Túra

Detská túra na a popod Sidorovo (+ video)

05. 11. 2017
Aladin hlási krásnu nedeľu, a tak uvažujeme, kam vytiahnuť deti, aby program bavil 6-ročného aj 2,5-ročného syna. K jesenným stromom sa rozhodujeme pridať lanovku, skaly a zvieratá, a tak o 10-tej ráno parkujeme v Hrabove pri údolnej stanici kabínkovej lanovky na Malinô brdo. V pláne je vyliezť na bralo Haliny, pozrieť si mini zoo na Vlkolínskych lúkach a potom sa vrátiť do Hrabova tak, že starší chlapček pôjde s tatom cez Sidorovo a ešte stále batoľa s mamou dolinou.

Trasa

Malina, hotel – Pod Sidorovom – Vlkolínske lúky – Sidorovo (družstvo A) – Kalvária (družstvo A) – Pod Kalváriou – Hrabovo, hotel Primus

Na údolnej stanici lanovky je celkom rušno, je tu asi rovnaký počet cyklistov a turistov a aj kabínky chodia 50 : 50 – jedna pre cyklistov, jedna pre turistov. Deti sú z jazdy lanovkou nadšené, výhľad na Ružomberok a okolité kopce je famózny.

Trasa na bralo Haliny začína hneď pri východe z lanovky. V lete som tu bola prvýkrát v zamračenom počasí, a tak sa teším, že teraz budem mať luxusné výhľady. Výšľap trvá asi 10 minút, chlapci majú kopec energie, takže sme hore rýchlo. Pozrieme postupne tri skalné vyhliadky, chlapci preliezajú a obliezajú všetky skaly v dosahu, a tak výhľady sledujeme len úchytkom, lebo dolu sa chceme vrátiť s rovnakým počtom detí. Tu na kopci už sú stromy pekne farebné, k tomu biele skaly a modrá obloha, sme tu asi trištvrte hodiny. Naveľa zliezame, lebo ešte nás toho čaká dosť a deti to musia zvládnuť po vlastných. Maťko je už priveľký na nosič.

Ako obvykle, deti sa dožadovali pikniku už na začiatku výletu, ale hore by to bolo o nervy, tak až na lúke pod lanovkou bezpečne vybaľujeme skorý obed. Okrem iných výhod jedenia je super, že chvíľu obaja sedia na jednom a tom istom mieste. Potom zbiehame lúkou, zastavujeme sa ešte pri smerovníku pri hoteli Malina a potom sa už poberáme po asfaltke. Obdivujeme bralo Haliny a pomaly klesáme po červenej značke. Pred výraznou zákrutou nás tabuľka navedie k mini zoo. O minútku sme pri drevenej ohrade. Za ňou je drevené ihrisko a ubytovacie kapacity pre rôzne zvieratá. Žiaľ, je zavreté, ale niektorí obyvatelia sa pasú pred ohradou a očividne sú na ľudí zvyknutí. Maťko s nadšením hladká kozu, potom sa rozhodne zopakovať to s malým čiernym prasiatkom, to sa ale nechce hladkať. Rozbehne sa a malý za ním. Naháňačka končí zlostným krochkaním, ktoré Maťka odstraší, takže prasiatka už nechá na pokoji. Vylezú s Kubkom na plot a sledujú malé jazierko s husami a kačkami. Musíme vyvinúť dosť energie na to, aby plot nepreliezli a nešli pozrieť zvieratká a ihrisko zblízka.

Naveľa ich odtrhávame od plota s tým, že sa zase kúsok prejdeme. Máme čas a nechce sa nám ešte deliť na družstvá, tak sa vyberieme po žltej značke na rázcestie pod Sidorovom. Tam sa zložíme pri smerovníku, deti sú samozrejme zase hladné a smädné, do toho vytiahnem nejaké hračky, takže zase tu posedíme a obdivujeme okolie. Dni sa však krátia, takže napokon sa balíme a schádzame k rázcestiu Vlkolínske lúky. Tu sa delíme, družstvo A ide po červenej na Sidorovo, ja s Maťkom po modrej na rázcestie pod Kalváriou.

Družstvo A – Sidorovo

S Kubkom stúpame hore strmým chodníkom v prevažne borovicovom lese. Onedlho prichádzame ku skalnej vyhliadke, z ktorej je krásny výhľad na bralá Haliny. Nezdržiavame sa dlho a pokračujeme strmo nahor. Kubko je plný energie, a tak nám to ide celkom rýchlo. Kde-tu je nejaká skala, ktorú treba prekonať najstrmším a najdlhším variantom, poprípade ignorovať, že popri skale ide normálny chodník. Neprekáža, aspoň sa vybehá.

Vrchol Sidorova je v lese. Nie je tu smerovník, ale tabuľky sú pribité ku stromu pri menšej skalnej bráne. Jedna z tabuliek je odpadnutá, Kubko sa jej hneď ujme a študuje ju. Následne tabuľku ukladáme tak, aby smerovala správnym smerom. Obďaleč je krásna vyhliadka s polkruhovým výhľadom. Hlboko pod nami je Vlkolínec, pred nami panoráma Nízkych Tatier a doľava pomedzi borovice vidíme Západné a v opare ďaleko aj Vysoké Tatry.

Pokračujeme lesom a odteraz – s malými výnimkami – iba klesáme po červenej značke až k ružomberskej kalvárii. Les je prevažne zmiešaný, nie je príliš hustý a s klesajúcim slnkom má krásne jesennú atmosféru. Kde-tu sa nájde vyhliadka či skala. Hoci pre bežného turistu je prevažne klesajúci charakter túry viac ako príjemný, pre Kubka je to otrava. Oveľa radostnejšie išiel nahor ako dolu. Ku koncu je dosť unavený a robí mi závažie. Keď konečne vyjdeme z lesa tesne nad kalváriou, rozbehne sa po lúke a len dúfam, že nebude brzdiť nosom.

Slnko zapadlo za kopce a krajina sa ponára to tieňa. Máme pred sebou záverečný krátky úsek po žltej značke nazad k údolnej stanici lanovky v Hrabove. Ideme väčšinou po asfalte a Kubka drží pri živote len sľub palaciniek, na ktoré pôjdeme do koliby v ústí Čutkovskej doliny. Tam sa pripojíme k družstvu B, ktorému to ušlo rýchlejšie ako nám.

Družstvo B – po modrej dolinou

Modro značený chodník sa vinie po vrstevnici pár metrov nad asfaltovou cestou. Je to príjemná trasa vedúca listnatým alebo zmiešaným lesom. Maťko poskakuje predo mnou ako kozička, zbiera šišky, o nejaký čas obdivujeme biele skaly týčiace sa rovno nad chodníkom. Žiaľ, fotky bielych skál v tmavom lese sú nepoužiteľné, ale bolo to fakt pekné.

Asi v polovici trasy sa Maťko začína pýtať stále viac na ruky. Nečudo, doma by o tomto čase už končil pooobedný spánok a navyše celé hodiny len behá. Tak ho nosím, čo to ide, lenže nastáva problém, zaspáva mi na rukách. Nosiť 16-kilové dieťa dlhšie ako 5 minút na rukách nezvládam. Každú chvíľu si čupnem, aby som si trochu oddýchla, lenže malý sa vždy zobudí. Najradšej by som si s ním niekde sadla, aby sa vyspal, ale nie je kam. Všetko je vlhké a studené. Tak ho nosím, čo to ide, ruky mám už úplne vysilené. Asi po 20 minútach trápenia míňam strom, z ktorého do lesa trčí asi meter dlhý vodorovný koreň. Okamžite si naň sadám, zhadzujem batoh, opieram sa o kmeň bez toho, že by som skontrolovala, či tam nie je diaľnica lesných mravcov a ukladám si dieťa na seba tak, aby pohodlne spalo. A aj spí. Mňa síce tlačí strom do chrbta a kostrče, ale som nejaká mama, vydržím. A tak sedím asi 20 minút, počúvam vtáčiky a pozorujem lístie na stromoch, ale potom mi začína byť zima, aj Maťko je studený. Budím ho teda a obliekam. Odmieta sa vôbec postaviť, asi každý rodič si vie predstaviť umrnčané, nasilu zobudené dieťa. Neostáva mi iné, než ho zase vziať na ruky a tak ho nesiem až po rázcestie. Mrkneme na lúčny výhľad a potom zbiehame na žltú značku, ktorá nás po asfaltke dovedie po Hrabova. Tento úsek ho už nútim ísť po vlastných, jednak aby sa zohrial, jednak som celá dobitá.

Na parkovisku sa Maťko s nadšením vrhne k autu. Je príjemne vyhriate, tak sa tu rozmrazíme, napijeme, a potom sa presunieme do Čutkovskej doliny, kde pri večeri a detskom kútiku vyčkáme príchod vrcholového družstva.

Pokiaľ sa ti článok páčil alebo máš pripomienku, napíš nám do diskusie. Autor(ka) aj ostatní Hikingáči sa potešíme. Článku môžeš tiež pomôcť zdieľaním na sociálnych sieťach.
Diskusia k článku 2 príspevky
Detská túra na a popod Sidorovo (+ video) 06/11/17 17:56 2 príspevky
Najnovšie články v sekcii
 
Túra Okruh Jánošíkovými dierami so synom V Jánošíkových dierach sme boli naposledy na jeseň v roku 2012. Bol s nami vtedy aj náš Janino, len sme o ňom ešte nevedeli. A keďže si na svoj maternicový zážitok samozrejme nepamätá, v rámci dohody, že každý týždeň počas pracovných dní … » viac dnes Martina Haratíková Malá Fatra
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a ... » viac 26/05/20 Jitka Švarcová Svet
Túra Okruh k Červenému domčeku z Lozorna Červený domček na Lintavách je ikonické miesto, kde som už bola viackrát. Nedávno sme si ho vybrali ako cieľ okruhu po relatívne nových značkách z Lozorna, ktorými sme ešte nešli. ... » viac 25/05/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh k Červenému domčeku z Lozorna Červený domček na Lintavách je ikonické miesto, kde som už bola viackrát. Nedávno sme si ho vybrali ako cieľ okruhu po relatívne nových značkách z Lozorna, ktorými sme ešte nešli. Trasa je nenáročná, zaumienila som si, že si ju prejdem aj na … » viac 25/05/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Veľká homoľa, Traja jazdci, Tisové skaly a Zámčisko Tento zoznam pozoruhodností sme vtesnali do deväťkilometrovej túry, na ktorú sme sa vybrali koncom jarných prázdnin. Začíname a končíme na Zochovej chate v Modre, v časti Piesok. V tíme ... » viac 05/05/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Za poniklecmi a hlaváčikmi na Sedliská Na okraji Považského Inovca nad Hlohovcom sa nachádza Chránený areál Sedliská. Miestni ho poznajú aj ako poniklecovú lúčku. Lokalita je síce neveľká, ale zaujímavá. Prevedie vás ňou ... » viac 20/04/20 Soňa Mäkká Považský Inovec
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Detská túra na a popod Sidorovo (+ video) 06/11/17 17:56 2 príspevky
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - Šípska Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1099 m n. m. – Sidorovo

    • min: 540 m n. m. – Hrabovo, hotel Primus

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 400 m

    • klesanie: 800 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.05 ° SŠ
      dĺžka: 19.2728 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.05 ° SŠ
      dĺžka: 19.2728 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pod Sidorovom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus), Hrabovo (údolná stanica lanovky-parkovisko)

Sponzor článku

1.47 (0.77)