Trasa

Nový Smokovec – Starý Smokovec – Hrebienok – Nad Dlhým vodopádom – Nad Rainerovou chatou – Zamovského chata – Nad Rainerovou chatou – Hrebienok – Starý Smokovec – Nový Smokovec

Z Nového Smokovca vyrážame o pol desiatej. Prvú časť túry nám robia doprovod naše malé krstňatá s rodičmi, a tak postupujeme pomaly, preto sa pred Abtovou výhybkou na pozemnej lanovke rozhodujeme odpojiť, predsa len pre 6-ročné dieťa toho bude ešte veľa.

Dnes máme prevažne oblačno, slnečnú polhodinu sme si vyčerpali práve na spodnej polovici výstupu na Hrebienok. Aspoň sa nespálime. Teplo je nám dosť, lebo sme nasadili zahrievacie tempo. Najmä mne to dá zabrať, lebo Kubko je samá otázka a dvojúloha turistky a Wikipédie je náročná na dych.

Na Hrebienku Kubko ľutuje, že nemáme lopaty ani iné vozidlá, ale kto by to bral na dlhšiu túru. Vezmem ho teda aspoň do ľadového dómu, nech má nejakú atrakciu. Vonku je asi 6 stupňov pod nulou, napriek tomu v dóme ešte viac premrznem, kým si Kubko obzrie všetky zvieratká.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyjdeme von a synček začne pýtať jedlo. Niekedy mám pocit, že naši prckovia chodia na túry len kvôli potokom a piknikom. Teraz som ale úplný cencúľ a musím sa zohriať (pohybom, nie v reštaurácii) a tak Kubkovi hovorím, že na nejakej lavičke trochu ďalej od Hrebienka. Kubko následne vyberá trasu popri Bilíkovej chate, ale na moje prekvapenie neprejavuje žiadnu snahu sa tam usadiť. Prefrčíme okolo a už sme na krásnom chodníku lemovanom mladými ihličnanmi. Túto pasáž mám rada. Občas, najmä na jar, býva poriadne zľadovatená, ale dnes je to v pohode. S tým som aj rátala, predsa len sme tu už týždeň a máme prehľad, a mám pre Kubka aspoň detské atrapy mačiek, ak by bolo treba.

Rýchlo klesneme k Studenému potoku a o chvíľu sme pri vodopádoch. Les okolo je popadaný, takže je to tu netradične otvorené, ale keďže sme v národnom parku, tak to beriem ako kolobeh prírodných procesov. Zídeme až na mostík a obdivujeme vodopády, teraz ľadopády. Keď sa vyštveráme naspäť, Kubko si spomenie, že ešte nedostal nič jesť a tak z batoha dolujem müsli tyčinku a malý ju pojedá za pomalej chôdze popri potoku. Čaká nás ešte jedno pekné vyhliadkové miesto na ďalšie ľadopády a zamrznutý potok, potom začíname stúpať k Rainerovej chate.

Starolesnianska poľana je aktuálne naozaj rozľahlá poľana, len v strede stojí húština zelených ihličnanov. Na ich pravej strane chatár Peter Petras usilovne pracuje na snehovom betleheme. Chvíľu ho pozorujeme, potom sa poberáme. Ísť do útulne Kubko nechcel. To ma prekvapilo, ja by som ako dieťa možnosť zohriať sa v chate neodmietla a veru aj dnes by som ju privítala, ale Kubkova termoregulácia je z inej planéty. Dáme si teda aspoň teplý čaj z termosky.

Zopár metrov hore a sme pri mostíku cez Studený potok. Odtiaľto pokračujeme po červenej značke, Tatranskej magistrále. Po asi 15 minútach prichádzame k Obrovskému vodopádu Studeného potoka. Je to nádherné prírodné veľdielo, dnes v ľadopádovej verzii, za pancierom ale stále hučí silný prúd vody. Pofotíme sa navzájom s ďalšími turistami a pokračujeme. Za zákrutou sú reťaze, ktoré dnes vôbec nepotrebujeme, ale Kubko ich musí vyskúšať. Vzápätí obdivujeme ďalší ľadopád. Z toľkých zastávok mi zmrzli nohy a tak súrim dieťa do rýchlejšieho pohybu. Kopneme teda do vrtule a rýchlo kráčame po úzkom chodníku lemovanom brezami a mladými ihličnanmi. Pod nami vidieť Hrebienok a vzadu pásik farebnejšej oblohy, ale slnku sa zatiaľ nedarí vykuknúť.

Pomaly sa otvára parádny výhľad na Slavkovský štít a Veľkú Studenú dolinu. Kubko robí plány na letnú sezónu. Okrem toho lezie na skalku pri obrovskom balvane, zastávke náučného chodníka venovanej geologickým procesom. Potom ešte posledných 15 minút a sme pri Zamkovského chate. Vzduchom poletuje sneh.

Na chate si dávame obed a listujeme v knihách o Tatrách. Kubko má rád publikácie najmä o histórii. Detský kútik tentokrát nevyužívame, je obsadený menšími deťmi. Posedíme tu dosť dlho, chata sa pomaly vyprázdňuje. Vonku padajú vločky a cítim sa sviatočne. Napokon sa dvíhame, ešte nás čaká cesta späť. Sneží z oblaku, ktorý sa usadil na začiatku Malej Studenej doliny, nižšie chvíľami vidíme aj modrú oblohu, potom zase cez sneženie slnko osvetľuje vrcholky štítov. Je to zaujímavé. Späť kráčame celý čas po červenej značke a tak sme pomerne rýchlo na Hrebienku. Odtiaľ chce ísť Kubko po sánkarskej dráhe a tak poslednú časť cesty bežíme po ceste a hráme sa na autá na diaľnici. Popri tom sledujeme, ako sa slnko snaží preraziť snehové oblaky. Krásne podvečerné divadlo zavŕši doružova osvetlený kostolík v Starom Smokovci.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek