Trasa

NCH Klokočovské skálie (za Flintovcami) – Klokočovské skálie, bus – Zvonička u Pantokov – Nad Fučkovcami – Jelitov – Kaplnka sv. Anny – Klokočovské skálie, bus (po asfatovej ceste) – NCH Klokočovské skálie (za Flintovcami)

Prístup

Pri vyberaní miesta štartu sme sa držali tabuliek popri ceste, ktoré nás navigovali ku Klokočovskému skáliu. Z hlavnej cesty sme odbočili pri autobusovej zastávke Klokočov - Galus a ďalej sme išli najprv asfaltovou a potom poľnou cestou podľa miestneho značenia. Parkujeme na kraji lúky pri tabuli venovanej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie. Je tu nakreslené parkovacie P a na elektrickom stĺpe je vyznačený smer ku skáliu - po poľnej ceste popri plote. Nás najprv zlákala modrá značka cez krásnu lúku plnú púpav, ale pomerne rýchlo sme zistili, že to nebude ono. Mali sme sa v mieste úvodu viac poobzerať.

Klokočovské skálie

Rýchlo sa teda vyberáme správnym smerom a po minútke sme pri tabuli patriacej k náučnému chodníku. Venuje sa prírode v okolí Klokočova. Pokračujeme po modrej značke, ktorá nás vľavo popri plote vovedie do lesa a niekoľko minút klesáme. Po pravej ruke sa nám objavuje pieskovcová skalná stena a v nej rozoznávame poslednú zachovanú guľu. Jedinečná guľovitá odlučnosť hornín je predmetom ochrany aj s viacerými druhmi rastlín. Z tabule sa dozvedáme, že spôsob, akým gule vznikli, je doposiaľ neobjasnený.

Pokračujeme ďalej po modrej značke, o chvíľu chodník klesne dolu a vyvedie nás z lesa pri ďalšej náučnej tabuli, kde si môžeme prečítať o miestnej flóre a faune. Neďaleko je rázcestník Klokočovské skálie, bus a cez cestu tabuľa NCH venovaná geologickej stavbe územia a ďalším miestam s výskytom takýchto gulí. Hneď na Kysuciach je to prírodná pamiatka Megoňky neďaleko Čadce. Podľa tabule je na Kysuciach až 16 nálezísk s výskytom aspoň jednej gule. Celá oblasť spadá do jedného pruhu tzv. bukoveckého pieskovca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zvonička u Pantokov

Pri tabuli sa nachádzajú malé potraviny a pohostinstvo a popri popíjaní nealko piva nás pani krčmárka hneď usmernila k neďalekej atrakcii, zvoničke u Pantokov. Od smerovníka treba prejsť hlavnú cestu a pár metrov pokračovať po modrej, ale hneď odbočiť na ľavú stranu asfaltovej ypsilonky. Chvíľu kráčame po ceste, ktorá končí oranžovým domom. Pred ním zabočíme doľava a po minútke sme pri zvoničke. Výhľady odtiaľto sú parádne a celkovo miesto je ako stvorené na chvíľu oddychu.

My sme sa najprv vybrali od oranžového domu doprava, dá sa to teda obísť aj z opačnej strany okolo fotogenického dreveného plota. Zvonička bola postavená v roku 1937. Zvonievalo sa na nej trikrát denne, ráno, na obed a večer, ak niekto zomrel alebo v prípade búrky. Terajší vzhľad dostala v roku 2012. Zdroj info.

Mravčie veľkomesto na hrebeni

Od zvoničky sa vraciame späť po asfaltovej ceste na modrú značku a o chvíľu sa prepletáme medzi niekoľkými domami. Netrvá to dlho a vchádzame do ihličnatého lesa.

Asi štvrť hodiny kráčame voňavým lesom, potom sa vynoríme na okraji veľkej lúky. Výšľapy sú tu síce výživné, ale krátke. Kopce majú okolo 800 m n. m., ale štartovali sme z vysokej nadmorskej výšky. Z lúky sa nám otvára pohľad na miestnu časť Klokočova - Hrubý Buk a hrebeň Moravsko-sliezskych Beskýd.

Zase sa vnoríme do lesa a strmo stúpame skalnatým chodníkom. Kubkovi sa to páči, hrá sa na pretekárske auto a uteká dopredu. O chvíľu sme pri rázcestníku, kde sa pripája červená značka z osady Javorová. My ňou pokračujeme do Jelitova, kam lákam zvyšok partie na úchvatne krásnu lesnú kaplnku.

Nejaký čas kráčame lesom, potom na rúbanisku zbadáme obrovské mravenisko. Fotím si Kubka pri ňom, aby som mala mierku. Kubka mravce zaujímajú, má toho o nich už dosť naštudované z rôznych kníh, a tak to teraz rozoberáme. O asi 20 metrov vidíme ďalšie, ešte väčšie. O chvíľku zase podlhovasté, asi 4 metre dlhé mravenisko. Najprv to vždy vyzerá ako kopy suchého ihličia, ale hemží sa to mravcami. Spolu sme videli asi sedem veľkých mravenísk a mnoho menších. Jedno bolo prakticky v Kubkovej veľkosti a malý je vysoký 128 cm. Mravce sa vo veľkom hemžia aj dva - tri metre od mraveniska, takže už ani nie je možné pri tomto najväčšom "robiť mierku".

Popri vzrušení z fauny takmer prehliadneme odbočku červenej, ktorá sa zrazu prudko otočí doľava a klesá diretissimou dolu. Ešte že neprší, to by asi bola riadna šmykľavka. Postupne sa k našej trase pripájajú ďalšie poľné cesty od rôznych usadlostí, na jednom mieste nám skríži cestu potok. Dá sa preskákať po kameňoch. Kubko trvá na "ja sám", síce spadne na vlhký panel na ceste, ale okrem špinavého oblečenia sa mu nič nestane.

Klokočovské rašeliniská

Na spodnej časti trasy míňame tabuľu s informáciou o Klokočovských rašeliniskách. Ide o Územie európskeho významu, pozostáva z ôsmich rôznych území v okolí Klokočova. Že tu je vlhko, vidieť na bohatých porastoch záružlia močiarneho. Najzaujímavejšie sú záhony záružlia v priekope, ktoré vyzerajú, akoby ich tam niekto vysadil. Koho by zaujímali detailnejšie informácie o lokalite, pripájam materiál od Štátnej ochrany prírody.

Kaplnka sv. Anny v Jelitove

Vyšli sme na hlavnú cestu a vydáme sa po nej dolu, aj keď sa budeme musieť zase vracať. Zdenči pridal fotku kaplnky v Jelitove do našej galérie a veľmi sa mi zapáčila. Tak keď sme už tu...

Cestou si ešte všimneme čiernobielu miestnu architektúru a minieme autobusovú zastávku. Cestou späť, ak by sme si to lepšie naplánovali, sme sa mohli odviezť autobusom, ale máme smolu.

Kaplnku nájdeme po ďalších asi troch minútach. Je naozaj krásna, v kopci, zo zadnej strany je v polkruhu krížová cesta. Pod kaplnkou si ľudia vo veľkom naberajú vodu z prameňa, tak sa tiež ponúkneme. Kaplnka tu stojí od roku 1937, na jej mieste predtým od roku 1888 stála drevená kaplnka. Dlhú tradíciu tu majú púte veriacich.

Klokočovské skálie znova

Po občerstvení sa pri kaplnke nás čaká najmenej záživná časť túry, návrat po asfaltovej ceste na horný koniec náučného chodníka Klokočovské skálie k autu. Cesta je dosť široká a nie je veľmi frekventovaná, často sa dá ísť aj popri nej, len to je únavné. Pri spodnej časti náučného chodníka sa zvyšok družstva usadí na lavičkách so zvyšnými kalóriami. Ja si prebehnem Klokočovské skálie súkromne, vezmem auto, naložím posádku a fičíme domov.

Záver

Výlet hodnotím ako vydarený, odporúčam pre deti akéhokoľvek veku. Najmenším bude možno stačiť Klokočovské skálie, väčším sa dá pridať aj zvonička a staršie zvládnu celý okruh. Tematicky sme to tiež nakombinovali dobre, lebo Kubko sa okrem asfaltky na nudu prakticky nesťažoval.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek