Trasa

Hrebienok – rázc. nad Rainerovou chatou – Zbojnícka chata – Zbojnícke plesá – Starolesnianske pleso a späť

Kalamita

Po povinnom vývoze lanovkou na Hrebienok sa spolu s davom presúvame k rázcestníku Nad Rainerovou chatou, kde sa podľa môjho odhadu väčšia časť turistov oddelí, pokračujúc ďalej po červenej. Menšia časť, vrátane nás, bočí doľava hore do Veľkej Studenej doliny. Celý úvodný úsek leží v pásme lesa, ktorý je drasticky poškodený lykožrútom a kalamitou, vytvárajúc tak neuveriteľný kontrast medzi nádhernou panorámou ústia Studených dolín olemovanou nevábnymi stožiarmi suchých stromov.

Prvé metre modrou značkou vedú ešte zničeným lesom, a keďže ústie Veľkej Studenej doliny smeruje na juhovýchod, napriek ránu nám slniečko poriadne pripeká do zátylkov. Preto zanedlho s úľavou vítame vstup do chladivého tieňa lesa. Nanešťastie trvá len krátko a postupne vstupujeme do pásma kosodreviny, kde sa opäť môžeme vytešovať zo slnečného letného dňa. Modrá, bezoblačná obloha nad nami síce neposkytuje ani najmenší tieň, umožňuje nám však naplno a nerušene obdivovať krásy tatranskej doliny.

Dolinou

Dolná, zelená časť Veľkej Studenej doliny je lemovaná z južnej strany Štrbavým hrebeňom končiacim na Slavkovském štíte. Zo severnej strany ju lemuje Prostredný hrebeň kulminujúci Prostredným hrotom. Chodník vedie v týchto miestach naľavo, južne od dna doliny, kde tečie Veľký Studený potok. Vďaka tomu môžeme viac obdivovať protiľahlú stranu doliny s Prostredným hrebeňom, na ktorom sa dajú identifikovať skalné veže Veľkého a Malého kostola. Chodník sa postupne pozvoľna blíži ku dnu doliny a mostíkom cez potok sa dostávame na jeho druhú stranu, odkiaľ sa otvárajú trochu lepšie pohľady na Slavkovský štít vypínajúci sa vysoko nad nami. Stúpanie je zatiaľ nenáročné, to sa ale končí v mieste, kde chodník opäť križuje Veľký Studený potok. Za lávkou nasleduje strmý výšvih, z ktorého horných pasáží sa naskytá prvý impozantný výhľad na protiľahlý hrebeň s dominujúcim Prostredným hrotom, pokračujúci ďalej cez Priečne sedlo až k Javorovému štítu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výšvihom sa na krátkom úseku dostávame o 100 metrov vyššie až k Vareškovej kotlinke, kde sa nachádza Vareškové pleso. Najvýraznejším vrcholom nad Vareškovým plesom je Východná Slavkovská veža. Chodník sa dvíha ďalej a aj cez zaistené úseky nás privádza do najužšej časti, na dne ktorej leží Dlhé pleso. Odtiaľ vidíme prvýkrát cieľ našej cesty - Zbojnícku chatu, čo deti privítajú s úľavou. Dnes sa držia nadmieru dobre, avšak po posledných strmších úsekoch odhodlanie začína dostávať trhliny. K chate je to ale ešte pekných pár metrov, pričom najstrmšie, zdá sa, sú na samom konci.

Kofolový zisk

Keď sme konečne hore, dávame si zaslúžený oddych. Na obed je ešte skoro, no čapovanej kofole neodoláme. Nasledujúce minúty sa namáhavo snažím deťom vysvetliť hádam 20-násobný rozdiel v cene kofoly oproti akciám v potravinách. Hlavne v synových očiach vidím, ako preratáva zisk, ktorý zarobí na jednej fľaši, čo sem nabudúce vynesie. Schválne mu ju pribalím do batohu.

Po občerstvení a oddychu si na oblých skalách nad chatou urobíme niekoľko rodinných fotiek s krásnymi scenériami hornej časti doliny. Je úplne jedno, aké pozadie si zvolíme, všetko vyzerá úchvatne. Na rozdiel od úzkej dolnej časti sa Veľká Studená dolina vo svojej hornej časti výrazne rozšíri a vytvára nádherný priestor obkolesený hradbou hôr. Či už hrebeň Bradavica – Východná Vysoká najbližšie k chate, oddeľujúci dolinu od susednej Velickej, či časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v úseku Svišťový štít – Javorové štíty – Široká veža, alebo od nej vybiehajúca zubatá rázsocha Prostredného hrotu. Je jedno, kam namierim fotoaparát, výsledkom je pekný záber. Výhľad von z doliny do krajiny je samozrejme teraz v lete značne obmedzený, navyše sa s postupujúcim časom zhoršuje. Na obzore je vidieť len obrysy Čergova, Bachurne a Braniska a s istou dávkou predstavivosti sa dá domyslieť obrys severnej časti Slanských vrchov.

Zbojnícka pláň

Po fotení sa vyberáme na prieskum okolia nad chatou. Celá oblasť sa nazýva Zbojnícka pláň a vedú ňou dva chodníky. Jeden mieri doľava k sedlu Prielom a druhý doprava k Priečnemu sedlu. Nad sedlami zatiaľ neuvažujeme, na každej strane je však nejaké pleso, ktoré si chceme obzrieť. Najprv sa vydávame doľava. Veľmi pozvoľna klesajúci chodník nás po chvíli privedie k miestu, kde prechádza cez potôčik vlievajúci sa do plesa po našej ľavej ruky. Pleso je Nižné Zbojnícke a napája ho prítok z Prostredného Zbojníckeho plesa kúsok od nás za skalami. Miesto je to veľmi malebné a na rozdiel od okolia chaty ľudoprázdne. Leží priamo pod svahmi Bradavice, čo je mimochodom najvyšší vrch z celej koruny Veľkej Studenej doliny. Trávnaté svahy tu začínajúceho chrbta Svišťového štítu a niekoľko posledných ostrovčekov kosodreviny spolu so zurčiacou vodou vytvárajú asi poslednú ako tak zelenú oázu, za ktorou dominuje iba šeď tatranskej žuly. Rozhodujeme sa tu pre obedňajší oddych. Blízkosť vody zabaví na nejaký čas deti a otecko má takto možnosť trochu zdokumentovať okolie.

Zubatá rázsocha

Po sieste pri Zbojníckych plesách sa vraciame k rázcestníku pri Sesterskom plese a vydávame sa po druhom chodníku, kde predsa len vládne o čosi väčšia premávka. To stretávame oprotiidúcich turistov, čo práve zdolali Priečne sedlo. V miernom briežku prekonávame dnes po prvýkrát nadmorskú výšku 2000 m a je to poznať aj na farbe vegetácie. Kým pri najnižšom, Vareškovom plese (1836 m) sa ešte zeleň konca leta ako tak zubami nechtami držala, tu už, hlavne na severne orientovaných svahoch, prevláda jesenná oranžová. Zbojníckou pláňou plnou žulových balvanov prichádzame k Starolesnianskemu plesu ležiacemu presne vo výške 2000 m. Nádherné pozadie mu robí zubatá rázsocha Prostredného hrotu. Tu si dávame druhú pauzu, ktorá umožňuje ten istý scenár – deti k vode, ocino pofotiť okolie. Od plesa je krásny pohľad na kolmé skalné steny mohutného Javorového štítu ležiaceho v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier.

Keď sa každý z nás nabažil svojej činnosti, rozhodujeme sa pre návrat. V zálohe som mal ešte Sivé pleso, ale to už by bolo príliš. Doma na mape to vyzerá tak nejako bližšie. Na chate ešte okoštujeme kapustničku a pripájame sa k početným skupinkám zostupujúcich, čo je počas pekných letných poobedí tatranským štandardom. V dolnej časti doliny kráčame v plnom tieni Slavkovského štítu a jeho hrebeňa, čo pozitívne prispieva k dobrej nálade z pekne stráveného dňa v našich veľhorách.

Zhodnotenie

Dnes sme mali možnosť spoznať ďalšiu dolinu Vysokých Tatier v jej plnej kráse. Veľká Studená dolina celkom podľa očakávaní nesklamala. Jedna z jej hlavných predností, ktorou sú viaceré plesá rozhádzané po doline ako diamanty, robí putovanie ešte pestrejším a prispieva výrazne k fotogenickosti doliny. Keďže naše decká mali výnimočne jeden z mála bezproblémových dní, výsledkom je ďalší pekný rodinný turistický zážitok z našich najvyšších hôr.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek