Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cestou na Vápeč
Cestou na Vápeč Zatvoriť

Túra Vápeč s 2,5-ročným dieťaťom zo sedla Homôľka

Moje deti už dávno odrástli, ale mám neter, ktorá má dve rozkošné princezné. Kým boli mladí bez detí, boli zvyknutí veľa cestovať, no po narodení Vikinky cestovanie výrazne obmedzili. Honzovi turistika veľmi chýbala a keď na Vianoce dostal detský nosič, začal plánovať túry. Keď mala Vikinka 2,5 roka, vybrali sme sa na Rokoš, ktorý princeznička v nosiči skoro celý prespala. Honzu to neodradilo a o mesiac sme sa vybrali na Vápeč.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+616 m stúpanie, -616 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 30.07.2016
Pohoria
Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Voda
sedlo Homôľka (bufet)
Doprava
sedlo Homôľka (bus, parkovisko v sedle pri bufete)
SHOCart mapy
» č.1083 Prievidza, Žiar (1:50.000)

Trasa

Sedlo Homôľka – Hálučie (842 m) – sedlo Blažovec – Srvátková lúka – sedlo Palúch – Vápeč a späť

Autom sme sa odviezli na Homôľku, Vikinku posadili do nosiča a odratávali sme prvé metre. Pred vstupom do lesa je krásna horská lúka s výhľadmi, a tak sme slečnu vysadili, že nech trochu trénuje nožičky do kopca a my sme sa tešili z pekných výhľadov. Viki však viac ako výhľady, zaujali v tráve lúčne koníky a začala ich chytať. No a tak ju to zaujalo, že sme si mysleli, že sa ďalej nepohneme. Tyčinky ju však presvedčili a napokon vliezla späť do nosiča.

Cesta lesom bola celkom príjemná a rýchla. Honzo je mocný chlap, s dobrou kondičkou a ja som zabávala dieťa rozpávaním a hraním sa na skrývačku poza stromy, a tak cesta ubiehala. Veľkým zážitkom bolo zopár kozičiek a ovečiek, ktoré sa sem ktovie odkiaľ zatúlali. Po čase Vikinka zaspala a rýchlo sme odkrojili ďalší kus cesty.

Keď sa však zobudila, bola nevrlá, hľadala mamu, ale cukríky jej zlepšili náladu, a tak chvíľu po svojich, chvíľu v nosiči, zdarne sme dorazili na Vápeč. Počasie bolo nádherné, výhľady úžasné, na vrchole kopec ľudí a my sme sa s úľavou zložili na bezpečné miesto, ďalej od okraja skál.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vytiahla som „podritník“, usadila naň Vikinku a pustili sme sa do papania. Honzo bol prvýkrát na Vápči a nešiel sa nasýtiť výhľadov, Vikinka zas cukríkov a ja spokojná, že sme to tak hravo zvládli, som si s úľavou vydýchla.

Predčasne!!!

Viki po chvíli mala dosť cukríkov i hrania sa s podritníkom a zrazu vyrazila odvážne na prieskum. Vrchol je však veľmi členitý a okraje tvoria skalné zrázy. Ocko hneď vyštartoval za ňou a snažil sa chytiť ju za ruku. No Vikinka bola práve v období vzdoru a podľa hesla „ja sám, ja sám“, odmietla akúkoľvek pomoc. To už ocinko začal podliehať panike a zvýšil na princezničku hlas. A to nemal robiť, lebo Vikinka spustila taký rev, aký Vápeč ešte nezažil. Vrieskala, metala sa, hádzala – no proste hysák ako vyšitý!

Keďže sme nechceli kaziť ostatným turistom krásny deň v prírode, horko–ťažko sme ju narvali do nosiča a utekali z kopca dole. Po pár minútach sa Viki ukľudnila a v sedle Palúch to bolo opäť zlaté dievčatko, ktoré ocka odprosovalo a hladkalo po vlasoch. S tak trochu pokazenou náladou, ale už v kľude sme prišli na Srvátkovú lúku, ktorú Vikinka cestou hore prespala a tam sme sa posadili a oddychovali.

A tu nastala najpríjemnejšia časť túry. Dieťa sa začalo samé veselo zabávať – zbierala a následne ukladala šišky, hrala sa s turistickými paličkami, liezla po rebríku, chodila po kláte ako po kladine a mala neskutočne dobrú náladu.

Keď sa dostatočne vyhrala, pobrali sme sa chodníkom smerom na Homôľku. V lese sme sa opäť hrali na skrývačku, zbierali listy, učili sa poznávať kvietky, no skrátka bolo fajn. V jednom mieste sa Vikinka pustila dole svahom do lesa. Išla odvážne, ale keď zrazu dačo zašušťalo, rýchlo a s vytreštenými očami sa vrátila na chodník. Tak nejako sme nakoniec došli k autu a nanuk v bufete bol sladkou bodkou za túrou.

Záver

Túra určite nie je to pravé orechové pre malé dieťa. Deťom sú ukradnuté ďaleké výhľady, prekonané kilometre či dosiahnutie vrcholu. Úplne im stačí vyjsť si na lúku a tam chytať koníky či ísť k potôčiku a tam hádzať kamienky.

No aj rodičia majú nárok plniť si svoje turistické sny! A tak nech, treba hľadať kompromisy. Pokiaľ majú rodičia dobrú kondičku, rátajú s tým, že budú musieť dieťa niesť možno aj celú trasu a sú pripravení na nepredvídateľné okolnosti, vyjdú aj na Vápeč.

Nejako sa začať musí!

Fotogaléria k článku

Najnovšie