Osobne mám tieto časti Slovenska veľmi rada a je to aj preto, že tu nestretnete húfy turistov ako napríklad v susednej Terchovej, ktorá je za kopčekom. A verte, že pozerať sa na malofatranský hrebeň z pasienkov a lúk nad Zázrivou môže byť ešte zaujímavejšie, ako byť na malofatranskom hrebeni. Ponúka to iný, neopozeraný pohľad, ako keď sa na niečo chcete pozrieť z iného uhla. Počasie nám prialo a aj vďaka tomu sme si mohli vychutnávať široké pohľady. Pohybovali sme sa v nadmorskej výške okolo 850 metrov nad morom. Výlet prešli dve deti vo veku 5 a 7 rokov.

Trasa

Zázrivá, ústredie - starý kostol - kaplnka - salaš na Janíkovej - Paseka - Grúne - kaplnka - Zázrivá, ústredie

Smerujeme do Zázrivej

Do Zázrivej prichádzame autom, ktoré parkujeme pred miestnou Jednotou. Je nedeľa a je tu v plnom prúde malý miestny trh, najviac sa predávajú kvety a jarné sadeničky do záhrad. Prechádzame okolo bieleho kostola Nanebovzatia Panny Márie a centra pre seniorov.

Starý kostolík

Po kamenných schodoch smerujeme ku starému, zrekonštruovanému kostolíku, ktorý stojí hneď nad centrom Zázrivej pri miestnom cintoríne. Nie je omietnutý, iba pokrytý šindľovou strechou. Zvnútra na stenách visia pekné historické fotky z každodenného života Zázrivčanov. A tak sa môžeme nakrátko preniesť do minulosti a pozrieť si, ako to tu vyzeralo kedysi. Od kostolíka sa napájame na zelenú turistickú značku, ktorá nás bude z veľkej časti na našom výlete viesť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na zelenej značke

Vľavo od chodníka sú šťavnato zelené lúky plné rozkvitnutých žltých púpav. Krajšie obdobie roka ako toto si ani nemôžeme priať. Od lúk sa ukazujú rozsuteckí krásavci – Malý a Veľký Rozsutec. Vieme, že výhľady sa budú so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou iba zlepšovať a aj to nás poháňa vpred.

Po prvýkrát sme dnešnú trasu, v dlhšom prevedení a ešte bez detí, prešli viac ako osem rokov dozadu. Bol marec, skorá jar a príroda ešte nebola v takom rozpuku ako teraz. Pokračovali sme vtedy po rovnakej značke a potom ďalej hrebeňom od Javorinky smerom k Paráču, kde sme naďabili dokonca na medvedie stopy. Nebolo mi veru všetko jedno. Nádherné výhľady z lúk a pasienkov nás očarili už vtedy. Vedeli sme, že sa na tieto miesta musíme ešte niekedy vrátiť. A tak si to s odstupom niekoľkých rokov teraz plníme.

Náš chodníček stúpa medzi Pálenicou na ľavej strane a Jedľovinkou s vysielačom na pravej strane. Chodník je najstrmší na začiatku, čo nám pomáha pomerne rýchlo naberať výškové metre. Chvíľku ideme lesíkom, potom vychádzame opäť na lúky. Jedľovinku máme stále po pravej strane nad nami. Obzeráme si v spätnom pohľade Zázrivú a stráne nad ňou na opačnej strane. Práve tu vedie okolo družstva červená značka cez niekoľko usadlostí ku vzdialenejšej Pavláškovej skalke. A nad tým všetkým kraľuje hrebeň s Minčolom a Kubínskou hoľou. Aj toto je pekná alternatíva na potulky okolím Zázrivej, lebo na uvedenej trase nájdete niekoľko pekných chalúp.

Na lúke poniže chodníka spozorujeme korýtko s vodou, a tak odhadujeme, že týmito miestami chodia asi pasúce sa ovce. Nuž, v hornatom teréne z nich musia byť správne turistky, veď ako inak. Na lúkach sa vyníma farebný ružový vstavač – rastlinka, ktorá sa radí medzi orchidey. Prichádzame bližšie k vrcholku Pálenice. Na lúke sú poorané časti, ktoré si pamätám aj z prvej návštevy. Ktovie, čo je tu zasadené, či zemiaky, alebo niečo iné. Nie je tu nikto, koho by sme sa opýtali. Už z týchto miest sa otvárajú pekné pohľady na časti Ráztoky a Grúne – ktoré majú roztrúsené obydlia na širokých lúkach naokolo. Vľavo pozorujeme Pupovček a vzadu sa tiahne hrebeň s vyššou Okrúhlicou a spomínanou Javorinkou.

Kaplnka

Na okraji lúky obchádzame domy, ktoré sa tu iba stavajú. Chodník ide popod lieskový lesík a objavuje sa malá biela kaplnka. Na kmeni stromu si všímam drevený smerovník s textom – Zázrivá ústredie, ktorý ukazuje smerom, z ktorého sme prišli. Asi má naviesť na zelenú značku. Nad chodníkom na okraji lesa je lavička, a tak tu hodnú chvíľu sedíme, deti dopĺňajú energiu a nasávame okolitú krásu. Pofukuje vietor, čo nás príjemne osviežuje. Za kaplnkou po zelenej odbočujeme hore a naberáme ešte ďalšie výškové metre.

Po nespevnej ceste zdola nás dobieha skupinka hlučných motorkárov. Pozorujeme ich od Pálenice, prezrádza ich hluk. O chvíľu prefrčia okolo nás a našťastie sa nezastavujú a miznú. Jedľovinku nechávame za sebou.

Výhľady nad Grúňmi a stretnutie s Moravákmi

V spätnom pohľade obdivujeme Rozsutce, Stoh a ukazuje sa aj hlavný malofatranský hrebeň - na niekoľkých miestach je ešte pokrytý bielymi fľakmi snehu. Vidieť Boboty a Pupov. Stúpanie sa zmierňuje. Prichádzame na miesta, kde sa chceme zastaviť a pokochať sa výhľadmi. A zisťujeme, že tu nie sme sami. Za briežkom v závetrí sedia len tak na tráve dvaja Moraváci, ktorí sa tu tiež kochajú krásami prírody. Zastavujeme sa pri nich a dávame sa do reči. Vychádza najavo, že tu nocovali. Napokon využívame aj my malé kamenné ohnisko, ktoré tu urobili a deti si neplánovane opekajú nimi ponúknuté špekáčiky. Moraváci rozprávajú zážitky zo spania pod oblohou, ktorá bola v noci posiata žiariacimi hviezdami. A my sme dnes prví ľudia, ktorých stretli a sú nám celkom radi. Podľa toho, čo rozprávajú, majú schodený pekný kus Slovenska, od Ostravy to k našim horám nemajú až tak ďaleko. Po hodnej chvíli sa s nimi lúčime a pokračujeme ďalej. Prichádzame k salašu na okraji lúky.

Salaš na Janíkovej

Deti sa tešia dvom malým jahniatkam, ktoré sa držia pri svojej mame. Držia sa na nohách, ale odhadujem, že sa okotili len nedávno. Hlavné stádo oviec pri salaši nie je. Rozhliadame sa naokolo - zelená značka stúpa ku hrebeňu Javorinky. Okrem trasy pre peších si všímame zelené céčko. S deťmi vyššie do zalesnenej časti nejdeme, chceme zostať na miestach s výhľadmi. Vpravo pokračuje cyklistická trasa k miestnej časti Bane. Poniže na lúkach si všímame pasúce sa ovce – sú asi z tunajšieho salaša. Neďaleko od nich vidíme dvoch cyklistov. Podľa mapy zisťujem, že od Baní je možné po miestnych chodníkoch prejsť do časti Havrania, ktorá má tiež svoje čaro. Toto môžeme vyskúšať nabudúce pri ďalšej návšteve. Od salaša sa otvára ďalšia pekná scenéria na Malú Fatru, s Pálenicou po ľavej strane. Rozhodujeme sa, že zídeme naspäť cez Grúne – chceme si tu obzrieť domčeky.

Cez Grúne

Zo zelenej značky sa teda odpájame, schádzame k prvým chalupám osady Paseka, ktoré vidíme poniže pod salašom. Mnohé domčeky sú upravené na luxusné a honosné chalupy, stretáme prvých chalupárov, je tu zrazu celkom živo. Niektoré ovocné stromy ešte kvitnú. Na vlhkejších miestach, viac v tieni nachádzame rozkvitnuté koberce záružlia. Čoskoro sa napájame na asfaltovú cestu, ktorá sa využíva pre prístup autom či na bicykli. Oproti nám idú zdola dvaja cyklisti. Mladá dievčina bicykel smerom dohora viac tlačí, ako sa na ňom vezie, je to tu pomerne strmé. V ostrej pravotočivej zákrute sa odpájame z asfaltky a po spevnenej ceste prichádzame ku kaplnke, kde sme už boli.

Znova na zelenej značke

Napájame sa tak znova na zelenú značku, ktorou sme sem vychádzali dopoludnia. Dolu do Zázrivej schádzame po rovnakej cestičke. Nad korýtkom stretáme miestneho pastiera, ktorý s druhou časťou stáda vychádza hore ku salašu. Je mladý a na chvíľu sa s ním dávame do reči. Ovce nestoja, ale pomaly sa od nás vzďaľujú. Je sucho, a tak sa okolo nich víri prach. Pastier nám prezrádza, že stádo má 350 oviec. Potom sa lúčime a prajeme mu všetko dobré. Pomaly schádzame dolu. Predbieha nás cyklista, ktorý na horskom bicykli bez problémov schádza aj strmšiu časť chodníka. Okrem neho nestretávame nikoho.

V centre Zázrivej nasadáme do auta. Doma máme uvarené bryndzové halušky, a tak sa tentokrát nikde cestou nezastavujeme. Osvedčené máme výborné halušky v Jánošíkovom dvore v časti Petrová. Za kopčekom schádzame do Bieleho Potoka a prechádzame Terchovou. Pri Bielom potoku je riadne plno, kapacita parkoviska pri vstupe do Dier nestačí a autá parkujú kade-tade popri ceste. Dnes to tu muselo byť preplnené, zato my sme si v Zázrivej užívali samotu a stretli iba zopár turistov.

Záver

Zázrivské Grúne a ich okolie nás nesklamalo a mali sme radosť, že sme s deťmi znovuobjavili pekný kus prírody. Scenérie na jarnú prírodu v rozpuku boli úchvatné. Na mieste, kde sme sedeli s Moravákmi, by som bez problémov dokázala presedieť celý deň. Dlhšou alternatívou trasy môže byť pokračovanie na Javorinku, potom cez sedlo pod Okrúhlicou na Hoľu, odkiaľ je možné sa po žltej značke vrátiť cez Havraniu do Zázrivej.

My sme vzhľadom na deti uprednostnili pešiu turistiku. Ak máte radi bicykle, aj na tých sa dá zavítať. Po miestnej komunikácii odporúčam začať najprv v časti Dolina, potom prejsť cez Ráztoky a napokon prídete do časti Grúne. Prajem veľa pekných a nezabudnuteľných zážitkov.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek