Trasa

Liptovská Teplička, konečná autobusu – Stodolište – zemiakové pivničky – amfiteáter – skalnatá vyvýšenina Turnička – prameň Škverkovec – cintorín – sedlo Záploty – Matejov prameň – Mokrade – pravý breh Čierneho Váhu – rázcestie Výpad – sedlo Záploty – Liptovská Teplička

Naše putovanie sme nadviazali na prechádzku samotnou dedinkou pomedzi stodoly a zemiakové pivnice. Nad amfiteátrom a samotnými pivničkami sme si boli obzrieť výhľad z vápencovej vyvýšeniny Turnička. Okolo prameňa Škverkovec a cintorína sme sa dostali za dedinu. Pri božích mukách v sedle Záploty sa stáčame na východ míňajúc informačnú tabuľu č. 2 (Národný park Nízke Tatry). Klesáme pod kopček Starý diel (1047 m) s terasovitými políčkami do doliny Čierneho Váhu. Pri Matejovom prameni sa ovlažíme a čítame o vode, o miestnych prameňoch a potokoch. Ďalej, tentokrát vystríhaní z článku Liptovská Teplička - okruh s kočíkom o zlom značení, berieme do rúk mapy a leteckú snímku trasy (z webu obce tabuľa č. 1 ). Hútame ako ďalej. Zorientovaní sme až po zistení, že záber je spravený akoby zo Starého dielu. Správne natočíme obrázok v smere sever – juh a padá rozhodnutie: “Ide sa hľadať!”

Mokrade

Doteraz sme išli spolu s modrou turistickou značkou. Aj naďalej ju sledujeme. Križujeme asfaltovú cestu, vchádzame na lúku. Prechádzame pomedzi spleť potôčikov, ako na Pramenisku pri Tatranskej Lomnici, respektíve v pramennej oblasti Bieleho Váhu v Jamrichove. Za mostíkom cez Čierny Váh vstupujeme do mokradí. Prechod nám umožňuje drevená lávka. Ponorená valaška prezrádza, že hĺbka môže byť aj okolo metra. Z tretej náučnej tabule sa dozvedáme, že mokrade patria k najohrozenejším ekosystémom najmä kvôli intenzifikácií poľnohospodárstva, zasypávaním, kontamináciou ropnými látkami a zarastaním krovinami. Viaceré vyskytujúce sa druhy rastlín a živočíchov sú nesmierne vzácne a kriticky ohrozené. Po prečítaní dole uvedenej knižky by som ešte dodal, že tieto miesta “môžu byť” domovom polnočných preludov v podobe bludičiek, svetlonosov či splósych báb.

Lesy

Prichádzame na šotolinovú cestu. Oproti nám je budova, asi horáreň. Lúčime sa s modrým značením. Pokračujeme po ceste na juh, proti prúdu Čierneho Váhu. Po chvíli je tu štvrtý informačný panel o lesoch. Čítame, že približne 80 % katastrálneho územia Liptovskej Tepličky tvoria lesy, ďalej tu sú aj tzv. biele plochy, pôvodné pasienky zarastajúce lesom. Väčšina lesov leží v Národnom parku Nízke Tatry a ostatné v jeho ochrannom pásme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čiernovážska lesná železnica (Považská lesná železnica - PLŽ)

Cesta nás privádza k čistinke s ohniskom priamo pri potoku. Ideálne miesto na oddych, čo nám miestni ukazujú v priamom prenose chladením tekutín v potoku a opekaním slaninky. Z informačného panelu sa dozvedáme vyčerpávajúce informácie o PLŽ. V roku 1916 bola s rozchodom 760 mm otvorená prevádzka v úseku z Liptovského Hrádku po Čierny Váh. V roku 1940 prechádzajúc Liptovskou Tepličkou končí až v miestach Rovienky-Zátureň. Dosiahla odvoznú vzdialenosť 94,7 km čím sa zaradila medzi najdlhšie lesné železnice na Slovensku. PLŽ prekonávala výškový rozdiel okolo 450 m a pod Kráľovou hoľou dosahovala výšku 1085 m nad morom, čo bolo najvyššie miesto na slovenských železniciach. Pre nerentabilnosť sa prevádzka skončila v roku 1972. Vozový park môžeme vidieť v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.

Rastlinstvo, živočíchy, život

Cez mostík sa dostávame na lúku, za ktorou sa pripájame na zelenú turistickú značku z Kráľovej hole. Vykračujeme si po šotolinovej ceste vlniacej sa ako had. Pred rázcestím Výpad nás tabula informuje o výskyte rastlinných druhov v závislosti od jednotlivých výškových pásiem. Je prvý septembrový deň, a na lúke už kvitnú poslovia konca leta - jesienky.

Po ceste stúpame k panelu venovanému miestnemu širokému spektru živočíchov od bezstavovcov až po majestátneho karpatského jeleňa či rysa. Ďalej klesáme do sedla Záploty. Pred nami je posledné, ôsme zastavenie - Život. Čítame, že goralskí horali osídlili kraj pred štyrmi storočiami. Odpradávna pásli Liptovskotepličania dobytok a ovce. Na poľanách pripravovali seno na zimu. Ťažkú prácu si môžeme predstaviť pri pohľade na okolité terasovité políčka, podobné ako v okolí Osturne či Jurgova (Jurgów). Obživu prinášalo aj drevorubačstvo a práce v lesoch.

Napokon sa vraciame známou cestou okolo cintorína, prameňa Škverkovec, popod zemiakové pivničky a stodoly do centra dedinky. Kto sa rád prechádza pomedzi staré, a pritom zachovalé drevenice, si príde na svoje. Na námestí sa z troch informačných tabúľ dozvedáme napríklad, že obec vznikla na báze šoltýskeho práva v druhej vlne valašskej kolonizácie usadením goralského obyvateľstva z Oravy.

Kniha

František Bardy - Spod Kráľovej hole, Povesti a historky z Liptovskej Tepličky. ISBN: 978-80-969574-8-7

Bývalý riaditeľ Základnej školy v Liptovskej Tepličke, učiteľ, kronikár, miestny historik a skromný básnik na 189 stranách zachytáva zaujímavú minulosť dedinky zaznamenaním ľudovej slovesnosti. Je tu dovedna spolu okolo tridsať povestí spolu so skutočnými ľudskými príbehmi. Text je napísaných ľahkou príťažlivou formou. Na konci knihy je slovník nárečových slov. Čitateľovi predstaví tunajší spôsob života, zvyky, čarovnosť vyplývajúca zo života spätým s horami, lúkami, pasienkami, mokraďami. Príroda je tak verne vyobrazená, že stačí zavrieť oči a človek hneď cíti vôňu lúk či vánok vetra, počuje spev vtákov. Pri čítaní sa mi vynárali spomienky ako ma malého chlapca vozil starý otec na čečine po lúke nad Babínom na Orave. Kniha je doplnená príťažlivými, dej zobrazujúcimi ilustráciami Františka Žoldáka.

Zhrnutie

Náučný chodník bol realizovaný už pred niekoľkými rokmi. Tabuľu č. 1 v obci sme momentálne nenašli, ale je možnosť si ju vytlačiť z webu obce. Informačné panely vystavené slnku by potrebovali obnoviť a značenie doplniť. Okruh je nenáročný aj pre rodiny s malými deťmi. Prechádzku našim ratolestiam zatraktívni množstvo prameňov a potokov. Oku lahodia pohľady na lúky, políčka a hole. Scenériu malebnej prírody v okolí dedinky dotvárajú výhľady na Kráľovu hoľu a Vysoké Tatry.

Vychádzka sa ponúka ako oddych po ťažkých túrach v neďalekých Tatrách. Jeden deň Jahňací štít s kamzíkmi a nasledujúci deň tunajšia krajinka je jeden z receptov ako si aktívne oddýchnuť a načerpať nové sily.

Užitočné informácie

• Liptovská Teplička - okruh s kočíkom
• Náučný chodník – Okolím Liptovskej Tepličky
• http://naseobce.sk
• Obce - tabuľka podľa rozlohy
• Považská lesná železnica
• Mapa

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek