Trasa

Berg – Königswarte (AT) po červenej a späť

Deti sú rekonvalescenti po chorobe, takže aj na to myslím pri výbere túry. Parametre 5 km a 200 m prevýšenia sa mi zdajú akurát dosť. Okrem toho, Maťko má len 2 roky a 10 mesiacov a aj keď je vysoký a pohybovo zdatný, tak stále musím myslieť na to, aby sme ho nepreťažovali.

Po diaľnici nám to do Bergu netrvá dlho. Ako socialistické dieťa sa stále neviem nabažiť cestovania "na západ" bez hraničných kontrol. Teším sa, že pre naše deti je to samozrejmé. Dúfam, že to tak už ostane.

Popri týchto úvahách sme o chvíľu v Bergu. Zaparkujeme na parkovacích miestach pri hlavnej ceste a pokračujeme hore obcou. Onedlho sa dostávame k ďalšiemu parkovisku, očividne využívanému najmä turistami. Sú tu predovšetkým autá so slovenskými poznávacími značkami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Je tu smerovník a sľubuje nám Bratislava Blick o 5 minút, teda výhľad na Bratislavu. Naozaj sme o chvíľu pri lavičke, ktorú hneď okupujú deti. Vidíme odtiaľto najmä marhuľové háje smerom na Kittsee a cestu k hraničnému priechodu Berg. Keďže som tadiaľto vandrovala minulú jeseň, viem, že pod osamelým stromom sa skrýva pamätník zavraždeného Arne Karlssona a že je to veľmi zaujímavá túra po hranici a miestach bývalej železnej opony.

Pokračujeme pár metrov po asfaltke a potom zabočíme doľava. Asi tiež na asfaltku, ale kráčame po snehu, a tak to neviem presne posúdiť. Minieme kaplnku svätého Petra a Pavla. Sprevádza nás celá paleta turistických značiek. Kedysi som mala dojem, že v Rakúsku poznajú len červenú značku s číslom, ale to už dávno neplatí. My sa držíme červenej. Chceme ísť na vrchol a späť lesom. Ostatné trasy, ak by sme mali záujem o okruh, sa vracajú cez obec ale my nechceme len striehnuť, aby nám temperamentné deti nevbehli pod auto.

Cesta vedie monotónnym lesom, trochu to oživuje sneh. Po asi 20 minútach podchádzame vrchol kopca s vysielačom a o chvíľu vidíme lúku s vežou rozhľadne. Na lúke je náučná tabuľa a smerovník, deti fičia hneď k rozhľadni a my za nimi. Výhľad je tak za tri, okolie pekné, ale dosť opar. V rámci možností sme ale spokojní. Na jednej strane zrúcanina hradu Pottenburg, kde sme tiež ešte neboli, za ňou Bratislava, na ďalšej strane Devínska Kobyla, kopec Braunsberg a Hundsheimer Berg v južnom výbežku Malých Karpát. Južnejšie nizučký, ale predsa len vrchol - Spitzerberg, najjužnejší kopček Malých Karpát.

Na rozhľadni sa dlho nezdržiavame, aby sme sa dolu vrátili s rovnakým počtom detí. Na lavičke si ešte dáme teplý čaj a bežíme dole. Slovo bežíme je viac ako na mieste, lebo naši rekonvalescenti sa pretekajú celou cestou dole, váľajú sa v snehu a podobne. Rekordne rýchlo sme teda opäť dolu, pozrieme si ojedinelý výhľad na Berg a vrtule v pozadí, potom opäť výhľad na Bratislavu, kde potešene konštatujeme, že opar ustúpil. Potom len posledné metre k hlavnej ceste, tentokrát schádzame uličkou s pivnicami na spôsob hobitích domčekov.

Ide naozaj o nenáročnú vychádzku na dve hodinky, odmenenou peknými výhľadmi z rozhľadne. Určite sem ešte zavítam.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek