Trasa

Čierny Balog – Čiernohronská lesná železnica – Vydrovo, konečná zastávka – Obrubovanská dolina – salaš Obrubovanec – Tlstý javor – Drábsko

Čiernohronskou lesnou železničkou z Čierneho Balogu

Ranný presun do Čierneho Balogu z Čertovice, kde sme po túre v Nízkych Tatrách spali v novootvorenom Domčeku Horskej služby, trvá autom len niečo vyše pol hodiny. Máme ešte čas nakúpiť raňajky v miestnej samoobsluhe. Železnička premáva každú hodinu od 9-tej ráno a nám to presne vyšlo na vláčik o 10-tej. Kupujem lístky a hoci potrebujeme ísť len na konečnú v závere lesníckeho skanzenu Vydrovo, musím kúpiť spiatočný. Čo už.

Náš vláčik pozostáva z malého tmavočerveného motoráka, ktorý tlačí dvojicu otvorených vyhliadkových vozňov. Všetci idú práve do nich. My s Kubkom však naskočíme radšej do motoráka. Má drevený interiér a dýcha z neho minulosť. Je oproti bežným motorákom stiesnený, však je postavený pre úzkokoľajku.

Vlak sa pohne a pomaly ideme po ulici v tesnej blízkosti domov, čo je dosť nezvyklé. Vlak onedlho opustí dedinu a vchádza do lesníckeho skanzenu. Z okien vlaku máme rýchlu prehliadku. Kubko tu už nedávno bol, a tak referuje, čo sa kde nachádza a čo sa mu najviac páčilo. Na zastávkach cestou tam vlak nestojí, zastavuje až pri ceste nazad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na konečnej zastávke vystupujeme, uistíme sprievodcu, že tu končíme a nevraciame sa nazad. Vlak nám síce ušetril len približne 4 kilometre, no bol pre Kubka silným motivačným prostriedkom. Raňajkujeme v neďalekom prístrešku, ktorý stojí pri chate a táborisku.

Obrubovanskou dolinou

Pri chatke je mostík cez potok, ktorým sa dostaneme na žltú značku, ktorá vedie po asfaltke. Kúsok ďalej je horáreň, pri ktorej sa dolina vetví na tri časti – Podtajchovú, Prostrednú a Obrubovanskú dolinu. Nás značka vedie do posledne menovanej.

Je jasný letný deň, blízko poludnia, a tak je aj primerane teplo. Dolina je sprvu dosť široká a popri ceste veľa stromov nerastie, takže pečie. Stúpame len minimálne a pochod asfaltkou nie je nič moc. Aspoň lesy okolo vyzerajú veľmi pekne. Dokonca malé stopy ťažby nevyzerajú tak otrasne ako v iných oblastiach, možno má na to vplyv blízkosť lesníckeho skanzenu a tu to robia tak, ako by sa malo všade.

Dolina sa postupne zužuje, tieňa pribúda a aj stúpanie konečne cítiť. Pri konci asfaltky sa vytráca značenie a hoci podľa mapy by sme to mali strihnúť cez potok a šliapať strmo hore, nezdá sa mi to a radšej pokračujeme ďalej po zvážnici a za zákrutou narazíme na značku. Stúpanie je tu už dosť strmé a Kubko začína mierne protestovať. Nasadím vhodnú tému rozhovoru, lebo mám dojem, že skôr sa nudí v doline, akoby naozaj nevládal.

Zvážnica postupuje lesom, ktorý je každú chvíľu iný. Občas prevládajú listnáče, inokedy zas vhupneme do čistej smrečiny. Prekrižujeme inú výraznú zvážnicu pri poľovníckej chatke. Je uzamknutá, no vnútri je zdevastovaná, vidieť do nej cez zamrežované okno s vybitým sklom. Povedľa je maringotka a oproti cez cestu posed. Na podstienku v tieni chaty dáme občerstvenie a pokračujeme ďalej.

V závere doliny je už zvážnica nepoužívaná, o čom svedčí vegetácia, ktorou zarastá. Asi tu s výnimkou turistov nikto veľmi nechodí. A aj tých je tu málo. Hoci je nedeľa a krásne počasie, nestretli sme nikoho.

Zo salaša Obrubovanec na Tlstý javor

Najkrajší les nás čaká v závere výšľapu, je to riedky les statných smrekov s konármi až po zem. Pomedzi ne vyjdeme na lúky na hrebeni. Prehupneme sa na druhú stranu a vysokou trávou sa dostaneme k salašu Obrubovanec. Okolie je zarastené veľkou trávou a ani okolo ohniska to nevyzerá, že by tu v poslednom čase bolo nejako rušno. Nazrieme aj dnu a stav zodpovedá tomu, ako o tom píše v diskusii pod článkom o tomto objekte. Pridlho sa nezdržíme, treba nám stihnúť autobus v Drábsku.

Vrátime sa nazad na hrebeňovú cestičku, na ktorej nie je taká vysoká tráva a pokračujeme mierne zvlneným terénom lúk a pasienkov. Toto je asi najvďačnejšia časť túry. Je tu veľa rôznych kvetov a úseky po lúkach sa striedajú s úsekmi v riedkom lese. Pri ceste dokonca miestami rastie slušné množstvo lesných jahôd. To náš postup značne spomaľuje. Čas však máme dobrý, tak sa napasieme.

Asi sme to trochu prešvihli, lebo v sedle Tlstý javor už medzičas nie je taký hviezdny. Radšej preto pokračujeme po štátnej ceste. Najprv sa odpojí žltá značka do Dobroča a potom aj červená hrebeňová smer Klenovský Vepor. Klesáme do Drábska po ceste, motivovaní stihnúť autobus, lebo inak by nám nezostávalo iné ako stopovať.

Stíhame to nakoniec bezproblémovo, ešte aj niečo zjeme a dorazíme zásoby pitia. Onedlho už stojíme v autobuse, ktorý nás v Čiernom Balogu vyloží kúsok od miesta, kde parkujeme.

Záver

Túra je z pohľadu dieťaťa trochu nezáživná a treba hľadať motivácie. Vlak na začiatku je priskoré vyvrcholenie zážitku, na čo sa ďalej ťažšie nadväzuje. Najmä úsek dolinou po asfaltke som mal čo robiť, aby Kubko nefrfľal. V hornej časti doliny a tiež na lúkach to už bolo fajn. Nakoniec som bol rád, že sme z časových dôvodov volili kratší variant. Bolo to asi veľmi teplým počasím, no Kubko mal už dosť. Prispieť k tomu mohlo aj to, že predchádzajúci deň v Nízkych Tatrách sme boli síce na krátkej túre, no mala slušné prevýšenie.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek