Prechádzali sme krajinársky zaujímavým krajom. Obdivovali sme majestátnu skalnú hradbu Vršatských bradiel, ktoré boli osvetlené rannými slnečnými lúčmi. Cesta cez dediny bola lemovaná alejami ovocných stromov. Nachádzajú sa tu rozľahlé lúky a miestami sme si pripadali ako v dedinke niekde v Poloninách. Obdivovali sme staré drevenice, z ktorých bolo cítiť závan histórie dávnych čias. Tunajší kraj je bohatý na sviežu vegetáciu a ovocné stromy.

Nad dedinou Lednica sa týči zrúcanina stredovekého hradu, ktorá sa vypína na skalnom bradle. Hrad postavili v roku 1259 ako pohraničný strážny hrad, ktorý je prístupný 9,5 m dlhým tunelom vytesaným do vápencovej skaly. Najvrchnejšia časť leží v nadmorskej výške 590 m.

Zachovali sa len zvyšky múrov, po ktorých sa podľa legendy v noci prechádza duch lednickej bielej pani - krásnej Kataríny. V deň jej zasnúbenia v miestnom kostole po nej zatúžil hradný pán a dal ju odvliecť na hrad. Katarína mu však v bielych šatách unikla a pred životom v hrade uprednostnila skok z jeho hradieb.

Na mieste, kde dopadla, sa dodnes týči tzv. Katarínkin kríž. Poniže hradu sa nachádza i Katarínkin prameň s pamätnou tabuľou J. A. Komenského, ktorý sa sem svojho času chodieval ovlažiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pristavili sme sa pri náučnej tabuli o obci Lednica. Bola som okúzlená pohľadom na hrad, ktorý sa vypína na bradle. Uchvátilo ma to natoľko, že som sa nevedela dočkať výstupu. Na hrad sme sa vybrali popri peknom kostole sv. Jána Nepomuckého, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Na lúke pod hradom sa pásli kozy a v pozadí sa týčili hradby bizarných lednických bradiel, ktoré sú chránené rezerváciou vyhlásenou v roku 1969 s výmerou 14,3 ha. Ochrana vápencového bradla vypreparovaného z menej odolných slieňov. Skalné hradby sú v tunajšom kraji známe aj v oblasti Vršatca, Mikušoviec a Červeného Kameňa.

Na náučnej tabuli sme sa dozvedeli, že sa tu nachádzal kostol a cintorín. Vstúpili sme na hradné nádvorie, kde vystupovala folklórna skupina Ledničanka a vládla veselá nálada. Nevedeli sme, že sa tu koná akcia výstupov na najbližšie a najdostupnejšie hrady v okolí – Košeca, Vršatec a Lednica. Základným poslaním podujatia bolo oboznamovať občanov s históriou a tradíciami slovenských hradov a zámkov, prispieť k ich ochrane a viesť deti, mládež i dospelých k aktívnemu pohybu a pobytu v prírode.

Dostali sme účastnícky list a pekný zážitok z jesennej prírody nám popriala Historicko-astronomická spoločnosť hrad Lednica (skupina ľudí, ktorá má osobný záujem pomôcť historickej pamiatke). Podujatie natáčala miestna televízia. Sprievodca pozval všetkých účastníkov na prehliadku. Početná skupina sme vstúpili tunelom do hradu, kde prebiehali stavebné práce. Po schodoch sme sa dostali do hradného areálu. Sprievodca nám podal zaujímavé informácie o histórií. Skaly boli ozdobené zeleným papradím.

Na peknú vyhliadku bolo možné vystúpiť na vlastné nebezpečie po kovovom rebríku vysokom cca 25 m, ktorý bol v jednej časti chránený kruhovým zábradlím. Ľudia pomaly odchádzali a zvažovala som, či ísť hore alebo nie. Túžila som uvidieť výhľady na okolitú prírodu. Výšky mi nerobia problém, však mám gény po otcovi, ktorý je odborník na žeriavy a dlhé roky pracoval na zlepšovákoch. Dúfam, že žeriavy ostanú zachovalé, lebo plnia dôležitú funkciu. Z môjho premýšľania ma vytrhol vysmiaty mladík, ktorý schádzal dolu po rebríku. Pozrel na mňa, asi spozoroval moje zaváhanie a povedal: „Choďte hore, stojí to za to, je tam nádherne.“

Posmelil ma a už som stúpala hore po rebríku. Ocitla som sa na úzkej plošinke, z ktorej bol výhľad na kostol a okolie. Treba si tu dávať pozor, lebo stačí chybný krok a letíte priamo dolu. Žiaľ, na hrade sa udiali tragické nehody pádu zo skaly a kvôli tomu bol hrad nejaký čas uzatvorený. Netreba podceňovať skalné vyhliadky. Človek fascinovaný krásou miesta si nemusí uvedomiť následky.

Stúpala som po 80 schodoch vysekaných do úzkeho hrebeňa skaly na vrchol bradla. Pôvodne zabezpečovali prístup do vežovitej stavby vybudovanej v najvyššom bode hradu nazývanej Straka. Z prírodnej pozorovateľne bol výhľad na malebné okolie. Po vystúpení zo schodov sa priamo predo mnou týčilo ostré bradlo pripomínajúce bizarné skalné hrebene z hôr Patagónie. Vkročila som na malú úzku plošinku a naskytol sa mi pohľad ako z vtáčej perspektívy, kochala som sa na skalnú pyramídu. Vládla tu pokojná energia a nechcelo sa mi odísť z čarovného miesta. Nachádza sa tu aj skalná hradba, ktorá vyzerá ako úkryt pred silným vetrom.

Zostup dolu po kamenných schodoch pôsobil akoby som kráčala priamo dolu do dediny. Na druhej strane ma zaujali Lednické skalky, ktoré sú prírodnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1993 s výmerou 2,71 ha. Ochrana krajinotvorného prvku, významného z geologického a geomorfologického hľadiska.

Pri lúke s kozami sme sa vybrali hore chodníčkom okolo starých jabloňových sadov na lúku, ktorá bola vyzdobená bedľami. Bol tu pekný pohľad na kostol a na zaujímavý neprehliadnuteľný obrys fačkovského Kľaku. Stromy boli odeté do jesenného šatu. Dali sme si chlebík, perník a jablko a cez lúku nám prebehli srnky.

Prechádzali sme lúkami, remízkami a obdivovali sme mohutné bradlá. Chceli sme ju preskúmať, tak sme sa ešte vybrali hore dedinou a z jedného stromu skákala veverička. Páči sa mi, že oblasť má prírodný ráz s bujnou vegetáciou a v záhradách dominuje prirodzená zelená tráva a nie nudný anglický trávnik.

Kráčali sme poľnou cestičkou, z ktorej bol výhľad na hrad a majestátne bradlá. Na poli domáci zbierali zemiaky. Na veľkej lúke sa nachádzajú Lednické skalky. Kochali sme sa pohľadom na hrad a pasúce sa kone.

Načerpali sme dostatok pozitívnej energie, ktorá je dôležitá v dnešnej stresujúcej dobe, a preto je dôležité sa vedieť uvoľniť a naladiť myseľ na pekné veci. Môžem povedať, že toto miesto mi dodalo energiu. V Trenčíne sme si pochutili na cestovinách s dubákovo-šalviovou omáčkou. Strávili sme pekný deň v prírode. Teším sa na ďalšie spoznávanie krás bradiel.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek