Veľkonočné voľno využívame na návštevu oboch rozhľadní a rozhodne nie sme sami. Na Špicák nad Strečnom sa vyberáme v piatok, 30. marca 2018, a na vyhliadkovú vežu na Dubni nad Žilinou zasa v pondelok, 2. apríla 2018.

Rozhľadňa Strečno na vrchu Špicák nad Strečnom

Parkujeme v dedine pri mostíku cez Váh a poberáme sa smerom k parkovisku pod hradom Strečno. Tu je umiestnená náučná ceduľa s informáciami o rozhľadni. Na turistickom smerovníku tiež pribudla značka miestneho náučného chodníka zelenej farby, ktorý smerom hore kopíruje žltú značku do sedla pod Kojšovou. Smerovník ukazuje k rozhľadni 40 minút. Trasa k rozhľadni je poctivo vyznačená, tak poďme na to. Čaká nás 250 m prevýšenia na relatívne krátkej vzdialenosti.

Stúpame blatistým ihličnatým lesom, po pár serpentínach stojíme na lúke s ohniskom a ďalšou ceduľou náučného chodníka, tentoraz o histórii obce Strečno. Prvé výhľady sú aj odtiaľto, najmä na pamätník francúzskych partizánov nad Strečnom, samotné Strečno, Váh a Kysuce.

Značka vchádza opäť do lesa a konštantným blatistým stúpaním nás vedie horským hrebienkom. Keďže ju otvorili len nedávno, je sviatok a relatívne príjemné počasie pred daždivým víkendom, tak s nami stúpa dosť ľudí. Rozhľadňa je na dohľad, ale ešte stojím na menšom výhľadovom bode a vychutnávam si prvý letecký pohľad na hrad Strečno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Posledné metre strmým svahom a stojíme pri 8,2 m vysokej drevenej rozhľadni. Miesta okolo veľa nie je, výhľadov chtivých turistov je na tak malý priestor priveľa. Výhľady sú však výborné. Letecký pohľad na hrad Strečno, vlniaci sa Váh, nad nimi stúpajúci hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry, kto sa lepšie zadíva, vidí Chatu pod Suchým. Na opačnú stranu je na skok do Žiliny a k vrcholkom Kysuckej vrchoviny, tiež vodné dielo Žilina je ako na dlani. Čo je však ešte zaujímavejšie, tak podľa informačnej cedule je možné vidieť z rozhľadne štyri hrady – Strečno a Starhrad sú jasné. Budatín tiež chápem, pri dobrej viditeľnosti je Žilina neďaleko. Ale Lietavu by ma hľadať nenapadlo. Dnes ho nevidím, asi by to chcelo iné svetelné podmienky. Pri rozhľadni je zároveň ďalšia ceduľa náučného chodníka, ktorá tentoraz opisuje, ako vznikol Domašínsky meander.

Na rozhľadni sa dlho nezdržiavame. Jednak je o výhľady veľký záujem a tiež je dosť veterno. Z rozhľadne sa rozhodneme zostupovať po lesnej ceste, ktorá bola vytvorená ku stavbe veže. S dieťaťom na hrudi (Ditu nesie môj otec) a ďalším dieťaťom v bruchu si na zostup blatistým hrebienkom netrúfame. Toto je nakoniec úplne ideálny zostup, ktorý odporúčam rodinám s deťmi, lesná cesta sa po chvíli napojí na ďalší náučný chodník a ten nás pekne vedie nad dedinu na lúku s ohniskom, ktorou sme stúpali hore. Z lúky to je na skok serpentínami k parkovisku pod hradom, alebo môžete podísť hlavnú cestu a poza domy a kostol prísť do centra dediny.

Vyhliadková veža na Dubni nad Žilinou

Veľkonočný pondelok je na severe Slovenska po dvoch upršaných dňoch konečne slnečný, čo pre nás znamená len jedno – ide sa na výlet. Auto parkujeme v Budatíne pri turistickom smerovníku s červenou značkou, avšak nemusí tu byť vždy dostatok miesta. Aj k tejto rozhľadni prekonáme cca 250 m výškových, ale na dlhšej vzdialenosti, takže terén nie je taký strmý. Značenie rozhľadne zatiaľ žiadne nie je, Strečno v tomto vyhráva, snáď ešte nejaké pribudne. Stúpame celý čas červenou značkou, zo začiatku máme výhľady na Budatínsky hrad. Aj tu s nami stúpa množstvo iných ľudí a aj tu je veľa blata. Cestou si robíme ešte pauzu na obed, a tak nám to k rozhľadni trvá asi hodinu – detským a geocacherským tempom.

Vyhliadková veža sa v tomto prípade vynorí už z diaľky, moderná stavba púta pozornosť hneď. 27,4 m vysoká rozhľadňa má oceľovú konštrukciu v tvare kvádra a zvonka je obložená drevom. V dolnej časti nechýba stôl a lavica, ktoré sú chránené pred dažďom, vedľa nich je informačná ceduľa o rozhľadni. Kapacita rozhľadne je 30 ľudí, dnes ich však na vežu stúpa oveľa viac a tým pádom sa necítim vôbec komfortne. No ale vysvetlite to davom, čo to je čítať s porozumením a ešte pravidlá aj dodržiavať... Konštrukcia pôsobí pevne a robustne, napriek tomu cítiť jej kývanie. Neviem, či to je množstvom ľudí, pri tej výške je kývanie asi normálne.

Výhľady z hora sú výborné. Škoda, že je opar, mohlo by to byť ešte lepšie. Najkrajší pohľad je samozrejme k Malej Fatre, vidieť časť hrebeňa aj krivánskej aj lúčanskej časti. Kto sa lepšie zadíva, tak uvidí malofatranský Kľak. Dominantná je samozrejme Žilina rovno pod nohami, tiež vodné dielo Žilina neostáva v hanbe. Mňa ale viac zaujme pohľad na západ, smerom k vodnej nádrži Hričov. Toto je pre mňa neobvyklý výhľad. Tiež smer na Kysuce je neobkukaný s Kysuckou bránou.

Hore sa dlho nezdržiavame, najmä kvôli množstvu návštevníkov. K autu sa vraciame okruhom cez lúky ponad Zádubnie a Budatín. Práve pri Zádubní vzniklo neoficiálne parkovisko na lúke, z ktorého je trasa k rozhľadni najkratšia.

Ak ste fanúšikom rozhľadní, tak tieto dve sú rozhodne kúsky, ktoré sa oplatí navštíviť.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek