Kaštieľ vo Svätom Antone a Banské múzeum v prírode

Miesta me navštívili, keď počasie štrajkovalo a dopoludnia prechádzala nad nami tlaková níž a bolo usmoklené počasie. Nemalo zmysel ťahať deti do prírody. Ráno prichádzame do Svätého Antona autom tak, aby sme stihli prvú prehliadku. Nerobí nám to problém, pretože deti ráno nepospia, sú to proste ranostaji.

Nie je tu ešte veľa turistov, so sprievodkyňou si prezeráme kaštieľ. Dospelí sme boli na kaštieľ asi viac zvedaví ako deti. Tým sa páčila najmä fontána na vnútornom nádvorí, ktorá bola napájaná vodou z jazierka v parku. Deti zaujala expozícia so zvieratami, mnohé z nich poznali.

Mimochodom, chodby kaštieľa sú plné loveckých trofejí, bohatstvom zveri boli okolité lesy povestné. Dážď medzitým ustal a po prehliadke kaštieľa sme sa prešli chodníčkami v blízkom parku pri kaštieli. Boli tu milé jazierka, malý vodopád a majestátne stromy. Z parku boli výhľady aj na Sitno.

Potom smerujeme do Banského múzea v prírode pri Banskej Štiavnici, ktoré nechceme vynechať a na ktoré sme počuli iba samé dobré referencie. Pred samotnou prehliadkou v podzemí si pozeráme krátky film, ktorý nás ešte viac nalákal – sedeli sme v miestnosti, z ktorej baníci fárali do podzemia. Potom si obliekame farebné gumené plášte, dostávame do rúk svietidlá a po schodoch klesáme k podzemnej expozícii – konkrétne ku štôlni Bartolomej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na trase pod zemou sme dosiahli hĺbku až 45 metrov a prezreli sme si celkovo 28 zaujímavostí spojených s banskou činnosťou, pričom sme pešo prešli takmer 1,5 kilometra. Je to jednoznačne najdlhšia prechádzka v podzemí na Slovensku. Zažili sme aj absolútnu tmu. Bol to bezpochyby skvelý zážitok, deti boli na seba pyšné, ako to zvládli.

Potom nasledovala prehliadka nadzemnej expozície, už bez sprievodcu, ktorá bola plná zaujímavých technických pamiatok, ktoré sa využívali pri ťažbe. Sú tu sústredené pôvodné ťažné veže či elektrické ťažné stroje, ktoré sa používali pri ťažbe neskôr. Videli sme napríklad animované video o tom, na akom princípe tajchy pracujú. Ich voda slúžila predovšetkým na poháňanie strojov pri ťažbe alebo na pohon strojov pre odčerpávanie spodnej vody. Práve jej odčerpávanie bolo dôležité pri hlbinnej ťažbe. Voda na pohon sa privádzala sústavou kanálov tam, kde ju bolo práve treba. Bol tu aj pútavý geologický chodník s ukážkami rozličných hornín. Našťastie ich kôpky aj po našej návšteve zostali v celku. Ku koncu sa deti zabávali a vyskakovali na vystavené ťažné vozíky pri vchode do múzea.

Tajch Klinger

Keďže sa zase o niečo viac zlepšilo počasie a vykuklo slniečko, ešte sa autom odvážame k tajchu Klinger, je to neďaleko od múzea. Celý tajch obchádzame peši po chodníku dookola. Vystihli sme chvíľu, keď tu okrem nás nie je vôbec nikto. Z hrádze pozorujeme poniže časť expozície pri banskom múzeu. Voda Klingera sa používa dodnes v šachte Ondrej, ktorá je súčasťou múzea. Mimochodom, práve tento tajch bol zobrazený na poštovej známke vydanej v roku 2003.

Banská Štiavnica

Turistické dni striedame s dňom zameraným viac na kultúru a pamiatky, a tak vyrážame do Banskej Štiavnice. Čoskoro zisťujeme, že jeden deň je veru málo na spoznanie všetkých krás utešeného mestečka s bohatou a dlhou banskou históriou, najmä keď sú vašimi spoločníkmi deti. Našu prehliadku začíname na hlavnej úzkej uličke, kde obdivujeme všetky krásne historické budovy aj pekne zrekonštruované hotely.

Zastavujeme sa v múzeu Kammerhof, ktoré je zamerané na históriu baníctva na Slovensku. Deti najviac zaujmú exponáty, s ktorými môžu hýbať, inak sa im to zdá príliš statické. Po prehliadke pokračujeme do mierneho kopca ku námestiu Svätej Trojice. Tu si deti niekoľkokrát samé prejdú pár sprístupnených metrov štôlne Michal, ktorá je pri informačnom stredisku na námestí. Malú prestávku si robíme v cukrárni, aby si deti trochu oddýchli.

Pokračujeme k siluete Nového zámku, ktorá sa na nás usmievala niekoľkokrát. A zase ideme do kopčeka. V zámku je sprístupnená expozícia protitureckých bojov s unikátnymi ukážkami zbraní, ktoré sa páčili najmä synátorovi. Prehliadku si robíme sami podľa vlastného tempa. Nás dospelých veľmi potešili výhľady na kalváriu. Od Nového zámku prechádzame ešte k Starému zámku.

Z uličiek sa každú chvíľu ukazujú iné pohľady so strechami, vežami kostolíkov, všetko je zasadené pekne do prírody, s množstvom zelene. Pri Starom zámku deti zaujali študenti, ktorí tu mali hodinu kreslenia. Deti ich mohli pozorovať pri tvorení, a tak sme napokon na prehliadku do Starého zámku nešli.

Keďže zvíťazil hlad, dlhšiu prestávku sme si s deťmi urobili v pizzérii pod námestím Svätej Trojice. Aj tu je cítiť banícku históriu, sú tu rôzne exponáty. Po hlavnej ulici klesáme ku autu. Ešte si všímame vchod do štôlne Glanzenberg po pravej strane, ďalší dobrý tip na návštevu. Máme šťastie na naozaj krásne počasie a aj vďaka nemu bola atmosféra v meste naozaj úžasná.

Zámerne sme však Banskú Štiavnicu nenavštívili cez víkend, kedy je tu asi ešte viac turistov, ale cez týždeň. Prispôsobujeme sa deťom a ostatné zaujímavosti, ako napríklad známu botanickú záhradu, si nechávame na budúce romantické potulky. Zvyšok dňa trávime v Štiavnických Baniach. Ak máte radi romantické zákutia a radi sa len tak pešo potulujete po úzkych a pekných uličkách, Banská Štiavnica je na to ako stvorená.

Banskoštiavnická kalvária

Z jedinečných pamiatok sme si chceli pozrieť banskoštiavnickú kalváriu. Vydávame sa sem v skoršie dopoludnie, aby sme sa vyhli veľkému počtu ľudí. Parkovisko je dolu pod kopčekom, je tu malé infocentrum s predajňou suvenírov, ktoré je možné využiť v horšom počasí alebo v daždi. My sme mali opäť šťastie na pekné počasie. Nikam sme sa neponáhľali a išli sme podľa detí, ktoré udávali tempo.

Postupne sme si pozreli všetky zastavenia krížovej cesty ako aj kostolíky. V dolnom kostolíku sme si pozreli pútavý film o obnove kalvárie a deti namaľovali kresby do pamätnej knihy. Mne osobne sa veľmi páčil stredný kostol, v ktorom sme vystupovali od vchodu najprv po strmých schodoch - veľmi mi to pripomínalo Taliansko. Bočné kryté vonkajšie schodiská čaká ešte rekonštrukcia.

Najvyššia časť kalvárie bola celkom strmá a bolo treba dávať pozor, schodom by sa na niektorých miestach zišla úprava. Najvyššie položený kostolík sa práve opravoval, a tak nebol jeho interiér prístupný a aj jeho najbližšie okolie ešte čakajú úpravy. To nám neprekážalo. Zhora sme boli odmenení kruhovým výhľadom na Banskú Štiavnicu a jej okolie. Zospodu sme si obzerali výhľadové lúky pred Paradajsom, na ktorých sme stáli.

Banská Belá a Halčianske jazero

Popoludnie sme sa rozhodli stráviť v okolí blízkej Banskej Belej. Jej farský kostol sv. Jána apoštola Evanjelistu sme obdivovali počas príjazdu do Štiavnických Baní. Mali sme šťastie, miestny mladý farár nám ho ochotne otvoril, a tak sme si ho mohli obzrieť zvnútra. Na pamiatku sme si odniesli zakúpené CD s informáciami o kostolíku. Obzreli sme si aj interiér staršej kaplnky, ktorá stojí pri kostole. Bola postavená baníkmi z vďaky za záchranu, keď boli zavalení v banskej štôlni, vedúcej priamo pod kaplnkou. Kaplnku používali katolíci v čase, keď farský kostol používali evanjelici.

Keď sme zhliadli historické pamiatky, pokračovali sme pešo po žltej značke ku krásnemu Halčianskemu jazeru obklopeného čiastočne lesom. Dlho sme pozorovali jeho vodnú hladinu, ktorú čerili kamienky, ktoré deti hádzali do vody. Z hrádze sme obdivovali blízky železničný viadukt, po ktorom premáva vláčik. Aj jazda vláčikom po trati musí byť pekným zážitkom. Na hrádzi stál domček, z ktorého sa ovláda vypúšťanie vody z jazera. Nestretli sme tu ani nohu, na brehu sme po celý čas boli sami, hoci boli prázdniny v plnom prúde. V porovnaní s Banskou Štiavnicou je tu pokoj a takmer žiaden turistický ruch. Ku jazeru môžete prísť aj na bicykli.

Záver

Štiavnické vrchy, ktoré som po prvýkrát navštívila ešte v detstve s rodičmi, bola pre naše deti dobrou voľbou. Turistika tu nie je až taká náročná, prevýšenia sa dajú zvládnuť, ak sú deti na turistiku aspoň trochu zvyknuté. Lákadlom bola rozhľadňa na Sitne, Sitniansky hrad aj Chata Andreja Kmeťa s gulášom. Spestrením Štiavnických vrchov sú tajchy, voda je ďalším veľkým lákadlom pre deti. Kultúrne pamiatky, ktorých je v banských mestečkách neúrekom, boli viac atrakciou pre dospelých. Banské múzeum s podzemím zaujalo naše deti asi najviac, bašta a sokoliarska škola v Štiavnických Baniach bodovali tiež. Dospelí milovníci cyklistiky si v Štiavnických vrchoch tiež prídu na svoje, manžel vyskúšal Sitno na horskom bicykli. Celkovo môžem Štiavnické vrchy pre rodiny s deťmi iba odporúčať.

Odkazy pre ďalšie námety a inšpiráciu

• Mesto Banská Štiavnica
• História Banskej Štiavnice
• Virtuálna Banská Štiavnica
• Banskoštiavnická kalvária
• Kalvária Banská Štiavnica
• Kalvária Horná Roveň
• Banská Belá
• Štiavnické tajchy
• Náučné chodníky v okolí
• Penzión Eliška v Štiavnických Baniach

Fotogaléria k článku

+37 ďalších fotiek