Po príjemne strávenej dovolenke u našej milej „babky Pakleničky“, ktorá žije priamo pod Národným parkom Paklenica v Chorvátsku, sme sa presunuli do Maďarska. Plánovali sme prestávku po dlhej ceste autom do oblasti Badacsony, ktoré ma už dlhšiu dobu lákalo. Pred tromi rokmi sme prechádzali okolo sopečnej stolovej hory Badacsony, ktorá ma na prvý pohľad upútala.

Zarezervovali sme si ubytovanie v peknom penzióne Erika, kde nás našťastie ubytovali na jednu noc, lebo pred pobytom bola oblasť beznádejne obsadená. Nemôžeme sa diviť, veď bola hlavná letná sezóna.

Kis Balaton

Po prechode maďarských hraníc sme sa ocitli v dedine Balatonmagyaród, kde bol smerovník k drevenému mostu Kanyavari Sziget Hídja a vybrali sme sa pekným zaujímavým oblúkovým dreveným mostom, ktorý je nad močiarom. Výhľady sme mali na nádherný močiar Kis Balaton (Malý Balatón), ktorý je významným ornitologickým miestom. Kis Balaton býval zátokou Balatonu, od ktorého sa oddelil pri poklese jeho hladiny. Dnes ním preteká hlavný prítok jazera, rieka Zala. Na močaristých a rákosím porastených brehoch hniezdia vzácne druhy vtáctva. Hladina bola posiata leknami, rákosiami a ostrovčekmi.

Základom pre voľbu symbolu náučného chodníka bola potápka chochlatá, ktorú tu možno často vidieť. Náučný chodník oboznamuje s vtákmi oblasti a má asi 2 km. Kis-Balaton je významnou ornitologickou lokalitou, ktorá je od roku 1979 zaradená do medzinárodného zoznamu mokradí (tzv. Ramsarská zmluva). Môžeme pozorovať potápky, volavky, lysky, kolóniu kormoránov. Oblasť je súčasťou Národného parku Balatónska vrchovina. Na ostrove Kanyavari sziget sú dve pozorovateľne: Kis kilátó (Malá rozhľadňa) a Nagy kilátó (Veľká rozhľadňa).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dom Kis-Balaton predstavuje výstavu stálej expozície voľne žijúcich živočíchov a prírodné prostredie malebného miesta. V bezprostrednej blízkosti Malého Balatonu v Kápolnapuszta sa nachádza rezervácia byvolov.

Prechádzali sme náučným chodníkom, ktorého informačné tabule nás oboznámili s rôznorodým vtáctvom oblasti. Ocitli sme sa na rozľahlej lúke, kde sa nachádza drevená rozhľadňa s upozornením na výskyt včiel. Na lúke sme pozorovali divé husi, ktoré sme nechceli rušiť, tak sme pomaly prešli smerom ku košatým vŕbam. Prešli sme popri stromoch obrastených brečtanom k väčšej rozhľadni, z ktorej bol výhľad na rozsiahlu vodnú hladinu.

Zastavenie na peknom mieste nám dodalo energiu a rozhýbalo naše telá. Výhľady z mosta na močiar boli úchvatné. Pomaly sme sa presunuli do Keszthely, kde sme sa ubytovali v penzióne Erika. Domáci nás srdečne privítali a poskytli nám informačné materiály o Keszthely a poradili nám dobrú reštauráciu. Boli sme celkom hladní, tak sme sa vybrali k Balatónu, kde sa mal konať vínny festival. Ľudia len pripravovali stánky, tak sme začali hľadať reštauráciu. Nakoniec sme ju našli a objednali sme si halászlé (rybaciu polievku), ktorú nám priniesli v smaltovaných hrnčekoch, s chuťou sme sa do nej pustili.

Obloha sa zatiahla a začal fúkať silný vietor, búrkové mračná sa približovali a my sme radšej pridali do kroku. Mali sme v pláne návštevu zámku, ale v búrke sme nechceli riskovať. Keď prestalo pršať, tak som navrhla prechádzku k zámku. To by bola veľká škoda byť tu a nevidieť ho. To som celá ja, najradšej by som navštívila všetky zaujímavosti, ale už sa lepším. Nemôžem všetko hneď spoznať, treba si niečo nechať aj nabudúce, ale to nebol dnešný prípad.

Vybrali sme sa do mesta za spoznávaním pamiatok, k zámku Festetics, prešli sme k fontáne a užívali sme si pohľad na krásny zámok. Pred hlavným vchodom je umiestnená socha najslávnejšieho člena rodiny György Festetics. Vstúpili sme do záhrad plných levandúľ a kvetov rôznych farieb, ktoré vytvárali peknú scenériu s rozľahlým zámkom. Zámok Festetics so svojimi 101 miestnosťami je štvrtým najväčším a najkrajším aristokratickým sídlom v Maďarsku. Stavbu barokového kaštieľa začal Kristóf Festetics v roku 1745. Rodina Festetics, ktorá tu žila až do roku 1944 sa zaslúžila o výstavbu nemocnice, gymnázia, lekárne a v roku 1797 založil György Festetics aj Georgikon, prvú Vysokú školu poľnohospodársku v Európe.

Zámok slúži dnes ako zámocké múzeum Helikon. Najcennejšou časťou zámockého múzea je Zámocká knižnica vybudovaná v rokoch 1799 - 1801, v ktorej sa nachádza až 80 000 exemplárov, ide napríklad o dobovú literatúru, odbornú literatúru, vedecké diela, cestopisy. Nájdete tu aj múzeum Balatonu, cadillac, bábiky, rádiá a televízie...

Po prehliadke sme prešli cez námestie, ktoré bolo vyzdobené visiacimi farebnými dáždnikmi. Zaujala ma pekná historická budova, kde sídli gymnázium. Pristavili sme sa pri sediacej soche grófa Festica, pri ktorej sa nachádza veľký kostol, ktorý sme si pozreli. Po potulkách mestom sme navštívili reštauráciu Lakoma (hostina). Útulné prostredie s jazierkom a stromami vytváralo príjemné posedenie pri dobrom jedle, pochutili sme si na miestnych špecialitách: paprikáš s haluškami a kohútie gule s haluškami.

Začalo hrmieť a spustil sa silný dážď, pred ktorým sme sa presunuli do vnútorných priestorov reštaurácie, kde sa nachádza múzeum vynálezov. Z okna sme pozorovali silnú búrku, boli sme len 15 minút od nášho penziónu, ale v búrke sme nechceli riskovať. Poprosili sme čašníka, aby nám objednal taxík a priniesol nám účet s táckou, na ktorej boli tri kocky, ktorými sme hádzali. Ak by sme hodili šestky, večera by bola grátis. Na izbe sme relaxovali pri dobrom maďarskom vínku a z okna sme pozorovali spln mesiaca.

Badacsony

Ráno na terase sme mali bohatý výber raňajok, rôznych domácich špecialít napr. čabajka, slaninka, šunka, salámy, rôzne druhy syrov, párky, nátierky, vajíčkový chlieb, domáci lekvár, ovocie, limonády, káva, čaj. Všetky potraviny boli čerstvé a chutné. Naše slovenské penzióny by si mali brať príklad (samozrejme česť výnimkám).

Po chutných raňajkách sme sa rozlúčili s domácimi a vybrali sme sa spoznávať krásy Badacsony. Prechádzali sme okolo dediniek, kde boli krásne maľované domy s trstinovou strechou. Blížili sme sa k Badacsony - kraju viníc a vyvýšených sopečných kopcov a útvarov vymodelovaných sopečnou činnosťou.

Zaparkovali sme na veľkom parkovisku a kúpili sme výborné šťavnaté broskyne, ktoré nás v letnom počasí osviežili. Prechádzali sme popri vinohradoch a nad nami sa týčil masív sopečného pohoria Badacsony. Kráčali sme strmým kopcom, ktorý viedol až k reštaurácií Kisfaludy ház. Obdivovali sme vinohradnícke domy s trstinovou strechou, ktoré slúžili na ubytovanie. Neustála kyvadlová doprava áut, ktorá rozvážala návštevníkov, ohrozovala bezpečnosť turistov na ceste.

Zastavili sme sa na peknom mieste Róza Szegedy ház, kde sa nachádza trstinový penzión s múzeom literatúry a ochutnávkou vína. Sadli sme si na lavičku a s pohárom bieleho vína sme sa kochali výhľadom na vinohrady a Balaton. Miesto mi pripomínalo dedinku na francúzskom vidieku. Môžete si pozrieť Rózsako (Ružový kameň) je tu napísaná povera: „Keď si tu spolu sadnú mladík a dievča chrbtom k jazeru, do roka budú mať svadbu“.

Dostali sme sa k reštaurácií Kisfaludy ház. Domček s trstinovou strechou, niekdajší domov jedného z najznámejších básnikov 19. storočia, dnes slúži ako obľúbená výletná reštaurácia. Zaujímavosťou sú schody „skrývajúcich sa“ - celkom 464 schodov sú ozajstnou výzvou pre turistov. Po ich zdolaní sa vám odmenia nádhernou panorámou na okolitú krajinu z rozhľadne Kisfaludy (437 m). Kopec Szent György (Svätý Juraj) je známy kamenný organom a chránenou papraďou druhu podmrvka, ktorá rastie na čadičových skalách.

Architektúra trstinových striech zapadá do tunajšej vinohradníckej oblasti. Sadli sme si na drevený peň a na starom sude sme si popíjali kávičku. Pod veľkým stromom bol príjemný chládok. Ďalšou našou zastávkou bola oblasť Badacsonytomaj, kde sa nachádza unikátny kostol postavený z čadiča - Kostol Sv. Imre z roku 1932. Takúto stavbu môžete vidieť len vo Francúzsku. Obec sa rozkladá na úpätí čadičového kopca nazývaný „horou vína“ Szölöhegy. Z cesty sme obdivovali kopec, ktorý pripomínal pyramídu Gulacs. V Revfulop sme si sadli do reštaurácie a pochutili sme si na paprikáši zo sumca s haluškami a kôprovo-tvarohovou omáčkou.

Tihany

Putovali sme do Tihany, ktoré je známe levanduľovými poliami. Pomenovanie Tihany pravdepodobne pochádza zo slovanského slova „ticho.“ Oblasť bola plná turistov a obchodov so suvenírmi. Obdivovali sme pekný trstinový dom vyzdobený červenými papričkami. Popri drevených sochách sme prechádzali pamiatkovou rezerváciou domov s trstinovými strechami, ktoré vyzerali ako z rozprávky. Ocitli sme sa pred nádherným benediktínskym kláštorom s dvomi vežami. V krypte sa nachádza hrobka kráľa Ondreja I., ktorý založil opátstvo v roku 1055.

Z vyhliadky promenády Pisky sa nám naskytol výhľad na prístav a tyrkysovú farbu Balatonu. Pristavili sme sa pri soche ozveny Echo, ktorá je zaujímavosťou oblasti, ozvena sa rozlieha po celom okolí.

Navštívili sme skanzen hrnčiarskych domov s trstinovou strechou. Sadla som si na obrovskú pec, ktorá bola vyzdobená keramickými predmetmi. V jednom trstinovom domčeku predávali výrobky z keramiky a na pamiatku som si kúpila malý zelenotyrkysový hrnček. Cestou domov sme videli pasúce sa biele kravy. Prechádzali sme okolo krásneho hradu Csesznek (Česnek) na kopci. V diaľke sme videli Pannonhalmu (benediktínske opátstvo).

Záver

V Nyúl sme sa zastavili v reštaurácií Platán Csárda, kde sme si pozreli výstavu farmárskych náradí a pochutili sme si na kávičke a somlói galuska. Vnútorné priestory reštaurácie sú zariadené v ľudovom štýle. Boli sme očarení z tak krásnych miest aké Maďarsko ponúka a určite sa sem opäť radi vrátime.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek