V prvom článku som na úvod dala pár tipov ohľadom logistiky, a potom som popísala turistiku v rezerváciach Zingaro a Monte Cofano, plus sme výletnícky navštívili mestečko Erice, jaskyňu Mangiapane, Tonnaru di Scopello a San Vito Lo Capo. V tomto článku spomeniem návštevu antických chrámov v Selinunte a Segeste, kde tiež viete nachodiť kilometre, k tomu pridám krátky výlet v rezervácii Bosco della Ficuzza, a podelím sa aj o pár ďalších tipov na menšie výlety.

Deň 4: Antické chrámy v Selinunte a v Segeste

Štvrtý deň dovolenky sa chystáme spoznávať naozaj dávnu históriu, konkrétne antické chrámy v Selinunte a v Segeste. Pôvodne sme zvažovali aj Agrigento, ktorého Údolie chrámov zapísané v UNESCO je asi najznámejším miestom pre obdiv antických chrámov na Sicílii, ale to je z Castellammare del Golfo dve hodiny jazdy autom len jedným smerom, takže usudzujeme, že to necháme na iný výlet. Do Selinunte, ktoré leží na pobreží cca 60 km na juh, to máme necelú hodinu. Keďže nie som veľmi na vypisovanie histórie, tak len stručne spomeniem, že Selinunte bolo kedysi dôležitou gréckou kolóniou a v čase najväčšej slávy okolo roku 409 p. n. l. malo cca 30 000 obyvateľov. Mesto bolo zničené počas prvej Púnskej vojny medzi Kartágom a Rimanmi, cca okolo roku 250 p. n. l. Vtedy patrilo pod Kartágo, ale zničili ho samotní Kartagenci, aby počas vojny obraňovali menej miest.

Mesto ležalo priamo pri mori, na dvoch vyvýšených miestach. Ruiny boli postupne objavované od cca 19. storočia. Dnes je v Selinunte najväčší archeologický park (vzhľadom na rozlohu, 40 hektárov). Antických stavieb tu bolo viac, chrámov dokopy 5, ale len chrám bohyne Héry (chrám E) bol znovupostavený z pôvodného materiálu v rokoch 1956 - 1959. Každopádne aj prechádzka ruinami je veľmi zaujímavá, každá stavba má informačnú tabuľu aj v angličtine, a tak to je celkom poučné čítanie. Pomedzi ruiny sú vytvorené chodníky, často je možné skákať priamo po obrích opracovaných kusoch vápenca, z ktorého boli stavby postavené. V Selinunte nakoniec nachodíme medzi všetkými chrámami cca 4 km, čo na pekelné teplo, ktoré zasa máme, aj stačí. Nezvyknem nechávať linky na wikipédiu, ale v tomto prípade nájdete dobre spracované informácie s množstvom zdrojov, takže ak vás zaujíma viac, nech sa páči.

Zo Selinunte mierime ešte za jednou perličkou, vzdialenou cca 13 km juhozápadne. Navštívime kameňolom Cave di Cusa. Práve tu sa ťažili veľké vápencové bloky na stavbu antických chrámov v Selinunte. Kameňolom je v dnešnej dobe nenápadný, ale o to väčší údiv v nás vzbudzujú veľké bloky už orezaných kameňov, ktoré nestihli byť použité na stavbu. O tomto mieste by sme netušili, nebyť geocachingu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od Selinunte sa presúvame do Segesty, ktorú máme po ceste naspäť do Castellammare del Golfo. Segesta bola jedným z významných miest Elymskej kultúry a večný rival Selinunte. Bola zničená v roku 307 p.n.l., ale aj znovupostavená. Doteraz tu stojí chrám a amfiteáter s úžasným výhľadom. Osobne sa mi tu páči viac než v Selinunte, chrám stojí v krásnom prírodnom prostredí vo výške 304 m. K amfiteátru je potrebné vyšliapať do kopca trasu dlhú cca 2,5 km. Chodí k nemu aj kyvadlový autobus, ale čo by sme to boli za turisti, keby sme sa vozili, ideme my pekne pešo. V okolí amfiteátru sa dá pekne pomotať, odporúčam počkať na zlatú hodinku a pofotiť okolie, prípadne si nájsť zaujímavé pohľady na chrám.

Parametre trasy: Selinunte - 4 km, prevýšenie 70 m, Segesta - 5 km, prevýšenie 200 m

Deň 5: Rezervácia Bosco della Ficuzza

Toto je asi najvzdialenejšia lokalita, ktorú sa chystáme navštíviť, pred nami je 1,5 hodiny v aute smerom do vnútrozemia, do lokality neďaleko mafiánskeho mesta Corleone. Rezervácia Bosco della Ficuzza je súčasťou pohoria Monti Sicani, ktorému dominuje 1613 m vysoký vápencový vrch Rocca Busambra a pod ním je parádny mediteránsky les. Nás k návšteve motivuje práve les a tiež séria kešiek od rovnakých autorov ako v rezerváciách Zingaro a Monte Cofano.

Najprv sa zastavujeme v dedinke Ficuzza pri kráľovskom paláci postavenom v roku 1799 pre kráľa Ferdinanda III., ktorý sem rád chodieval na poľovačky. Palác je dostupný aj verejnosti, my však namiesto prehliadky uprednostňujeme prírodu, a tak sa autom presúvame o pár kilometrov ďalej, aby sme sa vybrali pešo k jaskyni Grotta del Romito, ktorá sa nachádza vo vápencovej stene medzi vrchmi Rocca Ramusa (1276 m) a Rocca Busambra (1613 m). Chodník najprv vedie širokou štrkovou cestou len s miernym stúpaním, sem tam s výhľadmi na krásne vápencové steny, sem tam v tieni mohutných dubov. Posledných cca 500 m už stúpame len lesným chodníkom, úplne posledné metre k jaskyni sú strmá šplhačka po kameňoch a koreňoch stromov.

Názov jaskyne Grotta del Romito pochádza zo sicílskeho slova "rumitu", ktoré znamená pustovník. Legenda, ktorá je spoločná aj pre iné sicílske jaskyne, hovorí, že pod zemou jaskyne sa ukrýva obrovský poklad banditov z Corleone. Od jaskyne bohatej na kryštály kalcitu je výhľad do krajiny, hoci je trochu obmedzený okolitými stromami. Z jaskyne sa vraciame k autu rovnakou cestou.

Parametre trasy k jaskyni a naspať: 6 km, prevýšenie 240 m

Ďalej už pokračujeme v autoturistike s krátkymi prechádzkami za keškami. Celou rezerváciou sa dá ísť autom (štrková cesta), cesty, kam sa nedá, sú označené zákazom vjazdu. Robíme si postupne prestávky - najprv pri jazerách Coda di Riccio, ktoré boli vytvorené umelo pre zavlažovanie okolitých pastvín. Potom na Alpe Cucco, odkiaľ vedie chodník hore na najvyšší vrch Rocca Busambra. My len poobdivujeme vápencovú stenu najvyššieho vrchu, túra na vrchol je náročná. Čakajú nás ešte dve kešky a pri nich výhľadové body, oba sú dostupné autom. Prvým je výhľad na údolie Cerasa s pieskovcovými skalami, druhým je veža Portella di Vento, ktorá mala byť podľa informácií v listingu kešky niečo ako rozhľadňa, ale nachádzame ju zatvorenú. A tak sa aspoň chvíľu pomotáme po okolí, a potom sa poberáme naspäť.

Deň 6: Calatafimi Segesta, Salemi, Alcamo, Balestrate

Posledný celý deň našej dovolenky venujeme keškovaniu. Berte nasledovné miesta ako tipy na mini výlety, vhodné na poobedie alebo odbehnutie si od mora. V mestečku Calatafimi Segesta navštívime ruiny hradu nad mestom. Sú voľne dostupné a z chodníka k ruinám je pekný výhľad na mesto samotné. Potom sa presúvame do Salemi, ďalšieho malého mestečka uprostred vinohradov typických pre tento región neďaleko Trapani. Prechádzame si najmä starú časť mesta, kde je na stavbách citeľný arabský vplyv.

Po Salemi nasleduje Alcamo. Toto mesto je menej historické, napriek tomu sa chvíľu pomotáme v staršej časti, a potom sa vyvezieme serpentínami nad mesto do rezervácie Bosco di Alcamo. Nás zaujímajú najmä pozostatky stredovekej cisterny na vodu (alebo aj vodného rezervoáru) s názvom La Funtanazza. V lese je veľmi príjemne, preto je toto vhodný tip na výlet, ak sa chcete vyhnúť slnečnému úpeku. V rámci rezervácie sú aj ďalšie chodníky, my však máme ešte iné plány, a tak to od cisterny otáčame.

Mierime do posledného mestečka nášho dňa, Balestrate. Ale ešte predtým sa zastavujeme pri hrade Calatubo, ktorý však nie je verejnosti dostupný. V Balestrate máme v pláne návštevu pieskových jaskýň na pláži, prejdeme k nim priamo po pobreží, poskakovaním po kameňoch a útesoch. So spiacou Ditou v manduce to je celkom sranda. Záver dňa si potom užívame na parádnej pieskovej pláži. Kúpať sa ešte nedá, ale hrať sa v piesku áno.

Deň 7: Saline della Laguna

Pred odletom domov máme ešte trochu času, a tak ho chceme využiť na návštevu soľných polí neďaleko Trapani. Dá sa tu pozrieť mlyn a menšie múzeum, tiež odviezť sa loďkou na neďaleký ostrov. Dnes je však veľmi veterno, a tak loďky nepremávajú. Tak aspoň si popozeráme okolie, kúpime nejakú soľ ako suvenír a môžeme ísť na letisko, čím končíme dovolenku.

Výlety spomínané v tomto článku sa konali v dňoch 8. - 11. 5. 2017.

Autori fotografií: Matúš Morong a Andrea Morongová

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek