodičia určite dávno poznajú.

Obliecť dieťa je sranda. Zväčša vieme ako, občas aj čo. A keď nie, na internete nájdeme X rád, Y tipov a Z diskusných fór, ktoré sa venujú populárnej otázke. Nakoniec si však každý musí nájsť svoju cestu. A možno to niekedy ani nie je sranda, no vždy to stojí za to, pretože môcť zdieľať radosť z cyklistiky a spoznávania krajiny aj s malým človiečikom je úžasné. Fakt.

Fotogaléria k článku