Západné Tatry - Tichá dolina na bicykloch

Manžel prišiel s nápadom prebicyklovať Tichú dolinu, ktorou vedie asfaltová cesta. Najprv sa mi to zdá bláznivý nápad, ale čoraz viac sa mi páči. Prečo to nevyskúšať? A tak sa vydávame autom do Podbanského. Mladšia dcérka využíva ťahaciu tyč za tatinovým bicyklom, ja motivujem v bicyklovaní syna. Boli sme veľmi prekvapení, keď sa nám podarilo napokon prebicyklovať celú Tichú dolinu, až na koniec asfaltu ku Liptovskému košiaru. Syn stúpanie, ktoré sa stupňovalo najmä v závere doliny, na svojom bicykli zvládol. Na konci sme si vychutnávali krásne výhľady na Svinicu a slovensko-poľskú časť hrebeňa. Na trase bolo niekoľko turistických prístreškov a smerovníkov, ako aj malebných miest pri Tichom potoku. Pekným spestrením bol malý vodopád po ľavej strane cesty, ktorý nám poslúžil ako motivácia, keď sa synčekovi nechcelo veľmi zaberať do pedálov. Najviac sme sa všetci tešili na spiatočný zjazd. Majestátny Kriváň sme obdivovali najmä na začiatku doliny – potom sa skryl medzi končiarmi na rozmedzí Tichej a Kôprovej doliny. Na svoje si v doline prídu aj rodiny s kočíkmi – za peknými miestami nemusíte ísť ďaleko.

Chočské vrchy - Liptovský hrad z Bukoviny, Liptovská Anna a kúpanie v Kalamenoch

Vhodným vzdialenejším turistickým cieľom je návšteva ruín Liptovského hradu. Hrady máme radi, prečo si nepozrieť aj tento? Neznajúc miestne pomery sme podľa mapy zvolili pešiu cestu z bližšej Bukoviny po červenej značke. Prechádzame okolo lúk s peknými výhľadmi na Chočské vrchy a z asfaltovej cesty odbočujeme doľava. A tu začali problémy. Neočakávane nás v postupe ku hradu zastavila doslova a do písmena pre deti neschodná cesta - vďaka ťažbe dreva, s množstvom blata a výmoľov priamo na chodníku. S ohľadom na deti sme Liptovský hrad z tohto smeru zatiaľ neabsolvovali – zostáva pre nás výzvou do budúcna.

Tak sme následne program dňa upravili. Z Bukoviny sme sa autom zaviezli do blízkej Liptovskej Anny, kde sa nachádzajú malebné ruiny pôvodne ranogotického kostolíka, ktorý pochádza pravdepodobne z 13. storočia. Cez Bešeňovú sme následne autom pokračovali až do Kalamien. Práve Kalameny môžu byť druhým, a zdá sa vhodnejším, začiatočným bodom pre návštevu hradu Liptov. Zároveň sa tu v kombinácii so žltou a červenou značkou dá urobiť okruh.

My sme do Kalamien prišli za kúpaním - v malom plytkom jazierku s termálnou liečivou vodou sa deti dokonale vyšantili. To, že sme hrad tento deň vôbec "nedobyli", im absolútne neprekážalo. Nuž, hovorí sa, že všetko zlé, je na niečo dobré – vďaka neschodnej ceste na hrad sme tak úplne neplánovane objavili Kalameny a kúpanie. Výlet na Liptovský hrad podrobne popísala Soňa v článku Liptovský hrad so šesťročným dieťaťom. O histórii opevnenia sa dočítate na stránke obce.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nízkotatranský Chopok s podporou lanovky a Múzeum slovenskej prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Hoci nie som zástancom turistiky s podporou lanovky, výborná viditeľnosť a sľubované pekné počasie nás neplánovane vylákali na návštevu druhého najvyššieho vrcholu Nízkych Tatier - Chopok. Ako inak, s podporou lanovky. A tak skoro ráno prechádzame autom Demänovskou dolinou a potom lanovkou vychádzame z Bielej púte s prestupovaním až na Chopok. Spomínam si na staré časy, keď až k Chopku lanovka nešla, a tak sme záverečné stúpanie museli zdolať po vlastných. Pre deti je jazda lanovkou samozrejme zážitok, veď veľmi rýchlo naberáme nadmorskú výšku.

Samotný Chopok deti vnímali ako veľkú kopu kamenia. My dospelí si z tohto dňa pamätáme, ako sme sa na samotnom Chopku vôbec nezastavili, pretože deti neovládateľne skákali medzi veľkými kameňmi a jednoducho odmietali sadnúť si čo len na chvíľu na zadok. To sa nám podarilo až na Kamennej chate pod Chopkom, kde sme si na chvíľu vychutnali sedenie na terase. Ale my, rodičia, ktorí sme zažili časy, keď tu nová lanovka ešte nebola, vieme, že to už nie je ono. Je tu oveľa viac ľudí. Áno, aj k drakovi na terase sme si s deťmi vyšli, to sme boli opäť v takmer rovnakej výške ako na vrchole Chopka. Výhľady zhora z Chopka boli jedinečné a bezkonkurenčné. Mali sme šťastie na bezoblačné počasie, v ktorom sa zvyšok hrebeňa Nízkych Tatier ako aj Západné a Vysoké Tatry predviedli v celej svojej kráse.

Fotoaparát cvakal ostošesť. Ja však budem mať vždy radšej druhý a súčasne najvyšší Ďumbier, kam sa až tak veľa ľudí pešo z Chopku nevyberie. A tak je tu menej hluku a menší počet turistov. Sem žiadna lanovka nevedie a ste odkázaní iba na svoje nohy a kondíciu.

Ak budete mať chuť ešte na ďalšiu krátku prechádzku alebo sa vám nebude chcieť až do najvyšších nadmorských výšok Nízkych Tatier, v okolí Bielej púte si pozrite rozhľadňu v malom hrebienku v okolí Ostredka, ktorým vedie žltá turistická značka. Neďaleko je symbolický cintorín na pamiatku horským obetiam Nízkych Tatier.

Neskoré popoludnie dňa s lanovkou turistikou s deťmi sme strávili ešte v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Je urobené veľmi pútavým a zaujímavým spôsobom a kľudne si na samotné múzeum vyhraďte aj pol dňa. Deťom sa najviac páčila časť jaskyniarstva a expozície zvierat. Múzeum má aj malú rozhľadňu.

Západné Tatry - Kôprová dolina na bicykloch a Múzeum bitky vo Vavrišove

Dolinu sme prebicyklovali podobným spôsobom ako Tichú a bola to pre nás ďalšia výzva. Posmelení sme boli prvým úspechom v Tichej doline. Začínali sme rovnako, pri Podbanskom, kde sme sa doviezli autom. Dolina vám umožní obdivovať najmä Kriváň a spodnú časť divej Nefcerskej doliny – práve Kriváň je stálym sprievodcom dolinou a ako sa k nemu dostávate bližšie a bližšie, pôsobí až nedostupne. Naším cieľom bol známy Kmeťov vodopád - vyššie už pevná asfaltová cesta nevedie. Po vodopád to bolo pre nás náročnosťou aj vzdialenosťou akurát, z Tichej doliny sme už boli vytrénovaní. V porovnaní s Tichou dolinu sme tu stretli oveľa menej ľudí, v smere ku vodopádu snáď iba päť peších a cyklistov žiadnych. Pritom bolo ukážkové počasie.

Kmeťov vodopád bol veľmi impozantný a mal dosť vody. Krátke pešie stúpanie k nemu sme zvládli bez problémov. Spiatočná cesta zjazdom bola výborná, ubehlo to ako voda. Pri návrate sme si pri mostíku nad Belou tesne pred Podbanským ešte omočili nohy v studenej osviežujúcej vode a vychutnávali si pekné zákutia. Aj cestou je možné sa zastaviť na niekoľkých pekných miestach pri Kôprovskom potoku a nechať tu deti zahádzať si kamienkami či sa len tak kochať krásou naokolo. Kôprové dolina je vzhľadom na asfaltový povrch vhodná aj pre rodiny s kočíkmi.

Po tom, ako sme naložili bicykle na auto, sme si na spiatočnej ceste urobili krátku zastávku vo Vavrišove. Deti boli zvedavé na výhľad z veže Múzea bitky pri Vavrišove. Bitka sa odohrala v rámci stavovských povstaní proti habsburgskej vláde na začiatku 18. storočia. A naozaj, aj vďaka peknému počasiu a lokalite boli zhora krásne výhľady – na hrebeň Západných Tatier. Expozíciu samotného múzea na prízemí sme si pozreli iba z rýchlika, na deti doľahla únava.

Skanzen liptovskej dediny pri Pribyline a Považská lesná železnička

Aby sme si oddýchli od turistiky aj bicyklovania, rozhodujeme sa navštíviť skanzen v Pribyline, ktorý je živou pamiatkou liptovskej dediny a histórie Liptova. Mali sme šťastie, že sme si tu mohli pozrieť živú ukážku tkania kobercov a mohli sme sa s tetami porozprávať, čo bolo pre deti zaujímavejšie ako pozerať statické vystavené objekty.

Pôsobivý bol interiér gotického kostola Panny Márie pôvodom od Liptovskej Mary, ako aj drevenice. Prehliadku spestrila svojim spevom folklórna skupina, ktorej spev sa rozliehal skanzenom. Za historickými vláčikmi a vagónmi sme sa boli pozrieť do neďalekého depa Považskej lesnej železničky. Škoda, že sa nie je možné na železničke previezť, ako napríklad vo Vychylovke na Kysuciach. Jedinečné liptovské múzeum je otvorené celoročne.

Liptovský Ján – rozhľadňa, Kaďa a Podzemie pod vežami

Liptovský Ján – malebná dedinka na začiatku Jánskej doliny, nám učarovala. Ako prvú sme navštívili Svätojánsku rozhľadňu. Stojí vo svahu, a tak si to k nej treba vyšliapať. Chodník predstavuje niekoľko serpentín. Výstup je nenáročný, zvládnu ho doslova všetky vekové kategórie. Zhora ponúka pekný pohľad na samotný Liptovský Ján, ktorému dominujú kostoly a pozornosti neujdú ani kúrie. Práve nimi je dedinka povestná, kaštieľov sa tu zachovalo neuveriteľných 16. Výhľady sú na Chočské vrchy, Západné a samozrejme aj Nízke Tatry a Liptovský Mikuláš.

Na kúpanie môžete využiť Kaďu s termálnou minerálnou vodou – je tu voľný prístup. Blízko je minerálny prameň. Naše deti zaujalo pieskovisko a veľká trávnatá plocha, môžete si tu napríklad zahrať futbal či zahádzať lietajúcim tanierom. Peknou je aj samotná prechádzka obcou, nájdete tu pôvodné domčeky či spomínané kúrie.

Z múzeí sme navštívili Podzemie pod vežami, kde si deti vyrazili mincu na historickom stroji, vyskúšali si dúchanie či kovanie, dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí o razení mincí a dolovaní rudy. Bola to jednoznačne zážitková prehliadka, na konci ktorej sa dražila minca. Podarilo sa nám dostať do interiéru miestneho rímsko-katolíckeho kostolíka. V podvečerných hodinách je tu naozaj malebná atmosféra. Ďalším lákadlom Liptovského Jána je Múzeum miniatúr, ktoré som spomínala v prvom článku, a tak sa mu bližšie nebudem venovať.

Stanišovská jaskyňa pri Liptovskom Jáne

V horšom počasí odporúčam navštíviť blízku Stanišovskú jaskyňu, ktorej prehliadka pri svetlách čeloviek trvá asi hodinu. Treba počítať s tým, že kým sa dostanete na prehliadku, môžete, najmä v prípade veľkého počtu záujemcov, čakať aj dlhšiu dobu. K jaskyni sa od pokladne vystupuje ešte do mierneho kopca. Prístupných je asi 400 metrov a počas prehliadky zažijete napríklad aj absolútnu tmu. Prostredie sa deťom veľmi páčilo, ani nechceli ísť z jaskyne von a hrdo nosili zasvietené čelovky. Viac sa o histórii, či ďalších pamiatkach Liptovského Jána dočítate na stránke obce.

Veľká Fatra - Čutkovská dolina pri Ružomberku pri návrate domov

I v posledný deň našej prvej dovolenky na Liptove, sa rozhodujeme pre aktívny pohyb na bicykloch. Autom prichádzame do Ružomberka a odbočujeme na začiatok Čutkovskej doliny, ktorú navštevujeme po prvýkrát. Najmä začiatok doliny je v sobotu plný turistov a rodín s deťmi. Prechádzame okolo nádrže Čutkovo a smerujeme ďalej, ľudí postupne ubúda. Na naše prekvapenie, dolinou vedie pomerne slušné stúpanie, ešteže sa deťom chce šliapať do pedálov. Na bicykloch prichádzame až ku chate pod Kozím, kde si robíme dlhšiu prestávku. Manžel so synčekom robia prieskumnú pešiu túru k blízkemu Nižnému Jamišnému vodopádu, ktorý dosahujú bez problémov, my s dcérkou zatiaľ oddychujeme. Čutkovskú dolinu podrobne opísala Daniela v článku Náučný chodník známa - neznáma Čutkovská dolina.

Záver

Uvedené riadky vám, verím, pomôžu v rozhodovaní, kde tráviť aktívnu dovolenku s ratolesťami. Určite som nevymenovala všetko, čo je možné na Liptove navštíviť. Napadá mi napríklad horná či dolná nádrž na Čiernom Váhu pod Nízkymi Tatrami alebo Račkova dolina v Západných Tatrách, či ešte neobjavené cyklotrasy v okolí Smrečian alebo Liptovského Mikuláša. Už teraz sa tešíme na ďalšie objavné dni spoločnej dovolenky v jedinečnom regióne, ktorý stojí za pozornosť.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek