Túra Sicília – tipy na výlety s dieťaťom 1. časť
Sicíliu mám vo svojom pomyselnom zozname miest na turistiku už dlho. Veď koho by nelákala napríklad Etna. S 11-mesačným dieťaťom si však musíme dať trochu ľahšie a realistickejšie ciele, a tak si vyberáme oblasť v západnej časti ostrova a začiatkom mája 2017 tam strávime týždeň. Rada sa s vami podelím o turistické aj cestovateľské tipy.
Než začnete čítať ďalej, tu je zoznam miest, ktoré sme navštívili. Turistikovali sme v rezerváciach Zingaro, Monte Cofano a Ficuzza, prešli sme si historické mestečko Erice a antické chrámy v Segeste a Selinunte. K tomu sa pridalo pár ďalších pekných miest navštívených vďaka geocachingu.
Na úvod pár slov k logistike. Výber destinácie ovplyvňuje letecká dostupnosť, a keďže Ryanair lieta na linke Bratislava – Trapani, tak je jasné, že strávime týždeň na západnej časti ostrova. Nie som veľký fanúšik dovolenkovania s cestovnými kanceláriami (hoci mám aj takú skúsenosť). Radšej si všetko vymyslím a organizujem sama. Takže si riešime všetky záležitosti po vlastnej osi – letenky, ubytovanie, prenájom auta.
Letenky: Pravidlá pre lietanie s deťmi sa často menia. Niektoré spoločnosti prepravia dieťa do dvoch rokov zadarmo, u iných sa platí znížená cena letenky, ale dieťa zasa musí sedieť na rodičovi a nemá nárok na vlastné sedadlo. Tak to má aj Ryanair. Nám vyhovuje to, že zadarmo prepravia skladací detský kočík a aj ďalší kus detského príslušenstva (v našom prípade autosedačku – vajce do auta). Vajce odovzdávame na oboch letiskách pri check-ine, s kočíkom sa dá ísť až k nástupu do lietadla, máme ale aj Manducu, v ktorej Dita čaká tesne pred nástupom.
Ubytovanie: Po preskúmaní turistických a výletných cieľov sa rozhodnem pre prenájom apartmánu v mestečku Castellammare del Golfo, ktoré je asi 40 minút jazdy od letiska v Trapani. Tak či tak si musíme prenajať auto, aby sme boli schopní pobehať všetko, čo chceme, a ceny ubytovania mimo Trapani sú o čosi nižšie. V Castellammare del Golfo potom bývame asi 50 m od prístavu, čo je super lokalita.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Auto: Pri aute funguje klasika – objednáte si auto s vyzdvihnutím na letisku a dúfate, že dostanete nejaké pojazdné z rovnakej kategórie a je jedno, akej značky. Keďže sme traja, tak pre ľahšiu manipuláciu s Ditou aj kočíkom vyberám päťdverové VW Polo, na letisku samozrejme dostávame Peguot 207, ktorý je ale takmer nový, takže môže byť. Autosedačku si berieme vlastnú, prenájom autosedačky na týždeň by totiž stál tretinu prenájmu samotného auta. Rovnako riešim poistenie auta, ktoré je priamo u prenajímateľov predražené. Cez externého poskytovateľa máme poistenie malého auta do 20,- £ / týždeň (riešené cez UK web).
A konečne môžem začať písať o samotných výletoch. Hneď na druhý deň po prílete sa vyberáme pozrieť náš hlavný cieľ – rezerváciu Zingaro.
Deň 1: Rezervácia Zingaro (Riserva Naturale Orientata dello Zingaro)
Rezervácia Zingaro sa nachádza 13 km severozápadným smerom od Castellammare del Golfo. Je to krásne zachovalá skalnatá časť pobrežia plná puklín a jaskýň, tvorená mezozoickým vápencom s výmerou 1650 ha a s dĺžkou pobrežia okolo 7 km. V 70-tych rokoch 20. storočia tu chceli vybudovať cestu smerom na San Vito Lo Capo, ale po niekoľkoročných protestoch sa stavba nerealizovala a z územia sa stala prvá prírodná rezervácia na Sicílii, ktorú spravujú regionálne štátne lesy.
Rezervácia má dva vstupy – južný od Scopella a severný od San Vito Lo Capo. My ideme južným, platí sa vstupné, odporúčam si vytlačiť aspoň túto mapu. Chystáme sa prejsť až po severný vstup, keďže celým úsekom vedie geocachingová séria. Miestni to majú vymyslené dobre, v rezervácii sú okrem samotnej krásnej prírody a siedmych malých pláží (ktoré bývajú najčastejším cieľom) aj expozície múzea, toalety či miesta na piknik. Netreba sa však spoliehať na občerstvenie, to nájdete len pri vstupoch. Tiež odporúčam zobrať dostatok pitnej vody – pobrežie má minimum tieňa a chodník nejde takmer vôbec popri vode, ale naopak, stúpa a klesá a všelijako sa krúti, takže sa tu dá nabrať slušné prevýšenie.
My sme tu začiatkom mája a teplo je už teraz pekelné. Každý tieň vítam, s Ditou v Manduce mi je ešte teplejšie. Zastávky si robíme pri keškách, prezrieme si tiež každú expozíciu múzea, ktoré sú zamerané najmä na tradičný spôsob života v tejto časti Sicílie. Asi v polovici schádzame k pláži Cala Beretta, keďže potrebujeme osvieženie. Voda v mori je však ešte dosť studená. Len sa namočím, Matúš si dá aj zopár temp. Ťahákom celej trasy, okrem pláží, je jaskyňa Grotta dell'Uzzo. Je to skôr obrí previs než jaskyňa, ktorý ledva vtesnáme do hľadáčika fotoaparátu. Potom, čo si prejdeme trasu po severný vchod, sa vraciame s malými obmenami rovnakou trasou, s ešte jednou zastávkou na pláži Cala dell'Uzzo.
Parametre trasy: 14,5 km, prevýšenie 640 m.
Deň 2: Jaskyňa Mangiapane (Grotta Mangiapane), Erice a Tonnara di Scopello
Deň po návšteve rezervácie Zingaro si chceme prejsť rezerváciu Monte Cofano (t. j. prejsť sa okolo rovnomenného kopca), ktorá sa nachádza asi 30 km západne od Castellammare del Golfo. Je však dosť teplo a toto by mala byť turistika, preto radšej meníme plán a ideme spoznávať trochu histórie.
Jaskyňa Mangiapane (Grotta Mangiapane) sa nachádza neďaleko osady Scurati (v blízkosti východiskového bodu pre výlet okolo Monte Cofano) vo výške 60 m nad morom. Je 70 m vysoká a 50 m hlboká a bola osídlená od paleolitu. Do 50-tych rokov 20. storočia ju obývala rodina Mangiapane. Dnes tu je múzeum a minizverinec, vyberá sa symbolické vstupné. Vzhľadom na zvieratá a náučný charakter odporúčam návštevu práve rodinám s deťmi.
Po jaskyni sa presúvame do mestečka Erice. To leží na 751 m vysokej bájnej hore Eryx, ktorá trčí už z diaľky nad krajinou. Erice je obľúbeným výletným miestom, leží totiž len pár km od Trapani. Hore sa dá dostať autom, ale napríklad aj lanovkou priamo z Trapani. Pomotáme sa historickými uličkami, pozrieme si zaparený výhľad k Monte Cofano od hradu, a potom nás zrazu zahalí hustá hmla a teplota razom klesne o 10 stupňov, až nám je zrazu zima. Aj to je Erice.
Na záver mierime do Scopella, odkiaľ sme včera vyrážali do rezervácie Zingaro. Radi by sme si pozreli Tonnaru di Scopello. Vraj dýcha rybárskou históriou a má krásne výhľady na morské útesy. Na mieste sme však sklamaní. Jednak platíme parkovné, jednak vstupné, aby sme zistili, že sa vlastne len vieme dostať ku kúsku mora. Všade sú ceduľky „súkromný pozemok“, a keď sa miestneho pánka pýtame, že za čo vlastne platíme, a či tu teda je aj nejaká expozícia, tak nám odpovedá, že za „pláž“ (t. j. vybetónovaný kúsok pri mori) a WC (toi-toiky) a ochotu vlastníkov strpieť tu turistov. Hmm, tak teda ďakujem. Chvíľu sa tu pomotáme, ak vám ale ide len o fotku útesov, tak tú si viete urobiť aj sponad areálu.
Deň 3: Rezervácia Monte Cofano (Riserva Naturale Orientata di Monte Cofano) a San Vito Lo Capo
Monte Cofano je výrazný, 659 m vysoký kopec neďaleko mestečka Custonaci. Aj tu nás čaká kešerská séria a náš plán je prejsť okolo celého kopca dookola. Dnes by malo byť menej teplo, ale už keď parkujeme na konci Cornina pri dlhej pláži, tak začína byť pekelný úpek. Aj do tejto rezervácie sa platí vstupné, ale tiež je symbolické. Chodník nejde priamo po pobreží, ktoré je kvôli útesom nedostupné, výhľady na more však sú stále a zároveň chodník nemá také prevýšenie ako v rezervácii Zingaro.
Na trase je viacero zaujímavých miest. Prvým je veža San Giovanni, ktorá bola vybudovaná počas španielskej nadvlády v roku 1595 ako súčasť obrannej línie pred Turkami. Veža je verejnosti prístupná, vo vnútri nájdeme informačné tabule a z vrcholu je výhľad na pláž a záliv v Cornine, tiež je vidieť výraznú horu Eryx, na ktorej je mestečko Erice.
Ďalším bodom nášho výletu je Jaskyňa Kríža (Grotta del Crocifisso). Nachádza sa vo výške 55 m nad morom a pomenovaná je podľa malej kaplnky, ktorá stojí poniže jaskyne. Od jaskyne pokračujeme okolo hory smerom k veži Tonnara (Torre della Tonnara). Aj táto veža bola súčasťou obranného systému. Postavili ju v rozpätí rokov 1556 až 1560. Vo vnútri je expozícia ohľadom histórie veže a okolia.
Po krátkom oddychu v tieni veže váhame, čo ďalej. Je veľmi teplo, ale mne sa klasicky nechce vracať rovnakou trasou naspäť, radšej mám okruhy. Kúsok za vežou sa odpája chodník naspäť k miestu, kde parkujeme, cez sedlo pod Monte Cofano, ale to bude do kopca. Keď prídeme k odbočke, tak nachádzame ceduľu, že trasa je uzavretá. V mape ale máme ešte jeden chodník začínajúci o nejaký kilometer ďalej. Tak sa rozhodujeme preň.
Chodník stúpa prudko serpentínami medzi úzke skaly, ale tie aspoň na chvíľu vytvorili drahocenný tieň. Obiehame väčšiu skupinu starších turistov, tí sa nestačia diviť nášmu tempu v teple a najmä Dite v manduce. Výhľady, ktoré sa nám potom otvoria, sú úžasné. A pritom stačí pár desiatok výškových metrov. V sedle si dávame pauzu v tieni obrovského balvanu v kamennom válove. Je to asi jediné tienisté miesto v okolí. Hneď vedľa balvanu je cisterna s vodou, ale slúži skôr pre zvieratá. V okolí sa pasú kravy, celkom ich obdivujem na úpeku. Na vrchol Monte Cofano si v teple nechávame zájsť chuť, hoci nás hore láka keška. Ale už teraz som ako uvarená a s 11-mesačnou Ditou to nechceme v teple riskovať. Zostup je celkom rýchly, schádzame popri stále funkčnom obrovskom kameňolome.
Po výlete sa presúvame ešte do mestečka San Vito Lo Capo, na ktorom je vraj jedna z najkrajších pieskových pláží na Sicílii. Pláž si aj prejdeme, viac než tá nás zaujme kopec Monte Monaco nad mestom. Samotné mesto je klasicky turistické, čiže nič pre nás. My sa tu niekde chceme najesť, dať si pre nás typickú obedo-večeru okolo piatej poobede. Máme však problém nájsť reštauráciu, kde by v takomto čase varili. Všade nás odbijú, že až po 19-tej. Nakoniec nachádzame aspoň pizzeriu. Cestou „domov“ chytáme zlatú hodinku, a tak si ešte užívame slnkom zaliaty sicílsky vidiek.
Parametre trasy: 9,6 km, prevýšenie 384 m.
Pokračovanie výletov nájdete v ďalšom článku. Výlety spomínané v článku sa konali v dňoch 5. - 7. 5. 2017.
Autori fotografií: Matúš Morong a Andrea Morongová.
