Túra

Sidorovo (Hýrová) z Ružomberka s deťmi

16.10.16
Cesta uháňala okolo nás, keď som náhle namieril ukazovák na predné sklo. „Tam“. Z detských autosedačiek sa dvihli dve hlavy a sledovali zadaný smer. Obdivné „Uau“ na seba nenechalo dlho čakať. „Až tam hore?“ prišla kontrolná otázka. „Veru až tam, na tú skalu.“ Tak prebehol prvý face-to-face kontakt chalanov so Sidorovom.

Trasa

Ružomberok, kalvária – Veľká skala – Sidorovo (Hýrová) – Vlkolínske lúky – rázc. pod kalváriou – Ružomberok, kalvária

Metodické okienko

Vďaka množstvu informácií na internete je možné veci ponímať oveľa sofistikovanejšie. Všetko sa dnes dá naštudovať, analyzovať a rozplánovať do najmenších detailov. Pri voľbe turistických trás pre deti ma pred rokom popri atraktívnosti prostredia viedli najmä dva údaje: maximálne 8 - 10 diaľkových kilometrov a 350 výškových metrov. Po roku som latku odvážne posunul vyššie, pre 4,5-ročného chlapca (starší má sedem) som zvolil parametre maximálne 12 km diaľkových a 600 - 700 metrov výškových. Posledný nemenej dôležitý údaj je 22 kg. 22 kilogramov živej váhy, ktoré budem musieť niesť, ak moje výpočty zlyhajú.

Putovanie

Zaparkovali sme pred ružomberským cintorínom a krátkou uličkou sme prešli na cestu vedúcu na kalváriu, kadiaľ zároveň ide z centra mesta červená značka. Popri kaplnkách so symbolikou zastavení krížovej cesty sme vyšli k hájiku s kostolíkom a tromi krížmi. Od Kalvárie je pekný pohľad na sever na blízky vrch Čebrať i vzdialenejší chočský masív s malou siluetkou Likavského hradu. Stúpajúc lúčkou nad Kalváriou sa na severozápade ukázali vrcholky Malej Fatry na čele so Stohom. Užívali sme si výhľady, pretože sme vedeli, že budú na dlhšiu dobu posledné, a nenechali sme sa rušiť ani strašidelnými elektrickými stožiarmi, ťahajúcimi sa nad našimi hlavami od východu na západ, kam len oko dovidelo.

Pozhŕňal som deti, ktoré sa medzičasom rozutekali po lúke, a vošli sme po úzkom chodníku do lesa. Začali tradičné lesné rituály ako hľadanie vhodných palíc a drobných obyvateľov okolitých porastov. Alex klasicky zaujal miesto na čele skupiny, ja klasicky na konci ako „zberateľ odpadlíkov“. Uvažoval som, ako sa chlapci popasujú s náročnosťou trasy a ako ich prípadne motivovať. Z minulosti som si spomínal, že je pred nami 4 - 5 výšvihov na predvrcholy i samotné Sidorovo (Hýrová), že pôjdeme výhradne lesom a výhľady budú skôr na úrovni „výkukov“, až na záverečný „letecký“ pohľad na Vlkolínec.

Pri druhom výšvihu moje úvahy o motivácii skončili, chalani sa zmotivovali sami. Začali sa hrať na lokomotívy zo známej rozprávky. A tak vpredu uháňali Tomáš a Percy, za nimi Emily a kdesi vzadu s ruksakom stará dieselová lokomotíva. Poháňať ich? Nebolo treba, veď bežali do kopca.

Na odkrytom mieste, kde zo dvadsať stromov lesu chýbalo, si chalani posadali na pníky a doplnili pohonné hmoty v podobe vody a keksíkov. Pomedzi stromy vykukli Stoh i Veľký Rozsutec, tak som rýchlo sprevádzkoval foťák. Chodník sa pred nami parádne kľukatil, boli sme stále vyššie a pri ďalšom oddychu som siahol po mape, aby sa chlapci opäť podučili v čítaní farebných plôch, čiar a symbolov. Ukázal som im, odkiaľ a kam ideme, aj kde sa práve nachádzame. Čoskoro sme boli pod Veľkou skalou. O tom, či ísť hore, nebolo pochybností, veď sa ide (aspoň chvíľu) loziť. Raz-dva sme boli na vrchole a tam nás čakala pravá horská prémia, veľkolepý výhľad. Z minulosti som si ho nepamätal z prostého dôvodu, Veľkú skalu som obišiel. Okrem juhu, kde leží vyššie Sidorovo (Hýrová), je výhľad takmer neobmedzený. Uvedomil som si, že odtiaľto vidím miesta, ktoré sú zo Sidorova skryté, pretože vyhliadková skala na jeho zalesnenom vrchole je orientovaná južne. Veľká skala a Sidorovo (Hýrová) sa z tohto dôvodu výborne dopĺňajú, preto je vhodné absolvovať obe lokality. Toto sa nepodarilo skupinke, ktorá práve prechádzala okolo. Začuli sme ich, no vidieť nebolo nikoho. V jednom hlase zaznela ambícia vyjsť na skalu, no zvyšní traja ho prehlasovali.

Po slastnom nabažení sa výhľadov a zhodnotení situácie, že náš hlavný cieľ je toť neďaleko, sme zostúpili späť na chodník a už po pár metroch stretli oddychujúcu partiu dôchodcov. U Maxiho sa začala prejavovať únava, tak som s ním postupoval pomalšie, starší Alex sa na najvyšší bod našej trasy doslova ponáhľal, preto išiel s Jankou popredu. Zo 20 minút boli naše skupiny rozdelené, v lese prakticky už na vrchole sme sa kontaktovali pískaním cez steblo trávy. Minuli sme vrcholovú tabuľku s názvom a zakotvili na slnkom zaliatej skalnej vyhliadke. Okamžite sme chlapcov usadili, predsa len detské vnímanie nebezpečenstva je výrazne odlišné od dospeláckeho a vrchol Sidorova (Hýrová) si rodičovskú ostražitosť vyžaduje. Takže keď detské očko zablikalo na motýľa pristávajúceho na kvietku, detské uško zachytilo príkre: „Tak na to zabudni.“ Pozornosť detí sme zameriavali na vzdialenejšie objekty: strechy vlkolínskych domčekov, stádo oviec na lúke, cestu v ružomberskom Bielom Potoku, odkiaľ sme sa prvý raz dívali na Sidorovo (Hýrová), masívy Brankova, Salatína či Smrekovice. Janka z plechovej skrinky vytiahla sidorovskú knihu návštev a Alex, prázdninujúci po prvom ročníku, do nej zaznamenal náš výstup. Obaja chlapci pridali kresbu a všetci zúčastnení sa v plnom rozsahu podpísali.

Po fotení a občerstvení sa sme sa pohli smer Vlkolínske lúky. Zostup touto stranou je strmý, čiže aj menej príjemný. Kvôli bezpečnosti sa vytvorili dvojičky. Opäť som mal pri sebe Maxa, ktorého strmina pravidelne rozbiehala, čo ho, na rozdiel odo mňa, náramne bavilo. Šťastne sme sa dostali dole a presunuli k zvieraciemu kútiku, ktorý bol pre mňa novinkou. Na bránke sme si prečítali: Mini ZOO Sidorovo. Chalani sa dnu príliš neťahali, nuž sme ovečky, husi v „bazéniku“ a malé čierne prasiatka sledovali spoza ohrady.

Náš sidorovský okruh sme končili po modrej značke. Chvíľu sa držala asfaltky smerujúcej z Malinného brda na kalváriu a Hrabovo, neskôr odbočila na lesný chodník. Chýbajúci poobedňajší spánok znásobený zakopnutím a pádom sa podpisoval na zhoršujúcej sa Maxovej nálade. K slovu sa preto dostali za pochodu vymýšľané rozprávky s vtipným príbehom či menami postáv. Postupne sa ku mne autorsky pridali aj chlapci, a tak sa úsmevy na naše tváre vrátili. Chodník sa s asfaltom opäť spojil až tesne pred kalváriou, tu nás stihli ešte predbehnúť zo tri kolobežky uháňajúce na Hrabovo. Spokojne unavení sme schádzali do Ružomberka.

Pokiaľ sa ti článok páčil alebo máš pripomienku, napíš nám do diskusie. Autor(ka) aj ostatní Hikingáči sa potešíme. Článku môžeš tiež pomôcť zdieľaním na sociálnych sieťach.
Diskusia k článku 5 príspevkov
Sidorovo (Hýrová) z Ružomberka s deťmi 24/10/16 07:36 5 príspevkov
Najnovšie články v sekcii
 
PR Liptov Region Card – výhody aj možnosť výhry Regionálna zľavová karta Liptov Region Card umožňuje jej majiteľovi čerpať výrazné zľavy na ponuku služieb partnerských výletných miest, atraktivít a zariadení. S dobitým pobytovým balíkom má poistenie pátrania a záchrany v horách … » viac 24/06/19 sponzorovaný článok Slovensko
Túra Okruh na Svätojánsku rozhľadňu nad Liptovským Jánom Rozhľadne sú pre deti vďačným cieľom a tak si aj my vyberáme túto atrakciu v dňoch, kedy hrozia búrky už predpoludním. Dnes nás zlákala pomerne nová Svätojánska rozhľadňa nad ... » viac 24/06/19 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý ... » viac 17/06/19 Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v … » viac 28/11/18 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj ... » viac 26/11/18 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Sidorovo (Hýrová) z Ružomberka s deťmi Cesta uháňala okolo nás, keď som náhle namieril ukazovák na predné sklo. „Tam“. Z detských autosedačiek sa dvihli dve hlavy a sledovali zadaný smer. Obdivné „Uau“ na seba nenechalo ... » viac 16/10/16 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Sidorovo (Hýrová) z Ružomberka s deťmi 24/10/16 07:36 5 príspevkov
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1095 m n. m.

    • min: 534 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 676 m

    • klesanie: 676 m

  • Vzdialenosť
    • 9 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 02.08.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0747 ° SŠ
      dĺžka: 19.2857 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0747 ° SŠ
      dĺžka: 19.2857 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Sedlo pod Sidorovom, Vlkolínske lúky

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus, MAD, parkovanie pri cintoríne)


0.81 (0.34)